Prázdnotu, ktorá sa v mojom recenzentskom svete rozprestrela s ukončením pôsobenia vydavateľstva Hevhetia, našťastie naplnil dánsky label April Records. Hoci tak blízky vzťah, aký som mal ku Janovi Sudzinovi a zážitky z jeho košického HevhetFestu, zostanú zrejme neopakovateľné, minimálne čo do hudobnej ponuky je April Records, viac než dôstojnou náhradou. Ide o prvotriedne produkcie, ktoré tento label púšťa do sveta a ja mám to šťastie, že smiem sprevádzať ich aktuálne výstupy a to ešte dokonca na tej najlepšej možnej zvukovo-materiálnej úrovni, a síce na vinyle.
Multiinštrumentalista Gustaf Ljunggren patrí medzi neprehliadnuteľné individuality značky April Records. Novinky mu toto vydavateľstvo produkuje so železnou pravidelnosťou a jednou z ich spoločných charakteristických čŕt je komornosť. Najčastejšie vo formáte dua sa Gustaf Ljunggren oddáva tvorbe nezameniteľne atmosférických zvukových plôch. Už mám vo svojom archíve niekoľko počinov od tohto nadaného hráča na ukulele, mandolíne, gitare, charango, saxofóne, flaute, klarinete, klavíri a najrôznejších elektronických pomôckach a dovolím si tvrdiť, že jeho rukopis už som schopný rozoznať. Aj tentoraz v duu s basgitaristom Skúli Sverrisonom je nezameniteľné to, ako skladá svoje kompozície tak, aby korešpondovali s jeho vlastným estetickým presvedčením.
Takmer vždy sa konštrukcia rozkladá na mierne vibrujúcom základe, tvorenom jedným akordickým rozkladom, modulovaným do mäkkých pradív do ktorých votkáva vrstvu po vrstve svoje gitarové vyhrávky, a sladké melodické intarzie dychových nástrojov. Celá táto štruktúra sa vlní v algoritmoch citlivo volených elektronických fáz, posunov, efektov a defragmentácií. Gustaf Ljunggren ma pri tom veľký cit pre zvukovú kulisu. Jeho tóny nikdy neskĺzavajú k exhibicionistickej ekvilibristike, nikdy nie sú rušivé a vždy si zachovávajú priam až stredoveký šarm zvukovej kontemplácie. Stredoveký je aj leitmotív projektu Along the Low Road (April Records 2026).
Akoby išlo o parafrázu básní Minesängerov potulujúcich sa po neskultivovanom divokom ale romanticky tajomnom lese severnej Európy. Baritónové ukulele pradie ako archaický nástroj dávnych čias, Sverrisonova basa je tak integrálne vpracovaná do celku, až sa niekedy tají dych. Takto senzitívne spracovaný hudobný materiál je pastvou pre uši a je len málo podobných nahrávok, ktoré za žiadnych okolností neunavia. Album Along the Low Road takým je. Bravó!
Autor: Miroslav Haľák
