Na jesennej edícii festivalu One Day Jazz vystúpil ako headliner. Horacio "El Negro" Hernandez patrí medzi niekoľkých bubeníkov na svete, ktorí dokázali spojiť jazz, rock a kubánsku hudbu. Horacio sa narodil na Kube a už od narodenia nasával tradičnú kubánsku muziku. A samozrejme popritom americký rock, ktorý u nich doma vyhrával z rádia. To vždy naladil jeho brat na niektorú (na Kube) zakázanú americkú rozhlasovú stanicu. Rocková hudba bola na Kube zakázaná a mladý Horacio bol už ako 14 ročný zadržaný a väznený dva týždne aj so svojimi kamarátmi z hudobnej školy, keď počas dňa hrali cover verziu skladby “White Room“ skupiny Cream. Neskôr emigroval do Talianska s nádejou, že sa mu odtiaľ podarí ľahšie dostať do New Yorku. Po troch rokoch sa presťahoval do New Yorku, kde a mu onedlho začala vysnívaná kariéra jedného z najlepších latino - fusion bubeníkov súčasnosti.
Povedz nám niečo o projekte s ktorým si prišiel do Bratislavy.
Myšlienka založiť kapelu prišla od perkusionistu Giovanniho Hidalga, s ktorým sme práve nahrávali album ako hostia v Miami. V štúdiu vládla vynikajúca nálada a Giovanni navrhol, aby sme založili kapelu. Po týždni sme opäť spolu nahrávali a následne sme začali koncertovať, tak začala kapela fungovať. V kapele sme všetci ako bratia, veď vieš… S Giovannim som začal hrať, keď som mal dvadsať, čiže pred 32 rokmi. Prvýkrát som ho stretol v roku 1981 a priateľmi sme už viac ako tridsať rokov. Podobne ako s Gonzalom Rubalcabom, niečo ako perfekná vibrácia, na jednej strane sme priatelia, ale zároveň sú aj tvojimi idolmi. Moje dva najväčšie idoly v muzike sú Gonzalo a Giovanni. Je to ozaj super, byť s nimi v hudbe …
Pred niekoľkými rokmi ste spoločne s Giovannim nahrali album "Traveling Through Time" a koncertovali ste po svete ako duo. Existuje ešte toto duo?
Áno, veľa cestujeme a stále spolu hráme aj ako duo. Tento rok sme boli napríklad v Argentíne a odohrali sme veľa koncertov po svete. Zažijeme spolu veľa srandy a slobody…
Povinná otázka, určite bude zaujímať hudobníkov. Myslím si, že si pravdepodobne zodpovedný za vývoj generácie mladých bubeníkov, ktorí sa hrajú clave s ľavou nohou. Pre teba to bolo asi prirodzené. Ako si vymyslel tento štýl?
Ufff … ako som to vymyslel? Už to bolo vymyslené v tridsiatych rokoch vynikajúcim kubánskym perkusionistom Candidom Camerom. Bol prvým perkusionistom, ktorý v roku 1933 pripevnil kravský zvon na šľapku. Candido dodnes hrá na kongách, pričom jednou nohou hrá na kravský zvon a druhou nohou hrá na malej HiHatke. Neskôr Walfredo Reyes senior začal pridávať perkusie do bicej súpravy podobne ako to robil aj Alex Acuňa. Prostredníctvom týchto ľudí som začal aj ja používať kravský zvon a postupne som začal aplikovať Moellerovu koordinačnú techniku do našej (kubánskej) muziky s týmto novým nástrojom. V podstate je to zhruba všetko o tom ako sa to udialo. Toto všetko pochádza z miesta, odkiaľ pochádzam aj ja a to z ostrova Kuba, kde muzikou doslova dýchame a kde máme veľmi rozvetvenú rodinu perkusívnych nástrojov. Na ostrove, kde som sa narodil, sme obklopení kongami, bongami, timbalesmi, guirami, marakasmi, šejkrami, batámou, a od narodenia, prvého dňa nášho života, sme zvyknutí počúvať muziku plnú perkusívnych nástrojov, ktorú spolu vytvárajú viacerí ľudia. Keď si obklopený takýmto prostredím, niekedy ani nepotrebuješ s nikým hrať. Ja mám dobrého kamaráta na mojej ľavej nohe ... smiech. Necítim sa osamotený, keď cvičím...
Môžeš nám povedať niečo o tvojom kvartete Italuba? Pripravujete nový album?
S Italubou máme rovno dva nové albumy. Prvý album je nahrávaný s pôvodným kvartetom, kde hosťujú perkusionisti mojej generácie Giovanni Hidalgo, Israel Suarez "el Pirana", Richie Flores, Raul Rekow a ďalší. Každá skladba je nahrávaná s iným perkusionistom. Druhý album je nahrávaný big bandom s viacerými hosťami ako Roy Hargrove, David Sanchez, Kenny Garrett, Giovanni Hidalgo... Mnoho hostí plus big band. Na albume je 10 skladieb z našich prvých dvoch albumov aranžované pre big band.
Hráš aj na inom hudobnom nástroji okrem bicích nástrojov?
Trochu hrám na klavír, ale skutočne len trochu. Rád by som študoval viac, ale nemám na to čas. Potreboval by som dva životy (smiech).
V roku 2006 si nahral veľmi úspešné DVD "Conversations in Clave". Pracuješ na novom DVD alebo nových učebných materiáloch?
Áno pracujem. Napísal som školu "Rudiments in Clave", ktorá obsahuje všetky rudimenty pre biciu súpravu aplikované na rytmy obsahujúce clave. Sám vieš, že v dnešnej dobe sa hudobný priemysel zbláznil a správa sa ozaj čudne s rýchlymi zmenami vďaka internetu a novým technológiam. Napriek tomu som doteraz nenašiel správny spôsob, ako by som túto školu mohol vydať. Je s tým veľa roboty a nemám na to čas, nahrávam, koncertujem a iba pre zaujímavosť som si prednedávnom urobil zoznam projektov, v ktorých v súčasnosti hrám. Pôsobím v 21 kapelách, to znamená 21 rôznych telies, umelcov, kapiel ... Hrám a cestujem nonstop už vyše tridsať rokov. Jednoducho nemám vôbec čas.
Môžeš nám porozprávať o súprave, na ktorej hráš?
Špeciálne pre potreby tejto kapely som zredukoval súpravu. Používam dva tomy - 10" tom a 16" (kotol) floor tom a 22" veľký bubon. Majú medzi sebou krásny veľký interval, takže mám vyššie ladený tón v kombinácii s hlbokým tónom. Inakšie súprava neobsahuje nič špeciálne. Mám dve hihatky a samozrejme môj foot cowbell, ktorý je veľmi dôležitý (kravský zvonec hraný ľavou nohou).
Aký bol dôvod, že si zmenil činely Zildjian a prešiel na činely Istanbul Mehmet?
Pred viac ako desiatimi rokmi som hral s tureckým klaviristom Fahirom Atakoğluom ktorý pochádza z Istanbulu. Kvôli nemu som chodil do Turecka minimálne 4 až 5 krát ročne. Videl som tam kompletnú históriu výroby činelov. Pôvodne činely pochádzajú z Turecka a zo začiatku boli vyrábané v Turecku. Učil som sa históriu a technológiu ich výroby. V Turecku som sa stretol so všetkými výrobcami, až som nakoniec stretol pána Mehmeta, ktorý je najstarším žijúcim výrobcom činelov na svete. Pán Mehmet má 84 rokov a s výrobou činelov začínal ako deväťročný. V 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia vyrábal všetky najpopulárnejšie modely pre Zildjian a bol to on, ktorý vyrábal aj všetky činely pre Tonyho Williamsa a ďalších bubeníkov. Pán Mehmet mi ponúkol, že mi vyrobí vlastnú podpisovú sériu činelov, v ktorej sa doteraz nachádza 13 modelov. Páčia sa mi a mám ich veľmi rád.
Kubu si opustil v roku 1990. Kedy si bol naposledy doma?
Minulý mesiac. Pravidelne chodím domov, lebo Kuba je miesto ktoré ma inšpiruje. V mestách je veľa dobrej muziky a v rodnom meste (Havane) sa pravidelne stretávam s hudobníkmi. Je tam skutočne veľa vynikajúcej muziky...
Kde v súčasnosti žiješ?
Žijem v Miami, lebo som mal veľké problémy so zimou. Neviem tolerovať zimu, je veľmi studená a nerobí mi dobre. Presťahoval som sa do svojho prirodzeného prostredia (smiech).
Čo by si odkázal mladým bubeníkom?
V prvom rade veľa cvičiť. Cvičiť koordináciu, techniku hry, ale nie na úkor muziky! Počúvať rôznorodú muziku, učiť sa históriu hudby, učiť sa od začiatkov, učiť sa od všetkých bubeníkov od prvých v histórii až po tých, ktorí nás opustili len včera. Najlepšie je byť neustále v kontakte so skutočnou hudbou. Zavrieť sa denne na 25 hodín do skúšobne a nepočúvať žiadnu muziku - to je veľká chyba a nikam to nevedie.
Július Petrus
v spolupráci s www.slovakdrummer.sk
