Hudba videohier v podaní big bandu: Prečo to funguje?

Hudba videohier v podaní big bandu: Prečo to funguje?
Hudba starých videohier má svoje čaro, no nielen vďaka nostalgií a príjemnému návratu do detských čias pri jej počutí. Tajomstvo tohto čara tkvie z veľkej časti aj v technologických obmedzeniach, ktoré v časoch jej vzniku determinovali jej podobu. Skladateľ si v hudbe ôsmich a šestnástich bitov nemôže dovoliť veľa. Pracuje s obmedzenou paletou jednoduchých digitálnych zvukov, doslova na úrovni prostých frekvencií. Aby zaujal, musí sa spoľahnúť na niečo celkom iné ako je ohurujúci, pestrofarebný a plný zvuk.
 
Silnou stránkou hudby prvých domácich herných konzol pochopiteľne nie je kvalita zvuku, no možno aj vďaka tomu museli skladatelia dôsledne dbať na to, aby daná skladba mala silné kompozičné „jadro.“ Inak povedané, originálnu, nápaditú a silnú nosnú tému či melódiu. Zvučky do hier ako Super Mario Bros. či The Legend of Zelda ich skutočne majú a nemálo ľudí si ich dokáže bez problémov vybaviť.
 
Tí z vás, ktorí pri videohrách 80. a 90. rokov strávili nejaký čas, si možno obľúbia projekt 8-Bit Big Band. Názov hovorí za všetko, ide o živé prevedenie pôvodne výsostne syntetickej hudby. Kde predtým znelo „píííp,“ dnes znie trúbka. Aké to je?
 
8-Bit Big Band je 25-členný orchester, ktorý vznikol, aby vyzdvihol skrytú umeleckú hodnotu skladieb napísaných pre rôzne videohry v minulosti. Členovia zoskupenia pochádzajú z celého sveta, no ich centrom je mesto New York. Všetci sú hráči vysokej kvality (počuť to okamžite), ako aj milovníci videohier. Ich debutový album „Press Start!“ obsahuje hudbu z obľúbených hier ako Super Mario Bros., The Legend of Zelda, F-Zero, či Final Fantasy.
 
Výsledok je ohromný. Kompozičná sila osembitovej predlohy sa v živom, bigbandovom prevedení prejavuje naplno. Témy sú silné a úderné, plné originálnych melodických nápadov a rytmických zvratov. Aranžmány sú vynikajúce, orchester zohratý, sólisti excelujú. Nejde o ťažkú, hlbokú ani prelomovú hudbu, no kvalita produkcie je svetová a počúvať to celé je neskutočná zábava. Má šancu zaujať aj ľudí, ktorí originálnu predlohu nepoznajú, nahrávka bez problémov obstojí aj bez nostalgického rozmeru. Jej melodickosť a prístupnosť zároveň môže byť aj vstupnou bránou pre poslucháčov, ktorí ešte do jazzovej hudby neprenikli. V tom vidím aj najväčšiu hodnotu tohto projektu.
 
 

 

 

Ďalšie články

Jazzman týždňa: Duke Ellington
Americký skladateľ, dirigent a klavírista Duke Ellington patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti jazzu...
Lukáš Oravec: Aranžmány, ktoré hráme, sú pre mňa asi najťažšie, aké som kedy v big bande hral
Pred pár dňami som sa stretol s trubkárom Lukášom Oravcom a pri tejto príležitosti som sa s ním...
Vo štvrtom kole Jazz START UP podporili čitatelia jazzovú tradíciu
Tento týždeň sme ukončili hlasovanie ďalšieho, v poradí už štvrtého kola súťaže Jazz START UP...
Neúnavná pútavosť latino-jazzu: Michel Camilo vo Viedni
Wiener Konzerthaus, 13.11.2016   Pred nedávnom vyšiel album Michela Camila s nazvom Spain...
Spectaculum na hudobných cestách: World Music Expo v Španielsku
Koncom októbra 2023 sa Alexandra Pastorková, zástupkyňa Občianskeho združenia Spectaculum, vybrala...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...