Názvom recenzie nechcem vstúpiť do diskusie o aktuálnosti jazzu z hľadiska vitality, perspektívy a konkurencieschopnosti žánru, ale ide mi výlučne o to poukázať na funkciu tejto hudby pozitívne pôsobiť v každom, aj ťažkom rozpoložení človeka. Osobne nepoznám stav, ktorému by som nevedel naordinovať špecifický druh jazzu. Jeho adaptabilnosť je pre mňa zázrakom a univerzálna aplikovateľnosť a korešpondencia s danou situáciou je ohromujúca. Tento surreálny čas, ktorý žijeme, a ktorý definitívne dostáva našu éru do tých historických súradníc, ktoré budú svojou turbulenciou, sociálnou intenzitou a globálnosťou zlomové, je jednoznačne príjemnejší pri dobrej hudbe. Nútené prerušenie spoločenského života, verejný život obmedzený na nevyhnutné minimum a k tomu prostredie permanentnej neistoty a hmlistého, ba priam až neprítomného konca pandémie a návratu k normálu, sú bezprecedentnou skúškou kultúrnosti našej civilizácie.
Presne 13. marca (v piatok), v deň keď som z práce nastúpil na režim tzv. „homeoffice“ a skôr plný ťaživých myšlienok, než radosti z toho, že budem môcť byť doma, som si v poštovej schránke našiel zásielku noviniek z Hevhetie. Musím konštatovať, že nijaká prvá pomoc nikdy nebola taká účinná, ako tie štyri CD, ktoré som si postupne rozbaľoval a púšťal, zaháňajúc tým depresiu z nástojčivosti krízy.
Zo zásielky obsahujúcej etnoprojekt Jablko od Eniesa & Pj´s Lab - Producent: Franta Černý, Omše Ľudovíta Skalníka a interpretácie „nohavicových“ partov u Mozarta Janou Kurucovou (všetko vrele odporúčam), sa však pristavím pri druhom štúdiovom albume (pod hlavičkou tohto mimoriadneho vydavateľstva z Košíc) poľského saxofonistu Szymona Łukowského. Započúvajúc sa do prvých tónov úvodnej skladby, bol som na istom a vedel som, že kvalitu predošlého počinu Hourglass z roku 2017 (viď recenzia na album na jazz.sk) si zachovajú aj aktuálne Short Sketches.
Stavenie na istotu moderne znejúcim kvartetom vo výbornom zvuku, ktorý musím obzvlášť vyzdvihnúť, bolo zrejmé a kompozičná zručnosť ma neprekvapila. Jediné čo som riešil, bola otázka, či mám ľutovať absenciu vibrafónu, ktorý práve na predošlom CD robil tú skvelú atmosféru, keď tu zrazu prišla piata minúta a štyridsiata druhá sekunda druhej skladby Three Thruths a ja som zostal nadobro umlčaný a očarený. Adam Lemańczyk totiž práve po vkusnom saxofónovom sóle vytiahol ten najskvostnejší elektronický register svojho syntezátora a celá tá zvuková kytica zrazu druhýkrát rozkvitla a ja som už za žiadnym vibrafónom nebanoval. Klavirista je pre mňa hviezdou tohto albumu, pretože to ako dokázal porciovať a servírovať atmosféry plynúce z akustického piána, šťavnatého moogu až po legendárny Rhodes ma úplne zasiahli.
Šťastný z počúvania a spoznávania krásnych zvukových prostredí som zabudol aj na nejaký vírus a karanténu. A hoci sa tiaž reality v týchto dňoch vytrvalo hlási o slovo, Łukowskému sa podarilo v mojej obývačke vybaviť mi azyl do bezstresovej zóny, ktorá síce nemá večné trvanie ale zato dlhodobé následky. Nimi je totiž uvedomenie si, že umenie akým je jazz je v kríze veľmi účinným anestetikom proti bolestiam nezvyčajnej každodennosti. Byť lekárom dám to na predpis.
01. Stretto
02. Three Thruths
03. First of April
04. Steps
05. Sillage
06. Smarty
07. W smole i pierzu
Interpreti: Szymon Łukowski – saxofóny, basový klarinet; Adam Lemańczyk – klavír, klávesové nástroje; Wojtek Pulcyn – kontrabas; Sebastian Frankiewicz – bicie nástroje
Hevhetia – HV 0197-2-331
Miroslav Haľák
