Jazzman týždňa: Béla Fleck

Jazzman týždňa: Béla Fleck
Peter Baláž

Počas svojej hudobnej kariéry dokázal preniesť zvuk banja amerického folklóru do sveta jazzu, fusion a world music. Hudobník nominovaný v najväčšom počte kategórii ocenenia Grammy v histórii, banjista Béla Fleck.  

Béla Anton Leoš Fleck sa narodil 10.júla 1955 v New Yorku. Neobvyklé krstné mená odhaľujú silnú záľubu rodičov v klasickej hudbe. Syn pomenovaný podľa Bartóka, Dvořáka a Janáčka dostáva do vienka nevídaný hudobný talent, ktorý sa nakoniec naplní mimo vôd klasickej hudby.

Malý Béla sa začína učiť hrať na gitaru. So svojim osudovým nástrojom sa však stretáva vďaka zvučke k televíznemu seriálu Beverly Hillbillies. Zvuk bluegrassového banja z rúk Earl Scruggsa otvára Bélovu hudobnú budúcnosť. V septembri 1973 dostáva od svojho starého otca prvé banjo. Zapisuje sa na newyorskú High School of Music and Art, kde sa však začína učiť hrať na lesný roh. Kedže banjo nespadá pod osnovy výuky, mladý Béla si hľadá učiteľov mimo školy. Pod vedením Erik Darlinga, Marc Horowitza a Tony Trischku sa zdokonaluje v hre a zakladá prvú kapelu Wicker's Creek. Rosiahla hudobná scéna New Yorku prináša dospievajúcemu Fleckovi mnoho hudobných inšpirácii i mimo sveta bluegrassovej hudby. Jednou z nich je aj koncert slávnych Return to ForeverChick Coreom na klávesy a Stanley Clarkom na basu. Zážitok z ich hudby povzbudzuje Flecka so začiatkami experimentovania s bebopom a jazzom na banjo.

Po ukončení strednej školy sa Béla Fleck sťahuje do Bostonu, kde koncertuje a nahráva s kapelou Tasty Licks. Rok 1979 prináša debutový album Crossing the Tracks, kde okrem bluegrassových skladieb nájdeme i akustickú úpravu Coreovej legendárnej kompozície Spain.

V rok 1981 dostáva Flack pozvanie do zoskupenia New Grass Revival. Progresívna kapela zložená z výnimočných hudobníkov posúva limity bluegrassovej hudby, búra hranice tradícii a definuje pojem newgrass music. Béla Fleck tu naplno rozvíja svoje hudobné majstrovstvo. Vďaka medzinárodným turné a piatim úspešným albumom spoznáva jeho hru na banjo celý svet. Počas deviatich rokov pôsobenia v New Grass Revival pokračuje Fleck vo vydávaní vlastných projektov. Album Drive (1988) je nominovaný na Grammy v novovzniknutej kategórii „Najlepší bluegrassový album“.       

Rok 1988 prináša zrod kapely The Flecktones. Béla Fleck na to spomína: „Howarda Levyho (ústna harmonika) som stretol na jednom folkovom festivale. Po večernom programe sme si išli zahrať a jam sa skončil až nad ránom. V podstate sme sa vôbec nerozprávalli, len sme hrali. A bolo to neskutočné! ...Jedného dňa mi volá nejaký basgitarista, že sa mu páči moja hudba a že by mi rád zahral do telefónu. Nemohol som uveriť, čo počujem. Ten človek hral na basgitaru veci ako na banjo. Bol to Victor Wooten. Zoznámil ma so svojim bratom, Roy „Future Man“ Wootenom, ktorý vytvoril nástroj „Drumitar“, midi elektronické bicie ovládané prstami. V tom čase som dostal ponuku z televízie na avantgardnú banjovú show. Tak som zavolal týchto pánov a celé sa to začalo.“      

Debutový album s eponymným názvom vychádza v roku 1990, dosahuje komerčný úspech i nomináciu na Grammy. Nasledujú ďalšie úspešné nahrávky ako Flight of the Cosmic Hippo (1991) a UFO Tofu (1992). Howarda Levyho strieda soprán saxofonista Jeff Coffin a Flecktones pokračujú v sérii oceňovaných albumov ako Left of Cool (1998), Outbound (2000), alebo Rocket Science (2011). Na neskorších nahrávkach nájdeme hostí z jazzového sveta ako napríklad Chick Corea, Branford Marsalis, alebo John Medeski.

V roku 2001 sa nakoniec Béla Fleck predsa vracia ku svojim trom krstným menám. Album Perpetual Motion prináša unikátne interpretácie klasických skladateľov ako Brahms, Bach, Paganini, Chopin, alebo Beethoven a získava pre Flecka dve Grammy.

 

 

Na konci roka 2006 začína spolupráca Flecka s Chick Coreom. Album hudobných rozhovorov v duu s názvom The Enchantment je podporený svetovým turné. O tri roky neskôr vychádza nahrávka The Melody of Rhythm, ktorá zachytáva hudbu tria s kontrabasistom Edgarom Meyerom a legendárnym hráčom na tabla Zakir Hussainom.  

Výlet do Afriky, prapôvodného rodiska banja, zachytáva dokumentárny film i cédéčko s názvom Throw Down Your Heart (2008).

Aktuálnym projektom Béla Flecka je veľkolepý návrat ku klasickej hudbe. Album The Impostor (2013) prináša jeho autorskú kompozíciu pre symfonický orchester a banjo, nahranú orchestrom Nashville Symphony a kvartetom Brooklyn Rider.    

 

Zdroj: belafleck.com, allaboutjazz.com

Peter Baláž

 

 

Ďalšie články

VRAVELO SA V COTTON CLUBE - Čiernobiely jazz
"Vravelo sa v Cotton Clube" je séria príbehov z obdobia jazzového veku. Sám F. Scott Fitzgerald by...
Ako zabiť dve muchy jednou ranou: Chick Corea a Béla Fleck vyrazia na spoločné turné
August 2017 zaznamená historicky prvú koncertnú spoluprácu dvoch významných hudobníkov a ich kapiel...
Chick Corea a Béla Fleck prichádzajú so živým dvojalbumom
Klavirista Chick Corea a banjista Béla Fleck vydávajú po osemročnej pauze svoj druhý spoločný...
Aký bol rok 2024 v jazze?
Každoročne prichádzajú na pretras najpozoruhodnejšie albumy, najvýnimočnejší umelci či...
Víťazi jednotlivých ročníkov ocenenia ESPRIT
Ocenenie ESPRIT za najlepší domáci jazzový album roka inicioval v roku 2013 zakladateľ portálu jazz...
Odpovede Richarda Autnera
Herca Richarda Autnera mnohí poznajú z dosiek Slovenského národného divadla, divadla Aréna, Divadla...
City Sounds: názvuky jazzového mesta
Presne, ako som pred niekoľkými dňami spomínal: bratislavský City Sounds Festival je výživným a...