Jazzman týždňa: Billy Eckstine

Jazzman týždňa: Billy Eckstine

 

Billy Eckstine bol americký spevák, ktorý žil a bol aktívny hlavne počas swingovej éry. V štyridsiatych rokoch mal úspech so svojím big bandom, neskôr rozbehol sólovú kariéru a stal sa prvým romanticko-popovým spevákom čiernej pleti. Jeho skladba „I Apologize“ (1948, MGM) bola v roku 1999 uvedená do Grammy siene slávy. 

 

William Clarence Eckstine sa narodil 8. júla v roku 1914 v Pittsburghu, štát Pennsylvania, ako najmladší z troch súrodencov. Jeho starí rodičia z otcovej strany William a Nannie boli rasovo zmiešaná dvojica, vďaka čomu mal Billy Eckstine nie úlne typické černošské rysy. Jeho rodičia, William Eckstine a Charlotte sa s rodinou neskôr presťahovali do Washingtonu, D.C. Billy Eckstine sa venoval spevu už od svojich siedmych rokov a veľmi skoro sa začal zúčastňovať aj rôznych amatérskych talentových súťaží. Po strednej škole Armstrong High School, začal študovať najprv na vysokej škole St. Paul Normal and Industrial School, neskôr prešiel na univerzitu Howard. Eckstine sa vtedy venoval futbalu, dokonca získal športové štipendium, ale keď si zlomil kľúčnu kosť, zmenil svoje zameranie na spev. Keď vyhral amatérsku súťaž v Howardskom divadle, rozhodol sa venovať spevu na plno a na nejaký čas preto dokonca odišiel zo školy. 

 

Počas tridsiatych rokov si William Eckstine zmenil písanie mena na „Billy“. V tej dobe pracoval ako spevák v malých tanečných kapelách, až kým ho skladateľ a saxofonista Buddy Johnson nedoporučil Earlolvi Hinesovi do jeho Grand Terrace Orchestra. Billy Eckstine spieval a hral na trúbku v big bande v rokoch 1939 až 1943. V súbore sa počas týchto rokov spoznal s mnohými mladými jazzovými hudobníkmi, ako Dizzy Gillespie, Sarah Vaughan, alebo Charlie Parker. V roku 1942, Eckstine zložil dve úspešné skladby „Jelly Jelly“ a „Stormy Monday Blues“. V tomto roku sa tiež prvý krát oženil, za speváčku, manželstvo neskôr skončilo rozvodom.

 

V roku 1943 Billy Eckstine založil vlastný súbor. Členmi jeho novej kapely sa stali mladí hudobníci, ktorí sa neskôr stali významnými osobnosťami a formovali jazzovú hudbu: Wardell Gray, Charlie Parker, Dizzy Gillespie, Gene Ammons, Dexton Gordon, Miles Davis, Kenny Dorham, Fats Navarro, Sarah Vaughan a Art Blakey. Billy Eckstine tak vytvoril vôbec prvý bebopový big band a ich skladby ako „A Cottage for Sale“, či „Prisoner of Love“ sa dostali aj do hitparád. S big bandom chodil na turné po Spojených štátoch aj do Európy. V roku 1947 sa súbor kvôli finančným problémom rozpadol a Eckstine pokračoval v kariére sólového speváka. Začiatkom jeho sólovej kariéry sa v roku 1953 oženil s herečkou a modelkou Carolle Drake, aj jeho druhé manželstvo však nakoniec skončilo rozvodom. 

 

Zo začiatku nemal žiaden veľký hit, napriek tomu, že jeho skladby boli pomerne obľúbené. V roku 1949 ho MGM records označili ako jedného z ich najpopulárnejších spevákov. Billy Eckstine spieval zaľúbené piesne a balady, a stal sa prvým spevákom tmavej pleti, ktorý bol populárny a mal úspech v hlavnom prúde. V roku 1950 dokonca prilákal do divadla Paramount Theater v New Yorku viac divákov, ako keď tam vystupoval Frank Sinatra. Eckstine bol stále populárnejší. Dva krát sa dostal dokonca aj do prvej desiatky britskej hitparády a v kategórii „najlepší spevák“ pravidelne vyhrával ankety magazínov Metronome a DownBeat. Dostal prezývku „Mr. B.“ a nosil špeciálny golier, ktorý si dal dokonca patentovať. Tento golier sa stal všeobecne známym pod názvom „Mr. B. Collar“ (golier pána B). Počas tohto obdobia nahral hity ako „No One But You“, „Gigi“ a spolupracoval aj so Sarah Vaughan, Count Basiem, či Quincy Jonesom. 

 

 

V šesťdesiatych rokoch začal svetom hýbať rock’n’roll a Billyho Eckstinea vystriedali na vrchných priečkah hitparád iní. V hudobnej kariére však pokračoval a v roku 1960 nahral live album No Cover, No Minimum (Blue Note), na ktorom okrem spevu aj hral na trúbku. Začiatkom šesťdesiatych rokov tiež nahral niekoľko albumov pre značky Mercury a Roulette, v spolupráci s producentom Ianom Levineom nahral singel pre Motown. Počas sedemdesiatych rokov viac koncertoval a občas nahrával pre Al Bell’s Stax. Jeho posledným albumom bol na Grammy nominovaný Billy Eckstine Sings (1986, Verve), ktorý nahral spoločne s Benny Carterom.

 

Počas svojej kariéry sa Billy Eckstine pomerne často objavoval v televízii aj vo filmoch. Účinkoval v televíznych varieté ako The Ed Sullivan Show, The Nat King Cole Show, The Tonite Show, The Merv Griffin Show, The Dean Martin Show, The Flip Wilson Show, Playboy After Dark. Okrem toho si zahral v sitkome Sanford and Son a vo filmoch Skirts Ahoy (1952, r. Sidney Lanfield), Let’s Do It Again (1975, r. Sidney Poitier) a Jo Jo Dancer (1986, r. Richard Pryor).

 

Billy Eckstine zomrel 8. marca 1993 v Pittsburghu v štáte Pennsylvania, vo veku 78 rokov. Po jeho smrti vyšlo na jeho počesť ešte niekoľko albumov s jeho najpopulárnejšími skladbami a niektorými ranými nahrávkami. Okrem toho, že bol spevákom, kapelníkom, skladateľom a hercom, bol tiež otcom piatich vlastných a dvoch nevlastných detí. Tri z nich pokračovali v hudobnej kariére: Ed Eckstine sa stal prezidentom Mercury Records, Guy Eckstine dramaturgom a producentom v spoločnostiach Columbia a Verve a Gina Eckstine je speváčka.

 

Foto: blog.echopulse.net

-nat-

 

 

 

Ďalšie články

Kde sa vzali Hipsteri?
Určite ste sa s nimi už stretli. Ležérne oblečenie zo sekáča, na očiach wayfarerky (pre...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Jazzman týždňa: Benny Goodman
  Benny Goodman bol americký jazzový a swingový hudobník, klarinetista a kapelník. Často...
Jazzman týždňa: Miles Davis
  Miles Davis patrí k najvýznamnejším hudobníkom v dejinách inštrumentálneho jazzu. Bol to...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...