Jazzman týždňa: Mike Stern

Jazzman týždňa: Mike Stern
Peter Baláž

Štyri dekády na scéne, pätnásť autorských albumov, šesť nominácii na Grammy. To je bilancia hudobníka, ktorý sa etabloval na jazzovej scéne ako jeden z popredných gitaristov a skladateľov svojej generácie.  

Mike Stern sa narodil 10.januára 1953 ako Michael Sedgwick v americkom meste Boston. Vyrastá však už vo Washingtone. Meno Stern dostáva po svojom nevlastnom otcovi. Mikeova matka, klasická klaviristka, sa mu stáva prvou učiteľkou hudby. V dvanástich však mladý Mike vymieňa klavír za gitaru, a necháva sa strhnúť hudobnými legendami ako Jimi Hendrix, Led Zeppelin, B.B. King, alebo Albert King. V sedemnástich začína rozširovať svoje hudobné obzory a objavuje jazz.

V roku 1971 sa vracia do rodného Bostonu ako študent prestížnej Berklee College of Music. V usilovnom štúdiu sa ponára do hudby Miles Davisa a John Coltrana, počúva klaviristov McCoy TyneraBill Evansa, a neobíde gitaristov ako Wes MontgomeryJim Hall. Jeho mentormi sú Mick Goodrick a mladý Pat Metheny. Na Berklee stretáva a hráva s ďalšími rodiacimi sa gitarovými legendami ako John Scofield, alebo Bill Frisell.

Po skončení školy sa dvadsaťdva ročný Mike stáva na odporúčanie Methenyho súčasťou jazz-rockovej formácie Blood, Sweat and Tears. Dva roky v kapele prinášajú albumy More Than Ever (1976) a Brand New Day (1977). Rok 1979 prichádza s lanom od bubeníka Billy Cobhama, zachytené na albume Stratus (1981).

Ako podľa scenára biografii mnohých dnešných jazzových legiend, aj Mike Sternovi sa dostáva pocty jazzovej školy života u Milesa Davisa. Odštartoval to Milesov comeback v bostonskom nočnom klube Kix dňa 27.júna 1981. Na jeho zázname s názvom We Want Miles hrajú po boku Sterna hudobníci Marcus Miller, Al Foster, Mino Cinelu, a saxofonista Bill Evans. Tri roky u Milesa zvečnili Sterna na albumoch Man with the Horn (1981) a Star People (1983).

V rokoch 1983-84 hráva s kapelou Word of Mouth basgitaristu Jaco Pastoriusa. Debutový autorský album s názvom Neesh prichádza v roku 1985. Sternovu gitaru tu dopĺňa saxofón Davida Sanborna.

O rok neskôr dostávajú veci rýchly spád: Pre Atlantic Record nahráva Stern album Upside Downside s jazzmanmi ako Sanborn, Pastorious, Bob Berg, a Dave Weckl; stáva sa členom kapely Steps Ahead po boku Michaela BreckeraMike Mainieriho, a pripája sa tiež k Breckerovmu kvintetu.

Nasledujú úspešné albumy Time in Place (1988), Jigsaw (1989), a Odds Or Evens (1991). Mike formuje kvaret spolu s Bob Bergom, Dennis Chambersom, a Lincoln Goinesom. Pripája sa k znovuzrodeným bratom Breckerovým, o čom svedčí nahrávka Return of the Brecker Brothers (1992).

 

 

Album jazzových štandardov s názvom Standards (and Other Songs) (1993) prináša Sternovi ocenenie kritikov časopisu Guitar Player v podobe titulu Best Jazz Guitarist of the Year. Nominácie na Grammy prinášajú nahrávky Is What It Is (1994), a Between The Lines (1996). Spolu s kolegami Johnom ScofieldomBill Fisellom nahráva album Play (1999). Vstup do sveta spievaných skladieb patrí nahrávke s príznačným názvom Voices (2001), ktorý prináša ďalšiu nomináciu na Grammy.

Po pätnástich rokoch opúšťa Stern značku Atlantic Records a pod krídlami vydavateľstva ESC vydáva cédéčko These Times (2004). Na albume hrá basgitarista Richard Bona, saxofonista Kenny Garret, a banjový mág Béla Fleck.

Pod krídlami Concord Records prichádza v roku 2006 album plný hviezd. Nesie názov Who Let the Cats Out?, a nájdeme na ňom hudobníkov ako Richard Bona, Anthony Jackson, Meshell Ndegeocello, Victor Wooten, Roy Hargrove, Bob Franceschini, Dave Weckl, Gregoire Maret, alebo Jim Beard. Štvrtá nominácia Grammy.

Na Festival International de Jazz de Montréal v roku 2007 získava Mike Stern prestížne ocenenie Miles Davis Award. Počas festivalu sa pripája k slávnym Yellowjackets, čo vyúsťuje do albumu Lifecycle (2008).

Koncert zo slávneho parížskeho klubu New Morning je zachytený na dévédečku New Morning: The Paris Concert (2009).

Album Big Neighborhood (2009) prináša znovu plejádu zvučných hostí, od Steve Vaia až po Esperanzu SpaldingRandyho Breckera. Zatiaľ posledným dielom Mike Sterna je cédéčko All Over the Place (2012), kde okrem dvadsiatich jazzových hviezd hrá aj Sternova manželka, gitaristka a speváčka Leni Stern.

 

Zdroj: mikestern.org, jazz.com

Peter Baláž

 

 

Ďalšie články

Richard Bona: Beriem si od hudby voľno
Richard Bona (nar. 1967 v Kamerune) – basgitarista, gitarista, spevák a perkusionista. Prvý hudobný...
Andreas Varady nahráva s jazzovými legendami
Má šestnásť, je firemným hráčom výrobcu gitár Benedetto, v októbri podpísal zmluvu s ...
Andreas Varady: Verve som opustil, no nerozišli sme sa v zlom, najnovší album je premiérou môjho súčasného ja
Gitarista Andreas Varady, slovenský rodák žijúci v Írsku, sa stal hviezdou na svetovej jazzovej...
Recenzia CD: Berezova "Intuícia" nesklamala
Gitarista Pavol Bereza nie je žiadnou novou tvárou na scéne slovenského jazzu. Dlhé roky pôsobí ako...
,,Women in jazz‘‘ predstavuje: Výnimočná huslitka Regina Carter
Snažiť sa napasovať Reginu Carter do jediného hudobného žánru je zbytočné. Táto skvelá americká...
Swingový Valentín: Dvadsiate roky sú späť
Rokom 2020 sa začína opätovne éra dvadsiatych rokov a my si nimi pripomíname veľmi zaujímavú...
Koncertný rok v Liptovskom Mikuláši začína. Otvorí ho dvojkoncert nevšedných slovenských kapiel
V piatok 31. januára 2020 štartuje v Liptovskom Mikuláši v poradí už 16. jazzová (a tak trochu aj...
Ceny GRAMMY Awards 2020 boli rozdané. Výhercami sa stali aj Esperanza Spalding, Brad Mehldau, Randy Brecker, Chick Corea či Jacob Collier
Máme za sebou 62. ročník odovzdávania prestížnych cien GRAMMY Awards 2020, ktorého slávnostný...