Niektoré víkendy dajú človeku zabrať. Napríklad ten posledný, od piatka 19. septembra do nedele 21. septembra, bol viac ako výdatný a priaznivci dobrej (čo dobrej – tej najlepšej!) hudby nevedeli kam skôr. V piatok podvečer odštartoval svoj jubilejný 10. ročník World Music Festival Bratislava, na ktorom sa schádzajú fanúšikovia tej najrôznorodejšej hudby sveta, ale aj jazzu či iných fúzií. Rovnaké jubileum si v sobotu večer na pôde Slovenského rozhlasu pripomínalo nesmierne milé (či staromilské) podujatie Golden Age Festival. Aby toho nebolo málo: piatok bol tiež sviatočným dňom pre milovníkov klasickej hudby, keďže svoj 60. ročník zahájili Bratislavské hudobné slávnosti.
Patrilo by sa začať od najstaršieho a najváženejšieho, takže aspoň stručne o otváracom koncerte Bratislavských hudobných slávností. Bol venovaný 80. výročiu ukončenia 2. svetovej vojny a spojitosti s jazzom boli aspoň okrajové, keďže sa ním kedysi zaoberal skladateľ a klavirista Peter Breiner (napríklad po boku Petra Lipu alebo v rámci svojej kapely Klobása). Na objednávku festivalu zaznela Breinerova oVErture (VE Day) pre orchester. A v expresívnej Symfónii č. 2 s podtitulom Vek úzkosti Američana Leonarda Bernsteina hrá prím pomerne exponovaný sólový klavírny part. Na otváracom koncerte sa ho ujal renesančne disponovaný majster Ladislav Fančovič, Slovenskú filharmóniu dirigoval Wayne Marshall. Apropo, k Fančovičovi sa ešte vrátime v súvislosti so sobotným večerom.
World Music Festival Bratislava otvoril brány 10. ročníka pompézne. V Divadle Aréna predviedli svoje umenie poľské tangové kvarteto Bandonegro a španielska flamencová tanečnica María Moreno. A to ešte nasledujúci deň čakali na záujemcov legendárne fínske zoskupenie Värttinä a sýrsky súfijský ansámbel Jawa s majstrom rituálu krútiacich sa dervišov. Popri svetovo rešpektovaných zoskupeniach mali možnosť záujemcovia zhliadnuť na nádvorí renovovaného Domu hudby na Panenskej ulici sériu showcaseových koncertov zdarma. Sobotné popoludnie zahájilo Ildikó Kali Trio so sériou zhudobnených básní romantického barda Jána Botta. Moja vina, že som nezachytil dvojicu jej albumov „Zlatá panna“ a posledný „Jore Jore“, ocenený Radio_Head Award ako najlepšia slovenská World Music nahrávka roka 2024. Notoricky známa Žltá ľalia, ktorej prvotný afekt sa prestriedaval s deklamovaným sprechgesangom (alebo to môžeme smelo nazvať rapom?) mrazila a zároveň hladila ucho i dušu vnímavého poslucháča. Emotívne podanie prvého hororu v slovenskej literatúre (ako ho hlavná aktérka predstavila aj zahraničným delegátom) sprevádzali nielen sample, ale najmä všestranný gitarista Peter Luha a basgitarista Andrej Jeriga.
Po vynikajúcom začiatku sa na pódiu objavila ženská spevácka skupina Izvor, ktorá od roku 2012 pôsobí pri Spolku Srbov na Slovensku a prezentuje najmä srbský folklór. Líderka Mila Gundelj, rodáčka z Nového Sadu, ako aj srbské rodáčky Zorana Bandziová, Renata Ribar a Anita Ribar Valah a Marina Brankovićová z Bosny a Hercegoviny ponúkli sériu obradných piesní, v ktorých poslucháča nenápadne prevalcovali pozoruhodnými harmóniami (vedenými napríklad v sekundách!) či nepravidelnými metrami. Autentickosť dokladajú členky prepismi etnomuzikologických zápisov a nakoniec to aj prezrádza názov skupiny Izvor (prameň rieky). V priebehu polhodiny ponúkli speváčky desiatku piesní, čo sa úplne vyrovnalo ako ich námahe, tak plnej poslucháčskej pozornosti. Klobúk dole, dámy! Ako posledný sa počas nádherného sobotného popoludnia na open-air pódiu objavil klavirista Miloš Biháry s projektom Django Gypsy Jazz Trio. Ich netradičná gypsy-jazzová smršť s klavírom miesto gitary bola bezdebaty efektná a okázalá, no samotnému medzižánrovému konceptu s množstvom parafráz tém klasickej či filmovej hudby som neprišiel na chuť. Virtuóznemu lídrovi pomáhali prezentovať aktuálnu nahrávku „Čavoros de Django“ (Môlča Records 2025) vynikajúci huslista Adam Halas a bubeník Marek Rašman.
Z Panenskej ulice, na ktorej bolo v sobotu naozaj rušno aj vďaka prebiehajúcemu Dobrému trhu, som sa podvečer presunul do Slovenského rozhlasu na rovnako jubilujúci 10. ročník Golden Age Festivalu. Priznávam, že predstava podujatia s atmosférou zlatej éry jazzu 20. až 50. rokov minulého storočia ma lákala už dávnejšie, no až teraz som odhodil konvencie a rozhodol sa oddať opojnej atmosfére hot-jazzových a swingových tančiarní. Apropo, tančiarní: takému typu podujatia by väčšmi slušala tanečná či estrádna sála s možnosťou pohybu, ku ktorému táto hudba vyslovene zvádza. Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu svojimi pohodlnými polstrovanými kreslami túto možnosť úplne zmietlo to stola, na druhej strane však poskytlo dokonalú akustiku komornému jazzovému sextetu Fats Jazz Band.
Súbor pod vedením klaviristu a saxofonistu Ladislava Fančoviča sa totiž predstavil skutočne dobovo – v akustickom formáte, čo bol pri veľkosti sály pozoruhodný výkon. Vnímavý poslucháč si o to viac mohol vychutnávať nuansy a frázovanie prieraznejších dychových nástrojov, a naopak, skôr pocitovo vnímať kontrabasovú linku či rytmické sprievody akustickej gitary. Súbor sa predstavil vo svojom tradičnom obsadení s klarinetistom, saxofonistom a spevákom Jánom Gašpárekom, trubkárom Ľubomírom Kamenským, trombonistom Branislavom Beloridom, gitaristom a banjistom Michalom Matejkom, kontrabasistom Pavlom Kušíkom a bubeníkom Patrikom Fičorom.
A samozrejme so šarmantnou speváčkou Janou Dekánkovou, ktorá spolu so svojím manželom a lídrom súboru nonšalantne a vtipne uviedla každú z predvádzaných skladieb. Hoci mali moderátorské vstupy čiastočne vzdelávací charakter a poslucháč sa dozvedal množstvo informácií o predkladanej štýlovosti, unikátnych dobových nástrojoch či pôvode kompozícií, vonkoncom nepôsobili mentorsky. Milo prekvapilo nonšalantné frázovanie (aj) speváka Jána Gašpáreka, či obradné odhalenie pod plachtou schovaného kontrabasového saxofónu, ktorým líder zoskupenia suploval kontrabas. Určite potešilo zaradenie dvoch domácich evergreenov Maličká slzička a Do zajtra čakaj vynikajúceho skladateľa Karola Elberta, ktorému bola venovaná nedeľná prednáška muzikologičky Agaty Schindler.
A čerešničkou na torte hodinového setu Fats Jazz Band boli tanečné kreácie Jána a Kláry Kubriczkých z tanečnej školy B-SWING, ktorí aj napriek stiesneným pódiovým priestorom majstrovsky predviedli autentické dobové tanečné kreácie daného obdobia.
Andrej Hermlin and His Swing Dance Orchestra došli do Bratislavy z Berlína a ich účasť spočiatku sprevádzala séria nie najšťastnejších okolností. Lídra a klaviristu Andreja Hermlina zložila deň pre koncertom chrípka, hoci vystúpenie nakoniec odohral i odmoderoval, hlavný aranžér orchestra a bubeník David Hermlin bol v danom čase odcestovaný a orchestru „vypadol“ aj prvý trubkár. Toho však excelentne a pohotovo zastúpil Juraj Bartoš.
Hermlinov orchester sa svetovo zviditeľnil počas pandémie covidu, keď každodenne takpovediec z obývačky streamoval hodinové koncerty celých 800 dní! Tento originálny nápad dostal berlínsky súbor na stránky New York Times, The Forbes Magazine či The LA Times. Znásobené nástrojové obsadenie (štyri saxofóny/klarinety, tri trúbky, dvojica trombónov a husle) prinieslo diametrálne inú zvukovú i energickú hladinu.
Zaujímavosťou oproti podobným dobovým orchestrom je aj to, že Andrej Hermlin and His Swing Dance Orchestra ponúkli takmer výlučne vlastné aranžmány dobových nesmrteľných tém, vrátane tých „najprefláknutejších“, akou je napríklad Mangoneho, Razafova a Garlandova hitovka In The Mood, svetovo preslávená aranžmánom a nahrávkou Glenn Miller Orchestra. Bol to vynikajúci večer, ktorý ukončilo spontánne a uvoľnené jam session všetkých zúčastnených.
Ešte raz treba poďakovať Jane Dekánkovej a Ladislavovi Fančovičovi za vynikajúcich desať ročníkov pozoruhodného festivalu, ktorý nielen rozčeril domáce umelecké vody, ale aj vychoval generáciu nových záujemcov o jazz a tanečnú hudbu!
Na záver neveselý dodatok z festivalového FB:
FESTIVAL MAL TENTO ROK SVOJ POSLEDNÝ ROČNÍK. JEHO ORGANIZÁCIU SME UKONČILI.
Ďakujeme Vám za Vašu priazeň na 10 ročníkoch Golden Age Festivalu, počas ktorých sme ako hostiteľský orchester FATS JAZZ BAND na Slovensko priniesli 19 zahraničných zoskupení a umelcov z USA, Anglicka, Francúzska, Holandska, Španielska, Talianska, Nemecka, Chorvátska, Poľska, Rumunska, Maďarska a Česka a tri zoskupenia domácich umelcov.
Bolo pre nás nesmiernou radosťou prinášať Vám hudbu autentického raného jazzu z celého sveta.
Žiaľ, situácia v kultúre sa stala natoľko náročnou, že organizovať festival tak, aby sme ho mohli udržať v nami želanej kvalite, už nie je ďalej možné.
Preto by sme sa Vám chceli VEĽMI poďakovať za vašu priazeň a ak by sa našiel ochotný hudobný manažér, ktorý by chcel festival prevziať, s radosťou mu naše know-how odovzdáme.
Ďakujeme aj všetkým účinkujúcim:
Michael Arenella & His Dreamland Orchestra
Stan Breckenridge (USA)
Hot Sugar Band
Nicolle Rochelle
Roaring Cats
Hot Jazz Band
Andrej Hermlin and his Swing Dance Orchestra
RUFUS TEMPLE ORCHESTRA
Benoit Viellefon & His Orchestra (UK)
Six Brown Brothers (NL, DE, ES, CZ, SK)
Boba Jazz Band
Bohém Ragtime Jazz Band
Jazz Band Ball Orchestra
Blue Wonder Jazz Band (DE)
Prague Rhythm Kings
Petra Ernyei Jazz Singer
ORIGINÁLNÍ PRAŽSKÝ SYNKOPICKÝ ORCHESTR
LAM Trio (CZ)
Paper Moon Trio
Helena Kanini Kiiru (HR)
B-Swing
Saxophone Syncopators (SK)
ĎAKUJEME!
Autor: Peter Motyčka
Foto: Rudolf Baranovič
