Po poslednej recenzii na album Guirca od dánskeho kvarteta Kalaha zostanem ešte vo sfére synestézie. Tú recenziu som nazval „Hluk farieb“, pretože pestrosť hudby, ktorú táto kapela produkuje, mi evokovala práve ten stav, kedy pestré a kontrastné nie sú len farby vnímané zrakovým zmyslom, ale aj sluchom. Do môjho poradia na recenzovanie sa tentoraz dostala výnimočná britská saxofonistka Emma Rawicz a bez toho, aby som si k tejto zaujímavej postave londýnskej jazzovej scény niečo rešeršoval, ma opäť zaujal ten bohatý zvuk prekračujúci bežné kompozície zamerané na jednozmyslové rozhranie.
Krátke intro Eathrise vovádza do stakátom dynamizovanej skladby Particles of Change. Ako z najlepšieho obdobia Michaela Breckera, keď so svojim bandom spolu s Mikeom Sternom kongeniálne súzneli na Bratislavských jazzových dňoch 1987 v skladbe Upside Downside, tak aj tu dochádza k vzácnemu prepleteniu hudobných výkonov do unikátnej textúry plnej prekvapivých záhybov a vzrušujúcich rastrov. Ten finálny motív z Particles of Change, v ktorom sa saxofón stretne s flautou Garetha Lockranea aby rozprestreli pred našim vnútorným zrakom konvergujúcu zvukovú tkaninu plnú priezračných a filigránskych tónov, nenechá nikoho na pochybách, že skladateľské ambície Emmy Rawicz sú vysoké. Ak by tomu bolo inak, zrejme by táto mladá hudobníčka, skladateľka a kapelníčka nedostala priestor na vydanie už svojho tretieho počinu na prestížnom labeli ACT Music. Okrem spomenutej Particles of Change s pútavým stakátom v refrénových partoch aj ďalšie kompozície rovnako dobre defilujú bohatosť vrstiev látky, ktorú nám ponúka Emma Rawicz pod poetickým názvom "Inkyra".
David Preston na gitare, Scottie Thompson na klavíri a syntezátoroch, Kevin Glasgow na basgitare a napokon Jamie Murray na bicích nástrojoch od skladby k skladbe rozvíjajú nové a nové farby svojich nástrojov a z harmonickej koláže sú schopní neraz strhnúť našu pozornosť aj expresívnym narušením zabehnutého poriadku výrazových prvkov. O napätie sa stará ako gradácia foriem, tak ich zvuková kvalita, kedy efekty nástrojov plnia svoj programový účel na obohatenie celku a nie sú len zriedkavo exhibičným prvkom.
Keď som už bol jasne presvedčený o tom, že tento album budem hodnotiť nadmieru pozitívne, a predovšetkým v súvislosti s pokračovaním hudobného trendu mojich posledných posluchových dní spájajúcich ešte intenzívnejšie zvuk s iným zmyslovým vnemom, prečítal som si niečo k samotnej saxofonistke Emme Rawicz. Okrem toho, že ide o výrazný zjav na anglickej jazzovej scéne, že za svoju skladateľskú prácu a úroveň hry na nástroji bola už niekoľkokrát laureátkou cien Parliamentary Jazz Awards (2022), BBC Young Musician Jazz Award (2022), Drake YolanDa Award (2021) a Jazz FM Award (2021), prežíva táto mladá hudobníčka aj tzv. chromesthesiu - teda formu synestézie, pri ktorej sa jej pri tónoch vizualizujú farby. Toto nie je náhoda! Pri počúvaní pozoruhodného albumu "Inkyra" (ACT Music 2025) pred vami skutočne rozkvitne kytica plná pestrofarebných a voňavých kvetov.
PS: Na obálke albumu je aj dielo od Yukimasa Ida s názvom Flowers z roku 2021. Krásna to zhoda v prežívaní inšpiratívnych zmyslových stimulov...
Autor: Miroslav Haľák
