Stretol som sa mladým jazzovým klaviristom, skladateľom a aranžérom Ľudovítom Kotlárom. Rozprávali sme sa o jeho hudobných začiatkoch, následnom štúdiu jazzovej a klasickej hudby, o jeho profilovom albume Hangin´ a o jeho budúcich plánoch, víziách a aktivitách.
Ľudo, prezraď nám ako si sa dostal k hudbe, klavíru a k jazzu?
Hudba ma obklopovala od malička, kedže som sa narodil do rodiny s dlhou muzikantskou tradíciou, tým pádom bola pre mna jednoznačne určená cesta stať sa muzikantom. Moje hudobné začiatky boli dosť rozmanité. Po zápise do hudobnej školy som sa začal venovať klasickej hudbe, ale súbežne som doma riešil aj maďarskú (cigánsku) kaviareňskú hudbu a učil hrať na cimbale. Prvé jazzové nahrávky mi pustil môj otec. Ak si dobre pamatám, bol to Frank Sinatra a Louis Armstrong, Armstrong ma uchvátil hneď jeho výrazním hlasom. O pár rokov neskôr som sa rozhodol venovať iba klavíru , tak pred absolvovaním ZUŠ som sa rozhodol, že si podám prihlášku na konzervatórium a budem sa mu venovať naplno.
Ako som sa dočítal na tvojej profilovej webovej stránke, tvojim prvým učiteľom jazzového klavíra bol náš excelentný jazzový klavirista Tomáš Gajlík. Ako si spomínaš na tieto začiatky, stretnutie s Tomášom asi muselo byť kľúčové pre tvoj ďalší vývoj a štúdiá.
S Tomášom som sa stretol na konzervatóriu v Nitre, kde pôsobil ako pedagóg. Od neho som dostal prvé klúčové nahrávky jazzmanov ako napríklad Bud Powell, Lennie Tristano, Bill Evans a mnoho ďalších. Bohužiaľ, alebo možno vďka bohu, som sa jazzu počas štúdia na konzervatóriu nemohol venovať naplno, pretože som študoval klasickú interpretáciu v triede pána profesora Milana Pacovského, ktorá pre mna bola tiež veľkým prínosom. Dodnes čerpám z informácií, ktoré som v jeho triede získal.
Následne si pokračoval v štúdiu na brnenskej akadémii, kde si študoval odbor jazzový klavír pod vedením ďalšieho nášho majstra - Ľuboša Šrámeka. Magisterské štúdium si si dokončil v Poľsku. Nakoľko ti vyhovovala akademická pôda? Myslíš si, že bolo nutné študovať jazzovú hudbu takto komplexne, aby si sa dostal na tvoju súčasnú hráčsku a kompozičnú úroveň?
Štúdium na JAMU bolo pre mna klúčové a veľmi prínosné, pretože som mal možnosť študovať u najlepších jazzových muzikantov z československa (Matúš Jakabčic, David Dorůžka, Ľuboš Šrámek …..) nehovoriac o tom, že som sa dostal do komunity v ktorej každý riešil jazz. Spoznal som veľa mladých výborných muzikantov, s ktorými sme začali riešiť naše prvé projekty (Lukáš Oravec, Jakub Tököly, Peter Korman, Peter Palaj, Marek Kotača, Jirka Kotača a mnoho ďalších) Inak to nebolo ani v Katoviciach, študovať pod vedením profesorov ako Wojciech Niedziela, Piotr Wojtasik, Grzegorz Nagorski bola jedna radosť. Taktiež tam bola výborná jazzová komunita. V neposlednom rade sa tam hralo veľmi veľa. Takže áno, akademická pôda je a bola pre mňa veľkým prinosom, a tiež si myslím, že jazzovú hudbu je nutné študovať komplexne, či už ako samouk, alebo ako študent na hociktorej jazzovej škole.
V pomerne mladom veku si nahral svoje debutové CD s názvom Hangin´. Album znie napriek tomu veľmi zrelo, logicky a má svoj jasný hudobný koncept. Na albume sú okrem tvojich autorských skladieb aj dve Lukášove kompozície a jeden jazzový štandard. Prečo si sa ich rozhodol nahrať?
Poprosil som Lukáša, či by nemohol napísať skladbu na môj album, a tak vznikla skladba Orfa Roots. Ďalšia skladba z jeho pera je Moonday. Jazzový štandard "I’ll be seeing you" je jedna z mojich oblúbených piesní, tak som si povedal, že by bolo fajn ju nahrať aj na album.
Aké sú tvoje najbližšie plány, aktivity a vízie? Chystáš sa spraviť krst tohto CD? Na čo sa môžeme tešiť?
Určite bude krst CD a aj koncertné turné. Bližšie informácie sa dozviete už čoskoro. Moje najbilžšie plány a vízie? Učím sa aranžovať pre big band, snažím sa napísať popový hit a určite by som chcel zase nahrať jazzový album.
Dávid Oláh
Foto: Adda Adowicz
