Náš popredný trubkár, skladateľ a pedagóg Lukáš Oravec sa onedlho vydá na koncertnú šnúru po Veľkej Británii. Pri tejto príležitosti som s ním pripravil krátky rozhovor, v ktorom sme sa rozprávali o nápade pre toto turné, miesta na ktorých vystúpi, a dotkli sme sa aj otázky rozdielu medzi americkými a európskymi jazzmanmi.
O pár dní sa uskutoční tvoje koncertné turné v Spojenom Kráľovstve. Ako vznikol nápad na spoluprácu s anglickými hudobníkmi? Spoluprácu s anglickými hudobníkmi si menežoval a organizoval ty, alebo si hosťom na tomto turné?
Tento nápad vznikol pred viac ako šiestimi rokmi. Odvtedy som absolvoval dve turné v anglicku (2013, 2015). Dostal som ponuku koncertu a v spolupráci s muzikantmi, ktorí tam žijú, sme dali dokopy vždy menšie turné.
Kde konkrétne sa budú koncerty odohrávať? Pôjde o jazzové kluby, festivaly, alebo koncertné sály?
Ide o turné po kluboch na severe Anglicka. Vystúpime v Leeds, Darwen, Zeffirelis a Clitheroe.
Okrem koncertov v obsadení kvarteta sa uskutočnia koncerty s Big Bandom z Leeds College of Music. Akú hudbu budete prezentovať s kvartetom a akú s Big Bandom? Pôjde o dva odlišné projekty?
S Quartetom predstavím svoju autorskú tvorbu. V Big Bande, ktorý ma pozval, budem hrať pár skladieb od Kennyho Wheelera. Zapáčili sa im aj nejaké moje skladby, tak chcú do repertoáru zahrnúť aj niečo z mojich big bandových aranžmánov.
Počas tvojej bohatej kariéry si spolupracoval s hudobníkmi z rôznych kútov sveta. Vedel by si opísať rozdiely medzi európskymi a americkými jazzmanmi?
Je to rozdiel v kultúre, a práve tá ovplyvňuje to, ako hrajú americkí a európski hudobníci. U Európanov sú to iné etnické vplyvy. Viete každý si pod tým môže prestaviť rôzne veci. Čo je ale citelné, Amerika má naozaj veľa jazzových velikánov, neporovnatelne s Európou. Vždy diktovala trendy v jazze, nie že by v iných kútoch sveta nevznikali iné zaujímavé nápady, ale Amerika spravila v jazze jednoznačne najvačšiu dieru do sveta. V Európe je krásna rôznorodosť. Keď prejdete niektoré krajiny, budete pocitovať značný rozdiel, ako sa vyvynuli trendy v Poľsku, vo Francúzsku v Škandinavských krajiných, v Holandsku, či v Maďarsku...
Cítiš ako sólista veľký rozdiel pri hre s umelcami svetového formátu v porovnaní s tými z Európy? Inšpirujú ťa niektorí z nich viac, alebo ide iba o odlišný koncept a štýl hudby?
Aj v Európe máme hudobníkov svetového formátu. Pre mňa sú sidemani v kapele veľmi dôležití aj pre moje sólové hranie. Je to o kvalite konkrétnych interpretov, ich schopnosť adaptácie, compingu, to ako vás citlivo počúvaju a reagujú na to čo hráte, resp ako vás majú prečítaných a dokážu vycítiť kam sa chcete uberať, ale aj ako vás dokážu prípadne nasmerovať, nabudiť či inšpirovať počas sóla. V mojom prípade som bol spokojný s rytmikou z oboch kontinentov. Pri obsadení kapely sa vždy snažím siahnuť po tých najlepších.
Spoluprácu s anglickými hudobníkmi si menežoval a organizoval ty, alebo si hosťom na tomto turné?
Toto turné je viac menej postavené na mojej aktivite, ale pomohli mi s tým Marek Dorčík, ktorý už dlho žije v Anglicku a pianista Jamil Sheriff, ktorý zmanažoval koncert v Leeds.
S Big Bandom z Leeds College of Music budete aj nahrávať CD. Budú si ho môcť kúpiť aj fanúšikovia mimo Británie, alebo sa bude dať vypočuť na digitálnych hudobných službách ako Spotify či iTunes?
Neviem ako budú mať riešenú distribúciu, tak dúfajme, že aspoň mp3 budú niekde na internete.
Dávid Oláh
Foto: Rudolf Baranovič
