Nad sloganom „Marec – mesiac knihy“ sa dnes nikto nepozastaví, hoci málokto tuší, že je poctou významnému slovenskému spisovateľovi a najmä knižnému propagátorovi Matejovi Hrebendovi, ktorý sa v marci narodil i zomrel. K sviatku vyhlásenému v roku 1955 sa núka otázka, či by sme nemali v marci siahnuť aj po knihách o jazze...
Jazzová spisba bývala odnepamäti skromná, nehovoriac o domácich podmienkach. Napriek tomu sa však v uplynulom roku na jazzovom strome čosi urodilo a bola by škoda nechať tieto knihy zapadnúť prachom. A keďže sa slovenská jazzová scéna od svojho vzniku prelína s českou, pozrieme sa na oba brehy rieky Moravy. Začneme v Čechách.
Priznávam, že po spomienkovej knihe Klíč k životu (Galén 2021) excelentného českého kontrabasistu Miroslava Vitouša (1947) som siahol s veľkým očakávaním. Ešte ako tínedžeri založil bratia Miroslav a Alan Vitoušovci spolu s Janom Hammerom mladším legendárne Junior Trio – podľa dobových ohlasov jednu z najperspektívnejších a najzaujímavejších českých jazzových kapiel. Žiaľ, nemala dlhé trvanie. Po víťazstve na súťaži vo Viedni v roku 1966 dostal Vitouš štipendium na prestížnej Berklee College of Music v Bostone – tam síce vydržal len krátko, ale Amerika mu otvorila dvere k svetovej kariére: Chick Corea, Jack DeJohnette, Miles Davis, John McLaughlin, Herbie Hancock, Stan Getz, Herbie Mann… A stovky ďalších, zväčša prvoligových mien.
Vitoušove knižné spomienky začínajú sľubnou športovou plaveckou kariérou a štúdiom u Františka Pošty na Pražskom konzervatóriu. Americké úspechy vyústili do založenia superskupiny Weather Report, hoci trenice s Joem Zawinulom a Wayneom Shorterom (samozrejme, najmä kvôli peniazom) viedli k opusteniu kapely. Vitouš si nedáva servítku pred ústa a približuje zákutia a špinavosti jazzového (i všeobecne hudobného) biznisu. Dôjde aj na krátku epizódu u Milesa Davisa, experimentovanie s drogami, slávnu éru Miroslav Vitous Group, európske návraty, vytvorenie unikátnej hudobnej knižnice, opakované medziľudské muzikantské sklamania... Klíč k životu je pútavo podaným rozprávaním, ktoré vás nepustí, kým ho nezhltnete za jediný večer, ako sa to stalo mne. Knihu môžete kúpiť napríklad tu.
Cesty ďalšieho českého kozmopolitu – gitaristu Rudyho Linku (1960), zväčša kopírovali trasy Praha – Štokholm – New York – Prachatice. Tieto miesta nazýva aj svojím domovom a v autobiografii Na cestě domů… vždycky (Universum 2021) sa ich snaží priblížiť aj svojím fanúšikom, či náhodným čitateľom. Gitarista, na ktorého albumoch sa pravidelne objavovali kontrabasisti George Mraz a Larry Grenadier, bubeníci Paul Motian a Rudy Royston či gitaroví kolegovia John Abercrombie a John Scofield, pútavo sprevádza svojimi cestami. Tie prekvapivo ústia na Šumave, kde má Linka chalupu a odkiaľ manažuje pozoruhodný Bohemia Jazz Fest. Výstižne to zhrnul matador Jiří Suchý: „Rudy Linka na čas vyměnil kytaru za klávesnici počítače a rozehrál ji se stejnou lehkostí a upřímností jako kytaru. Tahle kniha dobrá není… Je skvělá!“ Rovnako doporučujem Linku ako spoločníka na pomaly skracujúce sa jarné večery. K dispozícii je ako audiokniha alebo ako klasické printové vydanie.
Pútavo vedený bilančný rozhovor s gitaristom Lubošom Andrštom: Ještě hraju vestoje (Galén 2020) autora Ondřeja Bezra síce vyšiel ešte pred poldruha rokom, no pre obrovský záujem sa pomerne rýchlo vypredal. V najbližších dňoch sa však môžu nedočkavci tešiť na jeho dotlač. (Prekvapilo ma, že na pultoch sa nemíňajú len tituly „ružovej knižnice“ či severských krvákov, ale aj knihy rozhovorov s umelcami.) Viac ako polstoročie bol Andršt (1948–2021) stálicou bluesovej, rockovej a jazzovej scény a jeho meno zdobilo mnohé zásadné albumy či kapely československej scény. Do zlatého fondu dnes určite patria albumy „Město Er“ (Supraphon 1971), „Pozorovatelna“ (Panton 1973), „Energit“ (Supraphon 1975), „Capricornus“ (Panton 1981), Acoustic Set (Arta 1996), či nahrávky kapely Peter Lipa / Luboš Andršt Blues Band. Pokiaľ je vášmu srdcu blízky český bigbít / jazzrock 70. rokov a bluesrock 80. a 90. rokov, toto je ideálne čítanie k posluchu Andrštových projektov. Knihu môžete kúpiť napríklad tu.
Z úplne odlišného súdka (a samozrejme pre erudovanejšieho poslucháča i čitateľa) je učebnica Moderní jazzová improvizace (Český rozhlas 2021) českého saxofonistu Ondřeja Štveráčka (1977). Autor v nej predkladá množstvo návodov a nápadov zo svojej dlhoročnej praxe (je pedagógom na Mezinárodní konzervatoři v Prahe) a systematizuje improvizačné techniky vychádzajúce z bebopu, hardbopu, ako aj moderného jazzu. Štveráček je excelentným improvizátorom, čoho dôkazom sú jeho koncerty i nahrávky. (V rámci svojho jarného turné sa tento týždeň predstavil so svojím kvartetom aj v Bratislave, v Topoľčanoch a Banskej Bystrici.) Na deskriptívnu časť s množstvom príkladov nadväzuje súbor praktických cvičení a hoci väčšina z nich sa pohybuje v rozsahu saxofónu, sú využiteľné aj pre ostatné melodické hudobné nástroje. Učebnicu môžete kúpiť napríklad tu.
Autor: Peter Motyčka
