Rozhovor s Julom Fujakom: Marián Varga & tEóRia OtraSu – Hudobné happeningy

Rozhovor s Julom Fujakom: Marián Varga & tEóRia OtraSu – Hudobné happeningy
Miroslav Halak

Pri príležitosti vydania veľmi zaujímavého hudobného počinu, albumu mapujúceho polohy v tvorbe Mariána Vargu spojené s improvizáciou, som sa porozprával s Julom Fujakom, hudobníkom a experimentálnym skladateľom, členom Spoločnosti Mariána Vargu, pedagógom na Katedre kulturológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a znalcom semiotiky umenia, vďaka ktorej sa už aj dlhšie poznáme.

 Aká je genéza projektu, ktorý nedávno vyšiel v Hevhetii, prečo spolupráca s Vargom?

Na jar roku 2001 som oslovil Mariána, s ktorým som sa poznal osobne v tom čase už temer desať rokov, či by mohol vystúpiť v našom vtedajšom cykle experimentálnej hudby Hermovo ucho v Nitre, avšak pre niekoho možno v bizarnej kombinácii s Vladimírom Godárom na čembale, resp. klavíri. Ten napokon nemohol, či ochorel - už si nepamätám - tak mi Varga ponúkol, či by som si  s ním zahral ja. No, odmietni to... Navrhol som mu, že by sa k nám v úvode a v závere mohli pridať aj spoluhráči z mojej tEóRie OtraSu - pozaunista a perkusionista David Šubík a gitarista Peter Varsavik, pri inej príležitosti zas violončelista Jan Kavan a DJ Fero. Spolupráca to bola v podstate epizodická: dva koncerty, ktoré zachytáva práve vydané live CD (jeden zo spomínanej Nitry a druhý z Akadémie umení v Banskej Bystrici) sú zostrihom z toho obdobia. Mimochodom na samotný, veľmi trefný názov Hudobné happeningy, prišiel v úplnom začiatku sám Varga. Dramaturgicky sme tie vystúpenia zostavili spoločne: po úvodnej kolektívnej improvizácii nasledovalo buď jeho sólo, alebo duo, napríklad s Honzom Kavanom, potom hral opäť Varga, uprostred zas následne naše trio bez neho skladbu Ranená H2O, ktorá je mu venovaná. Inokedy sme sa rozhodli pre klávesové duo on a ja, nuž a v kóde programu bol záverečný spoločný hudobný happening. Či a ako to fungovalo, nech posúdia poslucháči z práve vydaného CD.

 

Vargova inklinácia k improvizovanej hudbe je známa. Z tvojich skúseností s ním - aká bola jeho orientácia na scéne súčasnej improvizovanej hudby, mal nejaké preferencie, obľúbených skladateľov v tomto žánri, alebo bol pevne pripútaný ku komponovanej vážnej hudbe a improvizácia mu bola prirodzenou bez konkrétnych inšpiračných východísk?

Varga nebol v hudbe pripútaný k ničomu, k žiadnym vopred zaručeným "návodom na správne použitie" v akomkoľvek žánri. Skôr by som povedal, že improvizácia či už v ére art rocku, alebo potom v čase úplne voľnej improvizovanej hudby mu bola jedným z organicky prirodzených a v istom zmysle rovnocenných spôsobov "vynachádzania hudby", povedané slovami Stravinského. Na scéne svetového improvisingu sa podľa mňa neorientoval, nepotreboval to.

 

Nepochybne ste vo formácii tEóRia OtraSu poznali Vargov repertoár. Bola referencia na jeho predošlé kompozície (Collegium Musicum, Prúdy) pri procese tvorby explicitne prítomná, alebo skôr v rovine náhodnej rezonancie špecifických motívov?

Ten legendárny repertoár som asi najviac poznal ja, ostatní pomenej. Preto keď hral rôzne citáty zo svoje hudby, mohol som sa pridať, inde šlo väčšinou naozaj o tú náhodnú rezonanciu. Ale pre zaujímavosť, DJ Fero (Kočiš) vytváral na môj popud rôzne elektronické patterny, slučky a plochy výhradne len z vinylov Collegia.

 

Na scéne improvizovanej hudby si známou osobnosťou v medzinárodnom meradle. Ako teba osobne ovplyvnil Marián Varga a ako si prežíval čas spoločného hrania?

Na to sa nedá odpovedať pár vetami. Môj hudobný príbeh - ak by som ho mal obrazne vymedziť "len" vplyvmi zo Slovenska - sa odohrával v rozpätí práve od Vargu až po Milana Adamčiaka. V mnohom obaja predurčili to, čomu som sa neskôr venoval. Bez potreby ich imitovať som šiel vlastnou cestou, ale tak jeden ako aj druhý sú vo mne hlboko nezmazateľne vpísaní umelecky i ľudsky. Marián bol často svojský a nevyspytateľný, aj počas spoločného muzicírovania, niekedy akoby zámerne staval do cesty mne i mojim spoluhráčom nečakané "zátarasy", ktoré musel obísť alebo preskočiť, inokedy zas úžasne vyšiel v ústrety... Jednoducho šlo o výnimočné zážitky vzájomného načúvania a interakcie počas hudobného (multi)dialógu.

 

Ako by si porovnal ako teoretik a hudobný semiotik hudobnú invenčnosť v tvorbe Keitha Emersona a Mariána Vargu?

To by vydalo minimálne na jednu odbornú štúdiu, preto len v skratke. Obaja boli géniovia myslenia klávesovej hry v dialogickom premosťovaní tzv. vážnej hudby a progresívneho rocku. Pri všetkej hlbokej úcte k Emersonovi, Varga bol pre mňa predsa len variabilnejší a sofistikovane bizarnejší v celej svojej originálnej poetike. Navyše mi imponoval v jeho hre a hudbe aj istý druh inteligentného humoru, miestami priam sarkazmu, na druhej strane zas číra poézia siahajúca až do fenomenality akejsi dávnovekej, stredoeurópsky slovanskej archetypálnosti.

 

Žiaľ sa už viac ako rok nachádzame v “post-Vargovej” ére. Slovenská hudobná scéna má určite na čom stavať. Pracuje s touto vzácnou tradíciou podľa teba súčasná a nie len improvizovaná tvorba u nás svedomito?

Ťažko mi súdiť, no čakal som po jeho smrti azda väčší a najmä hlbší záujem o jeho tvorbu, najmä zo strany našich masmédií, rozhlasu, televízie a pod. Ak sa v nich predsa len sem-tam objaví, omieľajú sa v nich neraz len klišé, ktoré z duše neznášal. Spoločnosť Mariána Vargu, ktorá vznikla na podnet jeho ženy Janky pár mesiacov po jeho smrti, sa však stará o zachovanie a najmä šírenie jeho umeleckého dedičstva, čím vlastne supluje to, čomu by sa mali venovať štátne kultúrne inštitúcie... Všetka česť však aj vydavateľstvu Hevhetia, že sprístupnilo prvý album verejnosti menej známej oblasti jeho experimentálnej tvorby, ktorá sa zhodou okolností týka našej kooperácie.

 

Aktuálne je popri iných renesanciách aj výrazný kurz tzv. Neo- ale aj Retro- Progrocku (hlavne záľuba v novoobjavovaní analógových hudobných nástrojov – Moog, Hammond atd., a nahrávania, fúzie najrôznejšieho druhu a spájania ako napríklad Steven Willson, ktorý si na posledný album prizval Davida Kollara, alebo Kollarova spolupráca s Mastelottom, atd.) Popri tvojej pracovnej vyťaženosti máš ešte čas sledovať aj vývoj na tejto scéne?

Tie projekty, v ktorých figuruje nielen na naše pomery vskutku fenomenálny gitarista David Kollar poznám a sledujem. Iné zo scény súčasného prog-rocku presiakne ku mne len sporadicky. Predsa len sa venujem prakticky a teoreticky iným druhom hudby. Stále ma síce láka spoločné hranie s inými hudobníkmi – či už so spomenutým Kollarom, alebo Mikolášom Chadimom v duách improvizovanej hudby, alebo v retro alternatívnom rocku v kapele Otras, či v príležitostnom triu s jedinečným spomínaným Honzom Kavanom a úžasnou speváčkou a hráčkou na kvinton Gabrielou Vermelho. No čoraz viac inklinujem k tzv. site-specific sónicko-hudobným udalostiam "tu a teraz", ktoré sa nedajú zopakovať. Napríklad v industriálnych priestoroch tesne pred ich asanáciou, alebo v rôznych open air prostrediach. Napokon veď aj tie koncerty s Mariánom Vargom boli istým druhom neopakovateľne výnimočnej hudby "site-specific" par excellence.

Marián Varga & tEóRia OtraSu – Hudobné happeningy  / Hevhetia 2018

Marián Varga – syntetizátor, klavír

tEóRia OtraSu:

Július Fujak – bicie, klavír, sláčiková basgitara

Jan Kavan – violončelo

DJ Fero – gramofóny

David Šubík – pozauna, el. kastanety

Peter „Varso“ Varsavik – pozemná el. gitara

cover: Květoslava Fulierová ("Galaxie a Galakoncerty - Hommage á Marián Varga" 2002)

 

Miroslav Haľák

Esprit 2018

Galéria

M.Varga-synt._ J.Fujak-klavir_NR 2001.jpg
VARGA-tO-Hudobné happeningy.jpg

 

 

Ďalšie články

Radio_Head Awards 2014 v rukách víťazov!
Opäť po roku spojili sily subdivízie Slovenského rozhlasu rádiá FM a Devín, aby ocenili najlepšie...
Bojnické Fúzie rozohriali aj studenú sálu
Festival Fúzie s podtitulom „nielen o jazze“ písal v prvý októbrový víkend v Prievidzi a...
Cena ESPRIT - anketa za najlepší slovenský jazzový album roka 2018
Portál Jazz.sk vyhlasuje siedmy ročník ankety Esprit za najlepší slovenský jazzový album vydaný v...
Blue Note oslavuje 80. výročie: Pripravuje dokumentárny film, novú edíciu vinylov aj množstvo reklamných predmetov
Legendárne jazzové vydavateľstvo Blue Note Records oznámilo svoje veľkolepé plány spojené s...
Jazzman týždňa: Freddie Hubbard
Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov modernej jazzovej trúbky, osobnosť úzko spätá s hardbopom,...
Nie je jazz ako jazz: Fats Jazz Band sa v máji predstaví na šiestich koncertoch
Štýlový swingový orchester Fats Jazz Band štartuje svoje tohtoročné turné po Slovensku. V ...