Keď sa mi pred piatimi rokmi dostal do rúk album s názvom „Unseen“, meno jeho hlavného protagonistu, poľského gitaristu Szymona Miku, mi nehovorilo vôbec nič. Ani klasický formát gitara – kontrabas – bicie nástroje a séria autorských kompozícií vo mne nevzbudzovali zvláštne očakávania. Po prvých tónoch mi však bolo jasné, že sa v našom priestore objavil gitarista európskeho formátu.
Hoci mal mladý umelec (ročník 1991) v čase nahrávania len dvadsaťštyri rokov, na domácej scéne už stihol zozbierať ocenenia z prestížnych podujatí ako Medzinárodná gitarová súťaž Jarka Śmietanu, Bielska Zadymka Jazzowa, Young Best Jazz či súťaž Jazz Juniors v rámci festivalu Jazz nad Odrą. Prvotné úspechy ho zastihli ešte ako člena Organ Spot, tria s Hammond organom, gitarou a bicími nástrojmi. „Súťaže sú pravdepodobne užitočné a dokážu mladých muzikantov posunúť, aj keď si osobne nemyslím, že by ma až natoľko ovplyvnili v umeleckom napredovaní,“ spomínal mi gitarista pred tromi rokmi v rozhovore pre magazín Hudobný život. „Určitým prínosom bolo, že som sa vďaka nim mohol zviditeľniť a čiastočne etablovať na jazzovej scéne. A samozrejme, finančné stimuly mi pomohli s obstaraním nástroja či zaplatením štúdia na nahratie albumu.“ Do svojho tria sa mu už vtedy podarilo naverbovať nielen vrstovníka, kontrabasistu Maxa Muchu, ale aj vyhľadávaného izraelsko-amerického bubeníka Ziva Ravitza, ktorého v danej dobe „zamestnávali“ napríklad Avishai Cohen, Lee Konitz, Dominic Miller či Yaron Herman.
Ešte počas nahrávania albumu „Unseen“ (Hevhetia 2016) bol Mika poslucháčom Hudobnej akadémie Karola Szymanowského v Katoviciach, odkiaľ sa vzápätí presunul na prestížne zahraničné učilištia: vo švajčiarskom Bazileji absolvoval Jazz Campus a tiež participoval na ročnom programe Focusyear. Tento štipendijný program mu počas obdobia 2017/2018 umožnil spolupracovať s osobnosťami ako Wolfgang Muthspiel, Dave Holland, Mark Turner alebo Joshua Redman. Práve počas Focusyear sa zoznámil s Yumi Ito, speváčkou s japonsko-poľskými koreňmi. K sformovaniu tandemu hlas a gitara ich presvedčil práve basgitarista Steve Swallow a výsledkom boli nielen desiatky spoločných vystúpení, ale aj nedávny album „Ekual“ (Hevhetia 2021). Uhrančivá nahrávka už síce vznikla dávnejšie, kvôli pandemickej situácii však uzrela svetlo sveta až v polovici minulého roka.
Szymon Mika neustále „rozmieňa“ svoje majstrovstvo medzi autorské projekty a množstvo umeleckých spoluprác. Na domácej scéne ho vyhľadávajú vokalisti (Aga Zaryan, Ida Zalewska, Przemek Kleczkowski), klaviristi (Piotr Wyleżoł, Mateusz Pałka), je členom zoskupenia hráča na nineru (!) Joachima Mencela či kvinteta klaviristu Mateusza Sobiechowského, ktorého debut vydalo prestížne holandské vydavateľstvo Challenge Records. Nevyhýba sa ani medzinárodným konfrontáciám, dokonca v niekoľkých prípadoch sú jeho spoluhráčmi aj slovenskí hudobníci: v kvintete WEBAND je to bubeník David Hodek a v projekte Szymon Mika International zasa trubkár Oskar Török. Dokonca sa zdá, že Mika sa v posledných rokoch častejšie objavuje na pódiu po boku iných, ako s vlastnou kapelou. „Cením si umelcov, ktorí dokázali premostiť intelektuálny hudobný svet s duchovným a emocionálnym. Nezvyčajnou hĺbkou disponuje odkaz Johna Coltrana a pritom jeho hudbe nechýba rafinovanosť ani intelektuálny rozmer. Aj v súčasnosti dokážu niektorí tieto svety citlivo prepájať, jedným slovom – majú čo povedať. Práve takýchto počúvam a snažím sa neostať uzavretý len v jazzovej ulite.“
Mikovu osobitú hru charakterizuje delikátna, no pritom robustná zvukovosť, frázy s akoby nedopovedanou pointou a špecifický timing s dôrazom na pauzy ako dôležité výrazové elementy. Tiež kladie nesmierny dôraz na detaily a celkové vyznenie. Práve o jeho prístupe k nástroju a zvuku sa pochvalne vyjadrili viacerí svetoví gitaristi ako Peter Bernstein, Mike Stern, Lage Lund alebo John Abercrombie. „Samotný zvuk je prvým parametrom, prostredníctvom ktorého ťa ľudia registrujú,“ spomenul mi umelec v rozhovore. „Je to akési poznávacie znamenie. Neustále pracujem na svojom tóne a snažím sa v tomto napredovať od hľadania spôsobu práce so samotným nástrojom po experimentovanie s rozličnými prídavnými zariadeniami a skúšaním možností, ktoré mi poskytujú. Osobne si myslím, že korene mojej tónotvorby vychádzajú z techniky hry na klasickej gitare, keďže som s týmto nástrojom začínal a jeho prostredníctvom som začal vnímať farebnosť registrov.“
V najbližších dňoch avizuje umelec vydanie albumu „Attempts“, no doteraz posledným ostáva vynikajúci „Togetherness“ (Hevhetia 2018) s nápaditým a pomerne atypickým obohatením tria. Sám Mika spomína, ako mu po jednom z koncertov vyvstala v mysli práve farebnosť gitarového tria s hlasom, klavírom a ninerou. „Špecifická farba ninery album obohatila a som rád, že som sa nesklamal.“
Majstrovstvo mladého gitaristu bude možné zažiť už tento týždeň – vo štvrtok 27. januára sa v priestoroch Poľského inštitútu v Bratislave predstaví v triu s klarinetistom Szymonom Klimom a kontrabasistom Alanom Wykpiszom. Koncert hudobných tém a melódií z obdobia druhej svetovej vojny (vrátane skladieb Witolda Lutosławského, ktorý v tých časoch používal pseudonym Derwid, ale aj hudby z filmu Schindlerov zoznam) zaznie pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu a 77. výročia vyslobodenia nemeckého nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.
Autor: Peter Motyčka
Foto: www.szymonmika.com
