Otto Hejnic spolu so svojim triom v obsadení Ondrej Krajňák klavír a Josef Fečo kontrabas už nahral viacero albumov (One 2012, Standards 2014 a Lights 2016). Na ich v poradí štvrtom spoločnom CD reinterpretujú dôležité hudobné diela - nie však jazzové štandardy ,ale silné motívy kultových filmov. Že pri tom ale nejde o žiaden samoúčelný mainstream s povrchne preberanou melodikou, o tom sa presvedči každý poslucháč, ktorý sa zároveň aspoň trošku vyzná v tých zásadnejších autoroch filmovej hudby, a to ale nemám na mysli Ennia Morriconeho ani Hansa Zimmera.
Úvodná skladba na motívy Badalamentiho soundtracku ku kultovému seriálu Davida Lyncha Twin Peaks, vzhľadom na samotnú predlohu, musí obsahovať prvky napätia, tajomna a nepredvídateľnosti. Možno aj z toho dôvodu sa poslucháč plne stotožní s názvom albumu až po prvých taktoch piesne Limelight, vkusne prepracovanej z rovnomenného filmu Charlieho Chaplina z roku 1952, v ktorom táto mimoriadne talentovaná osobnosť, nie len filmového plátna, potvrdila svoje skladateľské schopnosti. Krajňákové precítené tóny na harmonickom základe zohratej dvojky Hejnic–Fečo sú ako drobné vzácnosti pomaly vybaľované zo zamatových vrecúšok nájdených niekde na povale starorodičovského domu. Tomuto albumu pristane melanchólia. Chaplinova kompozícia pre husle sa zo smutného ladenia pričinením tohto tria mení na materiál, z ktorého sú romantické sny. Odporúčam pri spoločnom večere s blízkou osobou začať práve touto skladbou, ja som si ju s manželkou pustil asi trikrát za sebou.
Ak by bolo na mne tak by som celý album obliekol do baladického šatu. To čo totiž títo československí muzikanti vkladajú do skladieb od George R. Poultona, Luiza F. Bonfá, Waltera Donaldsona, Michela Legranda a Martina Böttchera je elixírom pre každého, kto sa chce striasť prachu civilizačného stresu. Pri posledne menovanom autorovi hudby k filmom o náčelníkovi Apačov Winnetouovi od Haralda Reinla z rokov 1963-1965 sa musím pristaviť. Motív, konkrétne z druhého filmu tejto klasiky westernu, bol pre mňa v ten zimný večer prvého vypočutia albumu magickým návratom do čias, kedy som starému otcovi utieral slzy dojatia zo statočnosti hrdinského indiána. Toto precitnutie nebolo zapríčinené prvoplánovou patetickosťou, ale silou spomienky na krásny čas bezstarostného detstva, spomienky evokovanej tou vzácnou melódiou.
Pokoj plynúci z tohto albumu z vydavateľstva Hevhetia a posolstvá časom overených skladieb velikánov filmovej hudby, poslucháča strhnú svojou lyrikou do sfér odťažitých od zhonu každodennosti. Stačí počúvať tento album a nemať predsudky. Potom sa pred nami odkryjú v plnej kráse svojich silných príbehov tie lahôdky, ktoré Otto Hejnic chvályhodne vybral z kinematografického archívu.
Text: Miroslav Haľák
