Koncert z lásky, Swing Society Orchestra, 15. február a pán noblesa.
„Dobrý večer prajem pane, prosím Vás, sme tu správne? Tu dnes večer bude hrať ten swing?“ Oslovil ma pán v rokoch oblečený v tmavom obleku a dlhom kabáte s klobúkom na hlave. Viedol za sebou štyri dámy a troch pánov rovnako sviatočne oblečených. Dámy v róbach a rukavičkách. Chcel som si ešte raz potiahnuť z cigarety, ale nemohol som, hanbil som sa, že klepem popol na zem, nevedel som kam schovať cigaretu. Zaskočili ma.
Vykoktal som, že sú správne a otvoril som im presklené dvere do foajé Véčka. Podobne trápne som sa cítil naposledy, keď ma odhalila učiteľka fajčiť v parku pred gymnáziom. Odpil som si z pohára s vínom a pobavil sa sám na sebe. Po chvíli prišla hlučnejšia partia asi desiatich vysokoškolákov už mierne v nálade. Tí sa ma už nepýtali, bez pozdravu vošli do dverí a za nimi ďalší a ďalši. Dopil som víno a vyfajčil novú cigaretku, nasledoval som ich.
Vo foajé už stáli v troch šíkoch ľudia rôzne oblečení, jeden rad do šatne, druhý k baru, v ktorom väčšinou stáli páni s objednávkou pre svoje dámy, tie sa usadili v provizórnom bare. Objednávky boli vybavené rýchlo, za barom obsluhovala zohratá pätica mladých čašníkov. Tretí rad čakal pri vstupe do legendárnej sály, kde boli veľmi vkusne upravené stoly zväčša s vopred dohodnutými rezerváciami. Každý si zľahka našiel svoje meno na stole. Ostatní, ktorí prišli bez rezervácií, sa usadili vzadu, prípadne ostali stáť pri koktailových stoloch po bokoch.
Jemné svetlo v sále už hneď na začiatku predznamenalo dobrú atmosféru. Výrazne osvetlené bolo len pódium. Plné nástrojov, najmä dychových, kde si človek mohol pomyslieť, že prišiel na big band s veľkým obsadením. Až neskôr sme si všimli, že hudobníci nástroje striedali podľa potreby aranžmánov a pre vyváženie farieb v harmonickom súzvuku jednotlivých skladieb.
Ľudia sa postupne usadili do sály, objednávali si skvelé víno a pripravené domáce pagáče, ktoré rozvoniavali vo foajé. Miestami to vyzeralo, akoby si prišli len tak posedieť a nie na Koncert z lásky a Swing Society Orchestra. Zdanlivo ani pár minútové meškanie prítomným nevadilo.
Potom to prišlo. Nastúpila na pódium kapela a hneď bez čakania zahrala skladbu Caravan, ktorou pravidelne začínajú svoje vystúpenia. Po jej odohraní privítal hostí bandleader, aranžér a trombonista orchestra Jozef Chorvát a vtipne vysvetlil mierne meškanie za udýchaného príchodu majiteľov rezervácie stolu číslo jedna, ktorým publikum zatlieskalo rovnako, ako orchestru za prvú skladbu. Nasledovala All Of Me v podaní šarmantnej dlhovlasej blondínky Kataríny Michálikovej, ktorá sa stala stálym hosťom Swing Society Orchestra. Nasledovalo pásmo pomalších swingových skladieb v prevedení spomínanej Kataríny, ktorú striedala na pódiu rovnako krásna speváčka so zlatom a jemnosťou v hrdle, Andrea Bučková. Môžeme ju poznať s rôznych jazzových projektov. Keď asi v polovici koncertu uviedol skladbu a ďalšiu speváčku Katarínu Korček s piesňou od Princa 5 Women, začalo byť publiku pomaly jasné, že Koncert z lásky sa bude niesť čisto v ženskom prevedení. Nálada začala gradovať nie len pridávaním dynamickejších skladieb, ale aj pri zmene na mieste konferenciéra, ktorého sa ujal veľmi vtipne odchádzajúci barytón saxofonista Ing. Ľubomír Olach, MBA, ako ho na predošlých koncertoch vždy predstavoval, pri jemu typických improvizáciách, kapelník Jožko Chorvát. Po jeho konferovaní mu publikum zaslúžene pridalo novú prezývku Ľubo „Meky“ Olach. Sám uviedol skladby, v ktorých vystriedal počas koncertu svojho nástupcu v orchestri na poste barytón saxofónu.
Orchester z playlistu pre Koncert z lásky začal postupne hrať skladby známe zväčša z druhej polovice 20. storočia a neskoršej pop scény, ako napríklad skladbu Here Comes The Sun od The Beatles. Akoby bola skomponovaná už pre spomínanú Katarínu Michálikovú. Pokračovala skladbou Downtown. Tu sme začali pociťovať mierny nedostatok priestoru, keďže bolo vypredané a nabité, publikum naberalo typickú hojdavú náladu a nejeden pár si možno chcel zatancovať.
Dámy sa prestriedali, kde na pódium vystúpila slečna v červenom a s nádherným úsmevom Andrea Bučková a zaspievala swingový štandard Ain´t Misbehavin. Opäť zmena, Katarína Korček a skladba Watermelon Man s vlastným textom a v úprave Jožka Chorváta. Pulzujúca dynamická pesnička s Hip Hop-ovými prvkami, excelentným saxofónovým sólom Jána Slezáka dostávala publikum do varu. A prišlo to, búrlivý potlesk pre Katku Korček a orchester. Hneď sa pokračovalo známou skladbou Valerie od Amy Winehouse, kde už boli ruky hore. Rýchla inštrumentálka Work Song. Prišla posledná bomba s moderátorským predelom, poďakovaním a rozlúčkou kapelníka Jožka Chorváta, Feeling Good, ktorú poznáme z interpretácie Niny Simone alebo charizmatického Michaela Bubleho, teraz v prevedení Katky Korček.
Bol to neskutočný zážitok, kde speváčka previedla absolútny vrchol večera! Nasledoval búrlivý potlesk a prídavky dixieland Bourbon Street Parade, pretkaný famóznymi sólami a prekvapením. Keďže túto skladbu spievajú vždy mužskí hostia Swing Society Orchestra, spevu sa ujal na prekvapenie publika sám bandleader Jožko, za čo bol odmenený počas a po skladbe standing ovation. Nedalo sa odísť len tak, sála burácala a orchester sa vrátil na pódium. Záverečným prídavkom bola rýchla a tanečná Blue Bossa, opäť so spevom „zaskakujúceho“ speváka, ale s plnohodnotným výkonom. Koncert z lásky bol na konci. Hodina a 45 minút ubehli ako voda, burácanie, standing ovation, fantastická atmosféra. Toto si pamätá legendárny V – klub a ja verím, že takto to aj nadlho ostane napríklad aj vďaka výkonom vynikajúceho, mladého a tanečného Swing Society Orchestra.
Ako som už spomenul, koncertu sa nedá nič vytknúť, naopak, poďakovať manažmentu Véčka, ktoré špičkovo pripravilo sálu a ozvučenie, dokonca aj bar s obsluhou v sále bol na profesionálnej úrovni. „Len“ bolo nabité a návštevníkom tejto fantastickej hudobnej udalosti nebolo dopriate si zatancovať. Škoda alebo šťastie pre Swing Society Orchestra? Možno sa v Bratislave nájde ešte väčší klub pre publikum tohto orchestra, kto vie...
Po koncerte ostalo v sále už len pár obsadených stolov, kde sa dopíjali posledné poháre osviežujúceho hroznového moku. Snáď aj samotný V - klub by si zaslúžil krajšie foajé, kde by si človek po koncerte alebo inej organizovanej akcii mohol v kľude s priateľmi posedieť a podeliť sa o zážitky. Žiaľ sterilný, studený, obrovský betónový priestor z 80. tych rokov nám túto náladu nedoprial.
Ľudia zoradení zase do troch šíkov, bar, dámska toaleta, šatňa a ja s pohárom vína a cigaretou v ruke pred vchodom, kde spracovávam zážitok z koncertu a nasávam vôňu nočnej Bratislavy. Pristavil sa pri mne „starý“ známy pánko a s noblesou, ako pri prvom zážitku so stretnutia. „Môžem Vás pane požiadať o jednu cigaretu? Moju škatuľku cigariet stráži moja manželka v kabelke“. Dodal s úsmevom, že mu jeho pani odrátava kusy na prídel. Porozprával mi o všetkých nočných kluboch, do ktorých chodieval tancovať na živú swingovú hudbu s frajerkami a neskôr manželkou a ako mu tento koncert pripomenul staré dobré časy. Medzitým som už musel otvárať novú škatuľku, lebo pán noblesa sa akosi rozfajčil a ja som nemal odvahu mu pripomenúť jeho prídel. Nevadí, bol som rád a rád som si s ním zaspomínal. Vo dverách sa objavila jeho pani, pánko mi podal ruku a vletel presklenými dverami späť, kde ho už čakala jeho spoločnosť. Páni obliekli do kabátov svoje dámy, tie si navliekli rukavičky, s pozdravom sa stratili v uličkách starej Bratislavy, kam som ich s mojimi priateľmi po chvíľke nasledoval aj ja.
Bol to krásny teplý februárový večer plný rôznych zážitkov, no predovšetkým príjemnej zábavy a hudby Swing Society Orchestra. A ja sa teším na ďalší. Možno vo Véčku, Scherzi alebo inom klube v Bratislave, ešte neviem, ale ja si ich skvelý swing opäť niekde nájdem!
Autor: Fileck
Foto: ©Roman Spišiak
