Japonská klavírna virtuózka a skladateľka Hiromi Uehara vydáva v poradí už štvrtý album so svojím The Trio Project, ktoré dotvára hviezdna americká fusion rytmika v obsadení Simon Phillips na bicích a Anthony Jackson na svojej typickej kontrabasovej gitare. Má táto zostava po troch predošlých CD vydaných v pomerne krátkom časovom slede stále čo ponúknuť?
Ak ste fanúšikmi Hiromi a zvuku The Trio Project, ''Spark'' vám nepochybne ulahodí. Klaviristka aj naďalej kráča cestou, ktorú započala prvým The Trio Project albumom "Voice". Album je doslova ukážkovou prehliadkou všetkých polôh a podôb dnes už niekoľko rokov kontinuálne fungujúcej a stabilnej kapely. Nájdete tu energický a výbušný jazz-rock (bez gitary), balady kombinujúce jazz a vážnu hudbu, či chytľavý oscilujúci groove so square-lead sólom. Objavia sa swingové pasáže a prvky latina. Všetko toto môžeme nazvať typickou Hiromi ako ju majú fanúšikovia radi. Jej sóla, ktoré sa opierajú o ostré fusion groovy, často tvorené unizónom basgitary a spodných tónov klavíra, sú už tradične krásne vystavané a vygradované. Dominuje v nich kontrast disonantných akcentov na jednej strane a melodiky klasickej hudby na strane druhej. Popritom je stále cítiť odkaz staršej generácie jazzových klaviristov ako Oscar Peterson, ktorých výrazové prostriedky Hiromi stále rada a často používa. Bicie Simona Phillipsa znejú mohutne a agresívne a nikdy nie sú v úzadí. Naproti tomu je Anthony Jackson a jeho kontrabasová gitara hádam najmenej dominujúcim prvkom s najmenším priestorom pre improvizáciu či exhibíciu. Mínus? Práve naopak. Vyzretosť a pragmatickosť basgitarových liniek dokonale dotvára celok, robí veci prehľadnými, ucelenými, a dáva vyniknúť sólovým výkonom klavíra a bicích a skladbám ako takým.
Všetko je zohraté a prirodzené. Napriek tomu, že každý z hudobníkov je špičkou vo svojom odbore a výraznou individualitou, znie kapela organicky, ucelene, a kompaktne. Vďačiť za to samozrejme môžeme hviezdnemu obsadeniu tria, no rolu v tomto prípade zohráva aj čosi iné. Táto zostava sa totiž nezmenila už dobrých päť rokov a to je čosi, čo vo svete jazzu zďaleka nie je pravidlom. Je to počuť, je to cítiť, a je to dobré.
"Spark" neprináša hudobnú revolúciu, zrejme nie je ani osobnou revolúciou skladateľky. Je pokračovaním úspešnej cesty The Trio Project, z ktorej je cítiť radosť a spokojnosť z hry a vzájomnej spolupráce jednotlivých hudobníkov. Je to Hiromi a jej zvuk posledných rokov ako ho poznáme.
