Hiromi: Nepovažujem sa za jazzovú klaviristku

Po dvoch rokoch na Slovensko opäť zavítala japonská klavíristka Hiromi, tentokrát  vystúpila v rámci festivalu Viva Musica!. Podobne ako po minulé roky,  boli lístky už niekoľko dní pred koncertom vypredané. Pred jej včerajším vystúpením sme mali príležitosť, položiť jej niekoľko otázok.

Pochádzaš z Japonska. Je jazz v Japonsku populárny?

Stáva sa populárnejším. Čím ďalej tým viac. Je tam veľa veľkých jazzových festivalov s tradíciou a mám pocit, že v súčasnosti pribúdajú stále ďalšie. Aj mladí hudobníci hrajú jazz a tak isto majú mladé publikum. Povedala by som, že je stále populárnejší.

Napriek tomu,  jazz asi nie je v Japonsku práve mainstreamový žáner. Ako si sa vlastne dostala k jazzovému klavíru?

V prvom rade som sa nikdy nepovažovala za jazzovú klaviristku. Dôvod prečo a ako som sa zoznámila s jazzom bol ten, že moja prvá učiteľka klavíra bola veľká fanynka jazzovej hudby. Mala množstvo platní a tak ma s touto časťou hudby prirodzene zoznamovala.

Komponovať si začala už vo veľmi mladom veku. Zmenilo sa za tie roky niečo v spôsobe akým skladáš hudbu?

Vlastne sa to nikdy naozaj nezmenilo. Vždy pri tom hľadám niečo, čo sa dotkne môjho srdca. Už od svojich šiestich rokov som si písala niečo ako denníky, hudobné denníky. Samozrejme, moja slovná zásoba sa medzitým rozšírila a tak isto pribudlo množstvo harmonických konceptov, ktoré dnes poznám. To je zmena v porovnaní s obdobím, keď som bola dieťa. Ale zámer, to čo ma oslovuje,  je stále rovnaký.

 

Asi podobné to teda bolo s prípravou skladieb na  aktuálny album Move...

Pri Move som chcela napísať hudobný komplex, ktorý by predstavoval soundtrack k bežnému dňu. Začína sa zvukom budíka a končí polnocou. A počas dňa ideš pracovať, zabávať sa s priateľmi... Tok času, ten som chcela zachytiť a zhudobniť. 
 

Ktorá časť albumu je tvoja obľúbená?

Hm... Každá. Každá jeho minúta. Vieš, je veľmi ťažké vybrať si jeden jediný segment. 

 

Najčastejšie hráš vo formáte tria, väčšinou ťa nevidno vo väčších skupinách. Preferuješ takúto zostavu, alebo je to len náhoda?

Je to len náhoda. Ale hrala som aj nejaké koncerty s orchestrom a tiež som si to užila. Záleží, akú hudbu chcem práve prezentovať. Trio však bude jednoznačne mojou celoživotnou prácou. Je to najzákladnejšia zostava a je v nej naozaj veľa, čo sa dá objavovať. Veľmi ma to baví. 

A ako sa ti spolupracuje s tvojimi súčanými spoluhráčmi Anthony Jacksonom a Steve Smithom?

Je to fantastické. Každý deň prídem na čosi nové a veľa sa naučím. Tiež je úžasné cestovať s hudobníkmi. Je to vždy o nových výzvach a objavovaní niečoho nového. Takže je to skvelé.

 

Toto turné sa začalo 19. júna. Hrali ste v Paríži, v nemeckom Duisburgu. Pozajtra už budete v Taliansku a do konca júla prejdete asi pätnásť miest Európy. Je takýto harmonogram veľmi náročný?

Pravda, je to fyzicky náročné, to áno. Ale ak sa človek chce čomukoľvek venovať, vždy pre to musí niečo obetovať. Ja skutočne milujem vystupovanie, je to presne to, čo chcem naozaj robiť. Urobila by som čokoľvek, aby som sa mohla dostať na miesto a hrať (smiech).

Vzhľadom na to, že vystupuješ stále inde, zakaždým hráš na inom nástroji. Sú medzi klavírmi veľké rozdiely?

Áno, každý deň je pre mňa ako rande naslepo. Neviem aký typ klavíra, aký typ „osobnosti“ dostanem. Tak skoro ako sa len dá prídem na miesto a skúšam hrať na danom nástroji, lepšie sa s ním zoznamujem. Musím klavír pred vystúpením dostatočne dobre spoznať, aby som ho mohla ovládať a vytvoriť tak dobrý tím so svojím novým „kamošom“.

 

Už viac krát si mala turné v Európe a v Bratislave tiež nie si prvý krát. Ako sa ti u nás hrá? Sú diváci na Slovensku rovnakí ako inde v Európe, alebo sa to v jednotlivých krajinách líši?

Je to iné v každej krajine, dokonca sa to líši aj na jednotlivých miestach. Keď hrám v klasickej koncertnej sále, jazzovom klube a na festivale pod holým nebom, tak je to veľmi odlišné aj v rámci jednej krajiny. Ale vždy som cítila, že ľudia na Slovensku sú veľmi, veľmi energickí a citliví a vždy sa sem rada vraciam.

 

Hiromi Uehara sa narodila v japonskom meste Hamamatsu v roku 1979. Na klavíri sa začala učiť hrať keď mala šesť rokov a nastúpila do hudobnej školy Yamaha. Neskôr vyštudovala na Berklee College of Music v Bostone, kde dostala plné štipendium a už počas štúdia začala nahrávať pre prestížnu jazzovú nahrávaciu spoločnosť Telarc. Od roku 2003, kedy vyšiel jej debut „Another Mind“ nahrala vyše pätnásť albumov, z toho sedem štúdiových. V súčasnosti žije v New Yorku.