O Ľudových Mladistvách sa už čo-to napísalo. Oprávnene. Za krátku dobu svojej existencie toho totiž stihli už naozaj veľa. Povyhrávali súťaže, obehli niekoľko menších i veľkých jazzových festivalov a ich vystúpenie na minuloročných Bratislavských jazzových dňoch malo svetovú úroveň. Výsledkom tejto kombinácie talentu, zanietenia a tvrdej práce je, že sa skupine pod vedením Martina „Majla“ Štefánika podarilo etablovať na slovenskej scéne ako umelecký projekt vysokej kvality. Teraz prichádza s debutovým albumom s názvom „Viete ako...“ a očakávania sú veľké.
Priznám sa, že som veľký fanúšik tejto mladej slovenskej skupiny. Získali si ma okamžite, na prvé počutie a odvtedy s radosťou a záujmom sledujem ich fantastickú produkciu. Rád by som preto načrtol zmysel tejto recenzie, ktorej tón a charakter verdiktu je už zrejme jasný. V nasledujúcich riadkoch by som vám rád priblížil, čo presne a prečo ma dielo tohto hudobného zjavu tak oslovilo.
Skladby, ktoré na albume nájdete, nie sú dosiaľ nezverejnenými novinkami. Naopak, ide o repertoár, ktoré Mladistvá už nielen mnohokrát hrali naživo, ale v niekoľkých prípadoch dokonca aj nahrali v štúdiu a publikovali vo forme (úžasných) videoklipov. Pokojne mohli tieto skladby zobrať, zjednotiť masteringovou úpravou a vydať. Rozhodli sa však neísť cestou jednoduchosti a všetko, čo na albume nájdete, je spravené nanovo, vrátane aranžmánov. To je znak obdivuhodného zanietenia. Rozhodnutie prerábať bolo správne. V porovnaní s minulým znie všetko mocnejšie, súrodejšie, kompaktnejšie, premyslenejšie. Najmarkantnejšiu zmenu som zaregistroval v skladbe Juríčko, ktorá je oproti pôvodnej verzií ešte silnejšia a filmovejšia. Ale nepredbiehajme. V konečnom dôsledku ide o to, že album sa nestal akýmsi bohapustým zlepencom doterajšej tvorby kapely, ale prináša hudbu Ľudových Mladistiev na ich aktuálnej úrovni v novej, unikátnej, doposiaľ nevídanej a najmä súrodej podobe. A to je definícia slova „album.“
Prvý kontakt s „Viete ako...“ však nie je jeho hudba, ale booklet. A ak máte radi booklety, určite porozmýšľajte o kúpe fyzického CD, pretože tento sa naozaj vydaril. V ostrom kontraste s hudobným obsahom je vyvedený minimalisticky v základných kontrastných farbách. Dominuje logo kapely. Najhodnotnejšie je však vnútro, v ktorom sa nachádzajú informácie o pôvode a charaktere deviatich ľudových piesní, ktorých nápevy tvoria nosné motívy jednotlivých skladieb na CD. Texty sú zaujímavé a poučné! Bonusom sú výborne zaranžované ateliérové fotografie kapely porozhadzované na stranách bookletu, ktoré výborne kontrastujú s celkovým grafickým dizajnom albumu. K dokonalosti snáď chýba len to, že niektoré fotografie sú sčasti rozmazané a nevyznieva to ako zámer.
Deväť skladieb, ktorých jednoslovné názvy im dodávajú váhu a punc, je to, čo vás čaká na samotnom CD. Hoci jadrom každej z nich je slovenská ľudová pieseň, ony samy piesňami nie sú. Naopak, piesňová forma dala prednosť odvážnej, výpravnej kompozícii, ktorá viac ako čokoľvek pripomína vážnu hudbu. Na systém sloha-refrén, prípadne téma-sólo-téma môžete vo väčšine prípadov pokojne zabudnúť. Tu skutočne neviete, čo vás čaká o minútu ďalej. Predvídať nemožno a nepochybne sa stratíte. Nepredstavte si však expresionistickú avantgardu. Naopak, vďaka vynikajúcej práci skladateľa Štefánika s variáciou motívov a štruktúrou skladby nikdy nebudete stratení natoľko, že si to prestanete užívať. Skladby sa vždy vracajú k svojmu jadru, ľudovému nápevu, ktorý kreatívne obmieňajú. Výpravnejšie sekcie navyše majú motívy vlastné, ktoré disponujú svojou vlastnou, originálnou silou. A hoci sa dĺžka deviatich skladieb vyšplhala takmer na hodinu, neinšpiratívnu „vatu“ tu nenájdete.
Za najsilnejšiu stránku a najväčšiu kvalitu tohto diela považujem jeho neuveriteľnú dynamickú a výrazovú pestrosť, ktorá je v dnešnej populárnej i jazzovej tvorbe nevídaná. Pianissimo je naozaj pianissimo, so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane hlasitosti, výrazu, farby, obsadenia nástrojov a celkového aranžmánu. No a fortissimo, ktoré na „Viete ako...“ rado prichádza znenazdajky, vás vystrelí zo stoličky. Aranžmán hrá na tomto albume prvé husle. Mohutné pasáže pripomínajúce filmovú hudbu (v jednom prípade aj s malým orchestrom) strieda jemný šelest cimbalu. Strhujúce rytmické vložky kapely ustanú a dávajú priestor lyrickejšej hre klavíra. To sa kombinuje s úctyhodným nástrojovým obsadením. Popri základnému triu klavír, basgitara, bicie, tu nájdeme spomínaný cimbal, husle, rôzne zvony a zvončeky, či psychedelickú elektrickú gitaru Andreja Šebana (zoznam sa tu zďaleka nekončí). Neopomenuteľnou čerešničkou na torte je kvarteto folklórnych speváčok. O nich však neskôr.
Vplyvy moderného jazzu sú neprehliadnuteľné, najmä čo sa týka práce s harmóniou a rytmizáciou. Fanúšikovia Snarky Puppy, Roberta Glaspera i Hiromi tu odkaz týchto umelcov isto začujú. Napriek tomu „Viete ako...“ nie je primárne jazzový album. Improvizácia je tu v úzadí a ak chcete počúvať sólistov voľne improvizovať na tému „slovenské ľudové piesne,“ hľadajte inde. Tento album nie je o sólových výkonoch jednotlivcov, ale o realizácií konceptu. Sólo improvizácie (alebo to, čo sa aspoň ako improvizácia javí) síce svojou hĺbkou a jazzovým „language“ nedosahujú kvalitu iných jazzových projektov, to však v žiadnom prípade neznamená, že by hudobníci nestáli za to. Naopak. Všetci inštrumentalisti sa svojich partov zhostili s enormným nasadením a zodpovednosťou, všetci sú spolu mimoriadne zohratí, rytmicky i dynamicky, prakticky spolu dýchajú. Toto sa týka jaderných členov kapely i hosťujúcich hudobníkov, ktorých sú mimochodom desiatky! Špeciálne však musím vyzdvihnúť prácu folklórnych speváčok. Dalo sa čakať, že nápevy ľudových piesní odprezentujú autenticky a v špičkovej kvalite. No svoj spev dokázali s ľahkosťou preniesť aj do Štefánikových aranžmánov, ktoré sa neštítia komplexnej reharmonizácií, či nepravidelným rytmom. A to, že striedanie sedemdobých a štvordobých taktov nepôsobí strnulo a silene, je práve zásluhou výborného aranžmánu, kvalitne hrajúcej kapely a obdivuhodného hudobného nadhľadu speváčok Márie Nagyovej, Niny Kollárovej, Diany Minarovičovej a Terézie Jarošovej.
Na tomto mieste treba opäť zdôrazniť, že hoci ide o dielo so silným vplyvom modernej populárnej a jazzovej hudby, základy, na ktorých je postavené, vychádzajú z klasiky. Prim hrá kompozícia a aranžmán postavený na rôznorodých variáciach motívov ľudových piesní a obrovské dynamické rozpätie nahrávky porovnateľné práve len s klasickou hudbou. Milovníci kvalitného audia sa môžu radovať, o všadeprítomnej „loudness“ kompresii a zmrašťovaní dynamiky tu nie je ani chýru. Z týchto dôvodov si „Viete ako...“ užijete najmä vtedy, ak si ho pustíte od začiatku do konca a venujete mu plnú pozornosť v prostredí bez rušivých elementov. Toto nie je hudba do auta. Kiež by existovala vinylová edícia!
Album má niekoľko nezabudnuteľných momentov. Prvé fortissimo v úvodnej skladbe Jarjabie je také mocné a úderné, že ho naozaj fyzicky pocítite. Skladby Pávy a Rosička sú exemplárnou ukážkou toho, ako vyzerá zohraté jazzové trio. Martin Štefánik za klavírom hrá s prehľadom a je viac ako sympatické, že svojimi aranžmánmi dáva vyniknúť viac ostatným ako sebe. Navyše som dlho nepočul tak citlivo a emotívne zahraté pianissimo. Bubeník Jakub Kačic odzrkadľuje dynamický rozsah nahrávky aj vo svojej hre. Jeho bubny nehrajú rytmy, ale hudbu. No a basgitarista Jozef Madola si zaslúži absolutórium za zomknutosť so spoluhráčmi. Samozrejme nesmiem opomenúť ľubozvučné basové sólo postavené na harmonizácii melódie namiesto technického ohňostroja, skryté hlboko v skladbe Rosička (v tej si chlapci inak riadne uleteli). Zoznam momentov pokračuje. S vokálnej harmonizácie skladby Voda (hlavný spev skvelá Sisa Fehér) by mal hádam radosť aj Jacob Collier. Cimbalom (Pavlína Škodová) vedený groove v Čarna je absolútne strhujúci a orchestrálna vsuvka (dirigent Tomáš Köppl) s lesným rohom v popredí v Hlaše znie monumentálne filmovo. Zvyšné momenty nechám na vás, zoznam sa rozhodne nekončí.
Verím, že som touto recenziou debutový počin Ľudových Mladistiev pateticky neprechválil. No počúvam ho už nejaký ten týždeň a neustále sa utvrdzujem v tom, že „Viete ako...“ je vskutku výnimočné dielo. Táto fúzia slovenskej ľudovej hudby s prvkami hudby modernej populárnej, jazzovej a filmovej zafungovala. Som skalopevne presvedčený, že sa jedná o projekt svetovej kvality, z ktorého srší odhodlanie, disciplína a dlhodobá, tvrdá práca (kto by to bol povedal na generáciu mileniálov, však?). Tu sa evidentne nerobili skratky, tu si evidentne nikto nepovedal: „Však to stačí aj takto.“ Líder tohto projektu, ako aj každý, kto priložil ruku k dielu, má právo byť hrdý. Zároveň si myslím, že hrdí môžeme byť aj my ostatní. Je to slovenský album, ktorý na svet priniesli ruky, hlavy a srdcia slovenských hudobníkov. Jeho postoj k slovenskému folklóru a slovenským hudobným koreňom je postojom úcty, rešpektu a velebenia. Vo svetle prepracovanosti a rozsahu tohto projektu nie je iná interpretácia možná.
Hádam moju radosť z tohto diela ovplyvnil aj fakt, že ho má na svedomí generácia, ku ktorej vekovo patrím aj ja. Hádam aj preto je mi hudobné cítenie, myslenie i vkus Ľudových Mladistiev také blízke. Preto viem, že „Viete ako...“ nezasiahne každého tak silno ako mňa. No ak vás táto recenzia podnieti tento album si vypočuť (ideálne v celku) a vytvoriť si svoj vlastný názor, budem považovať svoj cieľ za splnený. Debut Ľudových Mladistiev je fantastickým moderným spracovaním slovenskej ľudovej hudby a skladá jej Poctu s veľkým P. Je nebojácny, výpravný, strhujúci, umelecky hodnotný a zároveň prístupný a prudko počúvateľný. Považujem ho za jeden z najlepších slovenských, jazzu príbuzných, albumov za posledné roky.
