Inštrumentálna skupina Inside Group z východného Slovenska má už na konte dva vlastné albumy. Ten druhý, najnovší, nesie názov "One And Zero" a obsahuje autorské kompozície lídra kapely, gitaristu Peciho Uhera. Zostavu dotvára rytmika dvoch Vilov, Vilo Cicoň na basgitare a Vilo Stanek na akustických i elektrických bicích. Čerešničkou na torte sú hudobní hostia, saxofonista Ján Kopčák a trubkár Michael "Patches" Stewart, známy svojou spoluprácou napríklad aj s Marcusom Millerom či našim Jurajom Griglákom.
Hudba "One And Zero" je dravá, energická, rocková, pripomína postupy inštrumentálneho progresívneho rocku i jazz-rocku, priestor dostáva aj funkový groove v rockovejšom šate. Dôraz je kladený na melodické aranžmány zvučných, výpravných a technických gitarových tém. O harmóniu sa starajú vrstvené gitarové akordy alebo priestranné "pomalé" synth pady. Jemne skreslená basgitara dravosťou nezaostáva, no je použitá vkusne a účelovo a dáva skôr vyniknúť ostatným nástrojom (basové sólo "z grooveu" však priestor napriek tomu dostalo). A ako to v rockovejšie ladenej hudbe býva, bicie sú bohaté na zvuky činelov a tomov. Akustické party (hoci kvalitne zahraté) neprekvapujú, no linky s použitím elektrických bubnov sú o to nápaditejšie a farebnejšie.
Skladby ako také sú v zásade trojakej podoby. Rýchle progresívne témy a unizóna sa striedajú s jazz-rockovým grooveom a pokojnejšími gitarovými baladami. To celé je zaobalené do modernejšie znejúceho šatu vďaka spomínaným synth padom a zvukom elektrických bicí.
Líder Peci Uher dobre pracuje s efektami, gitarové linky sú tak variabilnejšie a farebnejšie, neboja sa občasnej dizonancie, ktorá skladby osviežuje. Oceňujem, že kompozícia nie je priamočiary, na sólach postavený straight-ahead. Kapele aj tomuto štýlu hudby takýto prístup sedí, skladby sú menej náchylné na stratu koncentrácie poslucháča, s ktorou pri aranžovaní inštrumentálnej hudby treba počítať.
Hudobní hostia sú vítaným elementom, dychové nástroje album oživujú a ich kombinácia s rockovo ladeným gitarovým triom je pôsobí prirodzene. Skladbu "The Glacier" s Jánom Kopčákom na saxofóne považujem za vrchol albumu, kvalitatívne na mňa dokonca pôsobí o triedu vyššie ako väčšina skladieb. Nikam sa neponáhľa, skvelo pracuje s priestorom a reverbom, graduje a tlmený basový groove je presvedčivo skomponovaný a zahratý. Outro postavené na elektro zvukoch a veľmi nápaditom a neotrelom využití delay efektu je vynikajúce, rovnako ako celkový výkon saxofonistu.
Za najväčšiu rezervu a priestor na zlepšenie považujem občasnú neupratanosť, ktorá mi v jazz-rockovom fusion nevyhovuje. Časté šesťnástinové behy a rytmizácia niekedy pôsobia nepresvedčivo a trochu rytmicky plávajú, nie sú presne zadelené (skladba "White Drugs"). Snahu znieť autenticky a "živo" by som pre dobro diela v tomto prípade obetoval a pomohol si v post-produkcii.
Pôvodná autorská hudba stabilnej hudobnej formácie je mi ako koncept vo všeobecnosti veľmi blízky. Predstavuje pre mňa významnú kultúrnu hodnotu a vždy sa preto teším, keď dielo takéhoto typu vznikne. Na kapele Inside Group oceňujem jej premyslenú a výborne zvládnutú ambientnú polohu, ako aj prácu s kombinovaním akustickej dravosti a moderných farieb elektroniky. Album "One And Zero" obsahuje pekné momenty i jednu nadštandardne kvalitnú skladbu a celkovo dáva tvorbe skupiny konkrétnu tvár a podpis.
