Recenzia CD: Snarky Puppy - Culcha Vulcha

Recenzia CD: Snarky Puppy - Culcha Vulcha
Brooklynská fusion skupina Snarky Puppy vydáva svoj v poradí jedenásty album. Tentoraz sa mladí hudobníci vedení skladateľom a basgitaristom Michaelom Leagueom vrátili do štúdia a svoju hudbu nahrali takpovediac "v súkromí", bez obecenstva, čo poslednú dobu nemali vo zvyku. Aký je výsledok?
 
Zmena prostredia a prístupu k veci je citeľná na prvé počutie. Kapela si mohla dovoliť hrať sa so zvukom v post-produkcií a túto možnosť aj často využívajú. Ak sa ich predošlý koncept krútil okolo minimálnej editácie a úprav, snažiac sa zachovať v hudbe živý a úprimný koncertný zvuk, teraz sa "šteniatko" vydalo cestou živého i post-produkčného modelovania zvuku a občasným vrstvením nástrojov (basgitary nevynímajúc). Je však nutné zdôrazniť, že všetko je robene vkusne a s citom. Nikdy sa nejedná sa o zvukársko-technologickú exhibíciu, ale o jemné (hoci vnímateľné) úpravy dotvárajúce finálnu atmosféru. Stále je reč o Snarky Puppy a tak ako aj predtým je dominantnou zložkou ich hudby čitateľná melodická kompozícia stavajúca na kontrapunktoch, súhra farieb nástrojov, a rytmický základ vychádzajúci z funku.
 
"Culcha Vulcha" neznie ako najambicióznejší a najpompéznejší projekt brooklynskej kapely. Je komornejší, pokojnejší, priamočiarejší, miestami pôsobí až meditatívne (skladba "Gemini"). Akoby bol celý akýmsi "interlude", vydýchnutím. Celkový zvuk je mäkký, akoby sa poslucháča snažil pohladiť. Motívy sú veľmi spevavé a zapamätateľné, skladby väčšinou pozostávajú z krátkych opakujúcich sa slučiek. Rôznorodosť a vývoj skladby má skôr na svedomí orchestrácia daných motívov (viď úvodná téma skladby "Tarova", kde organovú melódiu preberá dychová sekcia) než výpravná kompozícia. Všetko je ostatne veľmi čitateľné a stráviteľné. Na albume nenájdete technickú exhibíciu, sólovú smršť, komplexné jazzové harmónie, ani konzistentne obrovský strhujúci zvuk (line-up je koniec koncov tentoraz o poznanie skromnejší ako bolo u skupiny poslednú dobu zvykom). Burácajúcich pasáží s dynamickými vrcholmi a často hollywoodsky znejúcou dychovou sekciou je pomenej, no o to pútavejšie vyznievajú (záver skladby ''Tarova'').
 
Hudby, ktorá sa snaží ohúriť, je veľa. Snarky Puppy sa vydali inou cestou. Ich nový album je ľubozvučný, hravý, a veľmi láskavý. Je v ňom priestor, ktorý nikto nemal potrebu vypĺňať, a preto dýcha voľnosťou (cover albumu je v tomto prípade viac ako výstižný). V dnešnej dobe informačného smogu a snahy upútať na seba pozornosť za každú cenu je "Culcha Vulcha" ojedinelým a vítaným úkazom.
 

 

 

 

Ďalšie články

BJD 2015: Piatok ponúkol pestrú kombináciu fusion, moderného jazzu a veľkého zvuku
V piatok 23.10. hostila Incheba 41. ročník najznámejšieho slovenského jazzového festivalu...
Trendy jazzu 21. storočia (2. časť): Jazz je mŕtvy, nech žije jazz?
Ak medzi jazzmanmi spomeniete mená Robert Glasper, Esperanza Spalding, či Hiromi, nikto zrejme...
Nová hviezda Vocalese: Camille Bertault udivuje legendárnymi sólami, ktoré spieva na notu presne
Nenápadná francúzka Camille Bertault so zasneným pohľadom na prvý pohľad vyzerá ako obyčajná...
Jazzman týždňa: Cory Henry
„Ľudský hlas je taký mocný. Keď spievam, je to popri hre na organe ďalší spôsob, ako nadviazať...
V českých a slovenských kinách sa objavia jazzové filmy: Čaká nás dokument o Davisovi a Elle Fitzgerlad
Už o pár týždňov sa vo vybraných českých a slovenských kinách objavia nové dokumentárne filmy,...
Predčasne narodený v 5. mesiaci bojoval o život a stratil zrak: Teraz klavirista Matthew Whitaker vydáva debutový album
Vydavateľstvo Resilience Music Alliance vydalo 9. augusta debutový album 17-ročného klaviristu a...
Women in jazz predstavuje: Klaviristka Geri Allen
V pravidelnej rubrike Women in jazz rozhodne nemôže chýbať známa jazzová klaviristka, skladateľka a...
Významný český saxofonista Ondřej Štveráček vyráža na miniturné po Slovensku: Svoje umenie predvedie v zložení pianoless tria
Český saxofonista a skladateľ Ondřej Štveráček onedlho vystúpi na troch koncertoch na Slovensku....