Recenzia CD: Transport plný talentu

Recenzia CD: Transport plný talentu
Miroslav Bachura

Napriek tomu, že slovenská zostava Talent Transport koncom roka 2014 štúdiovo debutovala, okolo ich rovnomenného albumu sa už dlhšie nieslo šepotanie plné očakávania. Trio etablovaných slovenských muzikantov Vladislav „Slnko“ Šarišský (klavír, spev), Filip Hittrich (basgitara) a Marián Slávka (bicie) zúročilo dlhoročné hudobné i ľudské priateľstvo a pod krídlami Slnko Records priviedlo na svet niečo, čo môže byť pokojne slovenským albumom roka.

 

Šarišský, Hittrich i Slávka putujú po domácej scéne už nejaký ten piatok, ich rukopis možno počuť v hudobných projektoch od popu, cez jazz až po klasickú hudbu. Talent Transport je však zrovna ten šťastný prípad, kedy sa môže každý člen naplno oddať osobným hudobným chutiam a vkusu. A tak sa stalo, že i napriek najzákladnejšiemu obsadeniu klavír, bicie a basa trio vyrukovalo s vyše hodinou bohatej, plnokrvnej a úprimnej hudby. Nerád by som pri opisovaní albumu príliš zachádzal do žánrových škatuliek. Môžme samozrejme hovoriť o fúzii klasickej hudby, jazzu, art-rocku či sofistikovaného popu, no hudobný prejav tria je tak plynulý a ucelený, že všetky tieto vplyvy tvoria jeden celok – dobrú hudbu.

 

Najvýraznejšou postavou TT je pochopiteľne Vladislav „Slnko“ Šarišský. Ten sa nedávno hudobnej verejnosti zavďačil vynikajúcou interpretáciou Brezovského v projekte Hrana, aj špecifickou kompozičnou úlohou pre festival Viva Musica! - zložiť hudbu k nemému filmu Nosferatu. Šarišského bez ostychu možno označiť za jedného z najtvorivejších a najoriginálnejších zo súčasných slovenských klaviristov. V jeho hre ostáva zakorenená jasná výrazná tematickosť a precízne klasicistické rozvádzanie tém a motívov. Človek hádam nemusí byť detektív, aby okamžite vypozoroval hudobnú príbuznosť práve s Hranou. Rovnako ako Brezovský, i Šarišský vyťahuje z klobúka na počkanie silné melódie a krásne prehľadné akordy. Dokonca aj v jazzovejších momentoch (akým je druhá ´On the Other Side of the Street´ so silným swingom v pozadí) sa vyhýba stereotypom žánru čitateľnou melodikou. Okolo Šarišského pulzuje rajcujúca a rovnako nápaditá rytmika Hittrich-Slávka á la synkopy na tisíc spôsobov, pričom Hittrich kde-tu svoju basgitaru vďaka efektom povyšuje i na sólový nástroj.

 

 

Vypočítavať silné momenty albumu by asi znamenalo prechádzať skladbu po skladbe. Po pulzujúcom napínavom intre to už je veľký hudobný tok plynulo stierajúci hranice medzi improvizáciou a klasickou kompozíciou. Trio siaha po tradičných formových postupoch, no napĺňa ich netradičným prevedením, ako napríklad v tretej ´Hodiny´ s poctivým uvedením i návratom témy, no v evolučnej časti je Šarišského klavír zrazu nahradený prog-rockovým synth-basovým sólom. Melodicky i harmonicky Šarišský čerpá najmä z diatonického modálneho slovníka, ich záľuba v „našich“ mixolydických a lydických škálach otvára skladby i širšiemu poslucháčskemu spektru, pričom nevtieravo evokuje i nálady Fermáty, Collegia a ďalších legiend slovenského „náročného“ rocku. V piatom ´Priestore´ inštrumentálna hudba z ničoho nič utíchne, aby sa Šarišský mohol prejaviť i ako spevák a prorocký textár, následne však v ´MBS´ (skratka Marek Brezovský System) už opäť vzdáva hold zosnulému klaviristovi. Album vrcholí dvomi skladbami - ´Ľudová´ je plná rytmických aj melodických anomálií (to nehovorím o bečaní oviec v pozadí), bodkou za albumom je ´Odchodová´ so Šarišského podmanivo bizarným spevom a rozlúčkovým sólom na base.

 

Teda nechcem byť afektovaný ani sentimentálny, ale debut Talent Transport má všetko. Strhujúce kompozície s nekonečnom dobrých nápadov, ľahkú plynulosť i silnú emóciu. Trio nadväzuje na generácie domácich hudobníkov (najmä s neprehliadnuteľným vplyvom Mareka Brezovského). Napriek tomu, že spievané úseky sú na albume obmedzené len na niekoľko krátkych vstupov, zo samotnej hudby cítiť slovenčinu. Je zaujímavé, že Talent Transport nešli po štúdiovej nahrávke už oveľa skôr, no zrejme to je takto dobre. Traja hudobníci rokmi vydestilovali svoje skladby na špičkovú úroveň. Výsledkom je, aspoň pre mňa osobne, jeden z najlepších slovenských albumov roka. A možno aj dlhšie než roka.

 

 

Miro Bachura

foto: mojakultura.sk (Marienka Rumanová)

Galéria

album_130_2.jpg

 

 

Ďalšie články

Umelci sa spájajú, iniciatíva ‘Aby kultúra žila’ predstaví svoj prvý online festival
Nová krízová situácia, ktorá na Slovensku v súvislosti s koronavírusom nastala, zasiahla okrem...
Slovenské trio Darkness Positive prináša záznam z koncertu Nitra live. Nahrávka predznamenáva druhý album pripravovaný na jeseň
Hrajú pop, jazz, dance, funk aj hip hop a ich hudba sa pozdáva osobnostiam ako David Koller či...
City Sounds Festival pokračuje koncertnou lahôdkou: Klub pod lampou privíta Ochepovsky Quintet s Kristínou Mihaľovou
Po vydarených vystúpeniach Nikola Bankov Band a Wojtek Mazolewski Quintet pokračuje festival...
Päťdňový festival Hevhetia ShowCase bude opäť sviatkom jazzovej hudby
Už 9. ročník Letného hudobného festivalu, z toho 3. ročník Hevhetia ShowCase, aj tento rok...
Cesta po Brazílii pretavená do hudby: kapela banskobystrických bratov Clube de esquiar vydáva dvojalbum
Banskobystrická kapela Clube de esquiar vydáva svoj druhý album s názvom Viagem nunca feita („Nikdy...
Fotoreportáž: Nikola Bankov Band na festivale CITY SOUNDS
Po nútenej prestávke spôsobenej lockdownom si slovenské publikum opäť mohlo užiť kvalitný koncert....