Po Steve Gaddovi a Jojo Mayerovi zavítal do Porgy ďalší mimoriadny bubeník. Billy Cobham prišiel opäť po roku do Viedne odprezentovať materiál z pripravovaného albumu a to v deň svojich 73 narodenín. Všetko najlepšie Billy a vďaka za skvelú hudbu.
Billy Cobham Band
Porgy & Bess, 16.05.2017
Tak ako už pred rokom bol koncert tejto ex-mahavishnu legendy dych berúcou ukážkou tej najpoctivejšej fusion produkcie s akou sa môže poslucháč a milovník syntéz medzi jazzom a inými predovšetkým rockovými a latinsko-americkými vplyvmi naživo stretnúť. Billy nenechal nič na náhodu a tak zaznela hymnická Stratus hneď na úvod. Okrem tohto jazz-rockového štandardu z albumu „Spectrum“ (1973) a ešte motívov z „Crosswind“ (1974) však koncert slúžil k prezentácii materiálu z pripravovaného albumu, ktorého názov sme sa ešte nedozvedeli. Rovnako však ako pri jeho posledných koncepčných albumoch referujúcich na jeho Panamskú vlasť: „De Cuba y Panama“ (2008), „Palindrome“ (2010) a „Tales From the Skeleton Coast“ (2014), sú aj najaktuálnejšie kompozície riešené v duchu náročných melodických štruktúr s hyperbolickými motívmi a ekvilibristickými súhrami sólových nástrojov a veľmi hutnej basovej linky. Tej sa zhostil výnimočný spoluhráč, basgitarový virtuóz z Čile Christian Galvez. Jeho cit pre harmóniu a technika hry v akordoch ako aj experimenty s 12 strunovou basgitarou boli nepochybne vrcholom večera.
Tým však bola ešte jedna milá udalosť. Už pred začiatkom upozornil Christoph Huber (manažér klubu Porgy & Bess), že v deň koncertu oslavuje Billy Cobham narodeniny. Počas druhého setu došlo aj na hromadnú gratuláciu, spev a aj tortu s marcipánovými paličkami. Pri tejto príležitosti bolo zarážajúce uvedomenie si aký výkon podáva tento 73 ročný pán za bicími nástrojmi a aký tvorivý potenciál je ešte stále prítomný v jeho práci. Už po minuloročnom koncerte kedy som hovoril o „informáciami nabitom“ jazz-rocku som skonštatoval, že sa pre mňa jednalo o zvukovo a atmosférou najlepší koncert aký som v Porgy zažil. Po tomto druhom koncerte som sa v tomto názore utvrdil. Samozrejme, je to aj tým, že podobne expresívne sofistikované, ale zároveň harmonicky ambientné trendy jazz-rocku s koreňmi v poctivom analógovom sounde 70-tych rokov sú mojou slabosťou. Niekedy však aj pri veľkých menách nesadlo ozvučenie, alebo iné faktory, v prípade Cobhama však sedelo všetko. Pre mňa veľký koncert a silný zážitok. Preto dúfam, že tomuto pánovi zdravie ešte poslúži a že ešte do našich končín zavíta, pretože nabiť sa energiou tých bájnych 70tych, kedy sa zvuky Moogu, Arpu, Rhodesu a iných zázračných škatuliek miešali v opojnej nirváne do pestrofarebných sfér, nie je nikdy na škodu. Všetko najlepšie Billy Cobham!
--------------------------
Billy Cobham: bicie
Steve Hamilton: keyboards, synthesizers
Camelia Ben Naceur: keyboards
Christian Galvez: bass
Carl Orr: gitara
--------------------------
Text a fotografie: Miroslav Haľák / halak.miro@gmail.com
