Report: Branford Marsalis & Joey Calderazzo

Report: Branford Marsalis & Joey Calderazzo
jazz.sk

Mesto Viedeň privítalo 19. apríla 2013 dvoch významných hudobníkov s ich novým projektom Songs of Mirth and Melancholy. Ide o duo klavíru a saxofónu - pomerne neobvyklé obsadenie pre jazzový koncert.

Duo Marsalis & Calderazzo má počiatky vo viac ako 10 ročnej spolupráci týchto muzikantov, ich spoločnému hudobnému životu a cestovaniu, počas ktorého spolu často dvaja cvičili a objavovali nové improvizačné možnosti. Onedlho vznikol nápad prezentovať tieto myšlienky v koncertnom formáte dua a premiéra tohto konceptu sa odohrala v roku 2009 na Newport Jazz Festivale v USA. Po pozitívnej reakcii publika sa hudobníci rozhodli v komornom projekte pokračovať, popri ich pôsobení v Branford Marsalis Quartet.

 

Vo Wiener Konzerthause sa Branford Marsalis a Joey Calderazzo predstavili programom trvajúcim s prídavkom takmer dve hodiny. Už na začiatku Branford uviedol, že budú hrať bez ozvučenia, tak ako sa v tejto sále hrávalo kedysi. Vďaka výnimočnej akustike miestnosti bolo možné počuť každý tón až do zadných radov a splynutie neozvučených farieb oboch nástrojov bolo magické.

 

Koncert pozostával z 8 skladieb a prídavku:

One Way (Marsalis)
La Valse Kendall (Calderazzo)
štandard Lisa
Eternal (Marsalis)
Endymion (Marsalis)
The Bard Lachrymose (Marsalis)
2 nepredstavené skladby
prídavok - štandard I’ve Never Been In Love Before

 

V polovici koncertu Joey Calderazzo vstal od klavíra, oslovil publikum a povedal krásnu vetu: “Namiesto rozprávania a rozprávania o všetkých skladbách, ktoré sme hrali, by som len chcel povedať jednu vec - keby som mohol v tejto sále hrať do konca môjho života, urobil by som to.”

 

Táto veta jednoznačne vyjadrovala to, čo sme my poslucháči počas koncertu cítili. Muzikanti hrali na 100% a bolo z nich cítiť obrovskú radosť z hrania. Každou skladbou znovu a znovu potvrdzovali svoju hudobnú genialitu, výnimočnú súhru a kontrolu nad nástrojmi. Výsledkom bolo standing ovation a po viacnásobnom klaňaní venovali hudobníci publiku prídavok - štandard, v ktorom jednoznačne predviedli svoju lásku k tradičnému jazzu a základom, z ktorých obaja vyšli. Po tomto nádhernom zakončení koncertu už nebolo čo viac dodať.

 

Často krát sa stáva, že vynikajúci hudobníci predvedú na koncerte obdivuhodnú techniku, obrovské množstvo energie a výsledkom je intenzívny, energický zážitok.
V tomto prípade bolo výsledkom niečo iné - čistá KRÁSA a intímny zážitok so spojenia duše a mysle dvoch géniov jazzu. Verím, že v budúcnosti budeme všetci mať možnosť z Marsalisovej dielne počuť viac takýchto koncertov.

 

Martin Uherek

www.martinuherek.com

 

 

Ďalšie články

Zomrel saxofonista Lubomír Tamaškovič
Jas, to znamená pôvodné, silné svetlo. Možno, že raz či dvakrát sa mi tak podarilo zahrať, ešte na...
6 zaujímavých faktov o jazze, ktoré ste (možno) nevedeli
Jazz je dnes nesmierne širokým pojmom, pod ktorým si môžeme predstaviť rozmanitú hudbu. Nebolo tomu...
Top 5: Jazzový saxofón swingu a bebopu
V dejinách akejkoľvek oblasti vždy existuje niekoľko osobností, niekoľko udalostí, niekoľko...
Recenzia: Branford Marsalis Quartet - aktívna sopka bez erupcie
V pondelok večer, presne na 25. výročie nežnej revolúcie, sme vo Veľkom koncertnom štúdiu...
Alan Bartuš neprišiel a predsa zvíťazil!
   Piatok 15. marca patril v priestoroch rozhlasovej Pyramídy predovšetkým slovenskej...
Aj Teri Čikoš dôveruje jazzu
Nielen Bratislavčania už niekoľko rokov vzhliadajú k legendárnej koncertnej sérii In Jazz We Trust...
Igor Ochepovsky to zabalil
Fanúšikovia pozoruhodnej českej formácie Ochepovsky Project smútia, pretože jej líder po ôsmich...
Predsudok/premena/poznatok... Andromeda´s Mystery
Moje predsudky voči hudobným formáciám bez basovej zložky sú hlboko vkorenené. Očakávania toho, ako...