Aj keď som včera v noci po prvom večeri BJD odchádzal v nádeji na nemenej hodnotný druhý festivalový večer, nemyslel som, že dostanem až takú jazzovú „nakladačku“. Ak mám komentovať a veľmi zoširoka porovnať prvý a druhý večer, tak prvý mal v sebe asi viac popových prísad (čo inak vôbec neuberalo na hudobnej kvalite koncertov). Ale ten druhý nám podal štyri najakostnejšie jazzové vystúpenia. Líšili sa výrazom, žánrom a podaním, ale tá rôznorodosť hudobných výpovedí je práve na jazze úchvatná!
1. Emil Viklický Trio (CZ,SK)
Jeden z najznámejších a najuznávanejších skúsených českých jazzových klavíristov Emil Viklický je na pódiách BJD dobre známy a je zárukou kvalitného jazzového koncertu. Jeho doménou je hra väčšinou v malých formáciách, vlastná autorská a aranžérska tvorba a použitie moravských folklórnych prvkov v nich. S práve aktuálnym a veľmi kvalitným triom, s ktorým má za sebou hodnotné koncerty a zahraničné zájazdy, zahral kompozície na pre neho typické moravské ľudové motívy (Lásko, lásko; Javorina; alebo vlastnú 1Q84...). Výborný čistý kontrabas a citlivé a technicky brilatné bicie dopĺňali vyrovnanú vysokú úroveň. Publikum bolo nadšené inteligentným a čistým komorným jazzom a skvelou muzikalitou troch členov: Emil Viklický (klavír, komp., arr.), Peter Dvorský (kontrabas), Cyril Zeleňák (bicie).
2. Zbigniew Namyslowski Quintet (PL)
Ďalšia legenda a svetoznámy jazzový saxofónista Zbigniew Namyslowski je taktiež na Slovensku a na BJD dobre známy. Je zhodou okolností (s prvým koncertom Emila Viklického) taktiež presláveným používateľov folklórnych prvkov a motívov – tentoraz poľských – v jeho jazzovom skladateľskom a aranžérskom arzenáli. S vynikajúcimi spoluhráčmi quinteta, čo býva v Poľsku pravidlom, zneli krásne, ale až nadpozemsky muzikantsky ťažké aranžmány skladieb s výraznou rytmizáciou a harmonizáciou poľskej mazurky, či krakowiaku. Na druhý „dych“ – trombón, mu robil vynikajúceho a technicky brilantného spoluhráča a sólistu jeho syn Jacek. Trio rytmiky hralo jednoducho famózne! Obsadenie: Zbigniew Namyslowski (alt a soprán saxofóny, komp., arr.), Jacek Namyslowski (trombón), Slawomír Jaskulke (klavír), Andrzej Świes (kontrabas), Grzegorz Grzyb (bicie). Publikum si neskutočné muzikantské majstrovstvo celého quinteta vychutnalo s uznaním a nadšením.
3. Dianne Reeves (USA)
Prvé dva koncerty teda zdvihli jazzovú latku poriadne vysoko! Čo je potrebné urobiť, aby celý večerný program nespadol na nos? Nuž, vygradovať ho a vytlačiť latku ešte vyššie! A tosa aj udialo. Prišla fenomenálna americká jazzová speváčka Dianne Reeves, ktorá svoju kariéru odštartovala v roku 1975 a odvtedy má za sebou dlhý rad svetových pódií, svetových spolumuzikantov a svetových ocenení (štvornásobná držiteľka ceny Grammy), atď... Na BJD prišla so skvelým triom a na stolíku na pódiu ju čakala kytica k jej narodeninám. Ďalšia kytica prišla z publika od galantného nadšenca... Po úvodnej inštrumentálke s krásnou a jemnou akustickou gitarou, prišla Dianne Reeves a hlasom, prejavom, hlasovým rozsahom, hlasovou technikou a neskutočne čistou a istou intonáciou priviedla obecenstvo do úplného vytrženia a nadšenia! Znova bol repertoár skvelý, rozmanitý od neobvyklo podanej Stormy Wheater, cez latino a afro jazz, až po strhujúce finálovky! Žiadne decibely, žiadne technické naháňanie tónov, žiadne lacné efekty! Ale osobnosť s čistým jazzovým srdcom a koncertnou virtuozitou!
4.Till Brönner Quintet (D)
Po takej udalosti, akou bol koncert Dianne Reeves, by to teoreticky mal každý nasledujúci koncert veľmi ťažké. A to nielen hviezda európska, ale aj hviezda svetového rangu. Till Brönner z Nemecka mal publikum na svojej strane veľmi rýchlo! Pretože virtuozita jeho hry na trúbke a krídlovke je skutočne po každej stránke až neskutočná. Nádherný tón, prednes, rozsah, technika a jazzové cítenie má Till Brönner až fantastické. Členom a druhým dychárom je švédsky tenorsaxofónista a flautista Magnus Lindgren, ktorý je ale na takej istej muzikantskej úrovni a preto dvojhry s trúbkou (krídlovkou) a sóla boli dychvyrážajúce! Rytmika? Neviem už ani nájsť superlatívne vyjadrenie pre klavíristu, basistu a bubeníka tohto celkom výnimočného quinteta. Repertoár programu bol skvelý: najskôr na úvod pomalé prednesy, krásna balada Michéla Legranda, potom technickejšie a rytmickejšie skladby, originálna brazílska samba a potom Donna Lee ešte v šialenejšom tempe ako ju napísal Charlie Parker. Záver celého večera - ako podľa učebnice! Obsadnie: Till Brönner (D) (trúbka, krídlovka, spev), Magnus Lindgren (S)(tenorsax, flauta), Jasper Soffers (NL)(klavír,kláves), Christian von Kaphengst (D)(basa), Wolfgang Haffner (D) (bicie).
Priznávam, že nie som riadny hudobný kritik – už aj preto nie, lebo poriadny kritik je povinný vysloviť aj nejakú kritiku. Ja ale pozerám a počúvam koncert ako aktívny muzikant, no a z tohto pohľadu jednoducho niet čo a komu kritizovať...
Predsalen: otázka WC v Inchebe cez prestávky žial ostáva stále slabinou.
Vlado Vizár
Foto: Zdenko Hanout
