Report: Bratislavské jazzové dni 2012 - tretí deň

Tretí, záverečný festivalový večer BJD´2012 bol znova pestrý, každý zo štyroch koncertov sa líšil od toho predchádzajúceho žánrom a spôsobom hudobného prejavu. Spoločným menovateľom vo všetkých formáciách boli sóloví speváci.

1. Lucia Lužinská a Boris Čellár Quintessence (SK)

Dvojica Lucia a Boris sú veľmi dobre známi svojou hudobnou a jazzovou činorodosťou, majú v hlave neustále ďalšie nápady, projekty a koncepcie. A to v tom najlepšom – profesionálnom slova zmysle! Ich koncerty sú postavené na ich precíznom premyslenom hudobnom rukopise, zvukovej farbe a výraze aranžmánov. Sú zárukou kvalitného koncertného jazzu a aj vďaka tomu spolupracujú s najkvalitnejšími spoluhráčmi. V projekte „Quintessence“, ktorý zaznel v úvodnom koncerte tretieho večera BJD, sa predstavila jazzová rozšírená formácia, ktorá hrala precízne naštudovanú koncepciu a aranžmány Borisa Čellára. K rytmickému jadru výborne zapadol saxofón a swingujúci klarinet Mira Poprádiho a neobyčajne kultivovane a s jazzovým feeligom doplnila farbu kapely aj hosťujúca Ľudmila Štefániková na malletKat (el.vibrafón). Zazneli rytmy samby v skladbe Yatra-ta, v duu s klavírom spievala Lucia prepracovanú kompozíciu Milesa Davisa, potom prišiel strhujúci Spain (Chick Corea), modernojazzový Well You Needn´t  (Thelonius Monk) a na záver Afro Blue (Coltrane, Santamaria). Výborný a kvalitný jazzový koncert! Obsadenie: Lucia Lužinská (spev), Boris Čellár (gitara), Gregor Ftičar (SLO) (klavír), Juraj Griglák (kontrabas, basgitara), Peter Solárik (bicie), Miro Poprádi (klarinet, tenorsax), Ľudmila Štefániková (el.vibafón „malletKat“).

2. Pierre De Trégomain Quartet (F)

Sólový spev so sprievodom klasického jazzového rytmického tria bol pre mňa veľkým – a príjemným prekvapením. Bol som pripravený na nejaký svojský prejav, hudobný odklon, či experiment – ako to u francúzskych muzikantov už býva zvykom. Aj bol! So sprievodom inak vynikajúceho jazzového tria – spieval Pierre de Trégomain vyššie položeným hlasom, v širokánskom rozsahu, a neobyčajne intonačne čisto, väčšinou nám neznáme skladby. No ale aj známu – napr. My Funny Valentine, ktorú ale  „pretvoril“ na svoj obraz. Spieval vlastné texty v angličtine, ale aj po francúzsky – a vtedy to dostávalo čarovný šanzónový nádych. Navyše, svoj spev umocňoval alebo dotváral pantomimickými pohybmi a gestami. Netradičný, neobvyklý, ale samozrejme jazzový prednes a koncert! Obsadenie : Pierre de Trégomain (spev), Arnaud Gransac (klavír), Bruno Schorp (kontrabas), Benoist Raffin (bicie).

3. Elif Caglar Quintet (TR)

Nestáva sa často (a ja takisto márne pátram v pamäti), že by sme počúvali jazzový koncert tureckého jazzového orchestra. Akosi sme si jazz definovali aj geograficky – a Turecko sme do týchto hraníc dosť pozabudli prikresliť. Naša chyba! Veď jednak jazz nepozná hraníc a potom - nepočuli a nezažili sme tureckú jazzovú speváčku Elif Caglar s jej quartetom! Predchádzali jej síce nadšené recenzie, ale ako sa hovorí „live is live“ a živý koncert prekonal (aspoň moje) všetky očakávania! Aj jej koncert patril určite k vrcholom festivalu a veľká malá turecká speváčka s kapelou zahrali jazzový koncert hodný akýchkoľvek svetových kritérií. Čistý a krásny profesionálny hlas s dnes čoraz viac vzácnejším „zabudovaným“ jazzovým feelingom a swingom, bravúrne vedenie melódie a ešte bravúrnejší scat (!), enormný rozsah, obrovská a hneď jemná energia, veľmi jemné a vkusné a s čarovnými gestami sprevádzajúce „prikonferovávanie“ si, perfektná angličtina... do toho kontrapukticky podfarbujúca výborná – taká Chet Bakerovská trúbka... a naozaj skvelá jazzová rytmika s takým feelingom a swingom, že až srdce plesá! Zazneli brazíska samba (v portugalčine), naozaj krásna turecká melódia s originálnymi tureckými hlasovými ciframi, krásna balada Cry Me a River, a aj swingujúci štandard Just Friend. Je jasné, že takáto speváčka nespadla hotová z neba, ako čítame, je za tým poctivé dlhoročné štúdium kompozície a spevu v USA, ale aj štúdium tureckej hudby v Istanbule. Nová – skvelá tvár jazzu! Obsadenie : Elif Caglar (spev), Imer Demirer (trúbka), Serkan Özyllmaz (klavír), Baran Say (kontrabas), Onur Alatan (bicie).

4. Kool & The Gang (USA)

Energickú koncertnú jazzfunkovú úderku Kool & The Gang tvoria špičkový hudobníci pod vedením kapelníka Roberta "Kool" Bella a ďalších dvoch zakladajúcich členov: Georgea Browna a Dennisa Thomasa. Priznávam sa, že podrobnejšiu reportáž z tohto koncertu funkovej formácie – obsadenou inak bezpochyby skvelými a profesionálnymi hudobníkmi, som z technických dôvodov nezaznamenal.  Kapela, ktorá roztancovala Inchebu vystúpila v tomto zložení: Robert "Kool" Bell - basa, George Brown - klávesy, Louis Van Taylor - saxofón, Shawn McQuiller - spev, Curtis Williams - klávesy, Amir Bayyan - gitara, Michael Ray - trúbka, Timothy Horton - bicie,  Lavell Evans - spev, Clifford Adams - trombón.

Na záver:

Každý má právo na svoj názor. Moja reportáž z troch dní Bratislavských Jazzových Dní ´2012, vám ponúkla moje názory, moje dojmy a moje muzikantské (nie muzikologické) postrehy. Tak ako je nekonečná samotná definícia „jazzu“, tak je nekonečná a nevyčerpateľná aj otázka vhodnosti či výhrad k tomu či onomu žánru tejto nádhernej hudby.

Celkový a záverečný môj dojem z BJD´2012 : som nadšený !

Teším sa o rok – určite budem(e) mať dôvod na nadšenie znova!

Vlado Vizár
Foto: Zdenko Hanout, Jozef Jakubčo SITA