V rámci svetového turné sa 8. mája 2013 v Mozartovej sále viedenského Konzerthausu predstavil New Gary Burton Quartet. Hviezdnú zostavu vedenú legendárnym americkým vibrafonistom Gary Burtonom tvorili gitarista Julian Lage, kontrabasista Scott Colley a bubeník Antonio Sanchez.
Jednotlivých hráčov naozaj netreba nijako zvlášt predstavovať, každý z nich patrí k absolútnej špičke svojho nástroja. (Methenyho rytmika Scott Colley a Antonio Sanchez, ako aj najväčší talent jazzovej gitary súčasnosti, 25 ročný Julian Lage, ktorý už za svoj prvý sólový opus Sounding Point (2009) získal nomináciu Grammy v kategórii najlepší súčasný jazzový album).
Gary Burton (*1943) už na úsvite svojej kariéry začiatkom 60-tych rokov, pri spolupráci s gitaristami ako Hank Garland, či Chat Atkins zistil, že vibrafón a gitara sú dva nástroje, ktoré sa k sebe zvukovo dokonale viažu.
Svoj prvý kvartet Burton založil v roku 1967 (Larry Coryell – gitara, Steve Swallow – basgitara, Roy Haynes – bicie) a odvtedy sa v jeho zostavách vystriedalo množstvo vynikajúcich gitaristov. Ako profesor improvizácie na Berklee College of music v Bostone má Burton prístup k tým najväčším talentom, ktorým postupne ponúkal zázemie pre rozbeh ich vlastnej kariéry (Mick Goodrick, Pat Metheny, John Scofield, Wolfgang Muthspiel, Kurt Rosenwinkel, Julian Lage...).
Gitarista a skladateľ Julian Lage účinkuje s Burtonom od svojich 17-tich rokov (nahrávky Generations 2004, Next Generations 2005). V zostave New Gary Burton Quartet nahrali spoločne so Scottom Colleym a Anthoniom Sanchezom vynikajúci album Common Ground (2011), ktorý mám osobne veľmi rád, o to viac som sa tešil na ich vystúpenie vo Viedenskom Konzerthause.
Gary Burton otvoril koncert známym štandardom Afro Blue (Mongo Santamaria). Nebesky priezračné tóny Burtonovho vibrafónu sa niesli nad spleťou kreatívnych improvizácii a pulzujúcej rytmiky. Rovnako nádherne zneli aj tóny gitary Juliana Lagea (gitara postavená Lindou Mantzer cez kombo Fender Twin reverb v rukách svojho majstra vydávala neopísateľne krásny, jemný zvuk, podobný zvuku Jima Halla, no s typickým Lageovským akustickým nádychom).
V hlavnom programe odznelo osem skladieb, päť z nich bolo zo spomínaného albumu Common Ground.
Obdivuhodne prepracované aranžmány tém, ktoré hudobníci sledovali v dvoj- až troj-stranových notových zápisoch zneli úplne prirodzene a ľahko, akoby hudba vyvierala priamo z inej dimenzie. A predsa som mal možnosť započuť jemné rytmické zaváhanie Garyho Burtova v téme Never the same way (Scott Coley). Barton akoby na chvíľu stratil koncentráciu a časť témy doháňal za svojimi spoluhráčmi. Tento pomerne vzácny moment na jednej strane poukazuje na prirodzenú ľudskú omylnosť, no na druhej strane povrdzuje genialitu hráčov, ktorí musia odohrať svoje takmer dvojhodinové vystúpenie v dokonalej koncentrácii a zároveň v úplnej uvoľnenosti.
Odzneli aj ďalšie témy ako krásne tango Was it so long ago? (Gary Burton), venované Astorovi Piazzollovi, či chytľavá Late Nigh Sunrise (Vadim Neselovskyi) alebo energiou nabitá Did you get it? (Antonio Sanchez), ale aj ďalší štandard I Hear a Rhapsody.
Gary Burton kvartet predstavil aj dve úplne nové skladby, ktoré nájdeme na ich najnovšom albume Guided tour (výjde v auguste 2013). Obe skladby napísal Julian Lage. Rytmizovaná moderná téma s groovujúcou rytmikou Sunday´s Uncle si získala najbúrlivejší ohlas publika. Ďalšia svieža Lageho kompozícia, 16 taktové blues The Lookout veľmi nápadne pripomínala tému Jima Halla Careful.
Julian Lage svojou bravúrnou a pritom citlivou a melodickou hrou, sviežimi kompozíciami a dych vyrážajúcimi improvizáciami nespochybniteľne poukázal na svoj naozaj neobyčajný talent. V približne šesť minútovom sólovom vstupe predviedol invenčnú spleť gitarových arpegií, voicingov i kontrapunktu, ktoré brilantne rozohral do intra štandardu My funny Valentine. Rovnako aj rytmická sekcia Antonio Sanchez a Scott Colley počas koncertu predviedla, ako môže byť ich virtuozita a rytmická kreativita prospešná celku.
Priezračný a melodický jazz, v ktorom prirodzene vyniklo improvizačné majstrovstvo všetkých štyroch spoluhráčov bol pre viedenské publikum naozaj neopakovateľných zážitkom. Diváci si po prídavku Bags Groove skandovaným aplauzom vyžiadali ešte jeden návrat skvelého New Gary Burton Quartetu na scénu. Len ťažko si predstaviť krajšie strávený sviatočný májový večer, ako v prítomnosti takejto lahodnej a nadčasovej hudby velikána jazzového vibrafónu.
Miroslav Zahradník
