Tohtoročná jarná edícia Bratislavských jazzových dní sa opäť konala v bratislavskom Ateliéri Babylon v piatok 7. apríla. Vystúpili na nej tri zahraničné zoskupenia z rôznych končín sveta (kolíska jazzu, Spojené štáty americké, tentokrát zastúpenie výnimočne nemali), mladá izraelská speváčka Sivan Arbel, britský klavirista Bill Laurance, člen slávnej americkej skupiny Snarky (čítaj snÁrky) Puppy a kubánska acapella formácia Vocal Sampling. Koncert už tradične moderoval Peter Lipa. Čo sa publika týka, kapacita sály sa zdala byť potešujúco využitá naplno.
Festival otvorila Sivan Arbel so svojím jazzovým triom, ktorého spodné frekvencie tentokrát nemal na starosti tradičný kontrabas, ale energický basgitarista. Energické a veľmi pohybové bolo ostatne celé vystúpenie a od štandardného vokálneho jazzového koncertu ho odlišovalo viacero čŕt. Tou najúdernejšou bol hádam stret hudobných kultúr v speváčkinom prejave, kde sa americký jazz stretol s občasnými hebrejskými nápevmi a melodikou. Táto fúzia vyznela obzvlášť zaujímavo v improvizovaných sketovaných pasážach. Vyzdvihol by som aj aranžmán originálnej tvorby či coverov jazzových štandardov (Sivanine „Blue In Green“ bolo takmer na nerozoznanie) a prácu s rytmizovaním melódie. Úsmevným momentom bol aj líderkin „mcferrinovský“ duel s bubeníkom.
Bill Laurance už Slovensko navštívil, keď pred dvoma rokmi vystúpil na jesenných Bratislavských jazzových dňoch so skupinou Snarky Puppy. Do Bratislavy teraz zavítal so svojím sólo projektom v komornej zostave jazzového tria obohatenej o moderné prvky (basgitara, synth bass, synth pads, sampling). Klavirista tak ponúkol divákom odlišnú interpretáciu svojej tvorby, ktorá často pracuje s omnoho väčším ansámblom. Billove skladby nie sú nepodobné tvorbe Snarky Puppy, no vyznačujú sa väčšou lyrickosťou a kompozičnou priamočiarosťou spojenou s väčšou improvizačnou slobodou. V porovnaní s priemerom sa mi zdali byť aj kratšie, do setlistu sa tak zmestilo viac tém. Výraznou bola skladba „Aftersun“ s použitím markantného efektu reverb na zvuku klavíra, ktorý dodal kompozícií nádych veľkoleposti. Ako tvrdí autor, jej vznik inšpirovali dokumentárne filmy o ľudskom bádaní vo vesmíre. Silným momentom bol aj jeden zo záverečných preslovov frontmana, v ktorom hovoril o nesúhlase s Brexitom a potrebe súdržnosti medzi krajinami. Naznačil, že je čas, aby umelci začali výraznejšie hovoriť o dianí v spoločnosti.
Hoci Lauranceov koncert bol jazzovým vrcholom večera, festival uzatváralo acapella zoskupenie Vocal Sampling z Kuby. Šesť sympatických pánov nám predviedlo uchu i oku lahodiacu šou, ktorej najsilnejším elementom bola interpretácia hudby pochádzajúcej práve z ich domovskej krajiny, hoci počuť sme mohli aj acapella verzie „Every Breath You Take“ a „Hotel California“. Pútavé boli aj sólo pasáže jednotlivých členov zostavy, ľudské kontrabasové sólo bolo pôsobivé i vtipné. Latinsko-americké clave, priezračné viachlasé harmónie i konštantná interakcia s publikom (pod taktovkou dvoch hudobníkov z kapely sme si zaspievali tiež) boli milou bodkou za večerom, ktorý sa niesol v znamení súzvuku troch odlišných kultúr pod jednou strechou.
Foto: Rudo Baranovič
