Reportáž: Ako Victor Wooten opäť nadchol Bratislavu

Reportáž: Ako Victor Wooten opäť nadchol Bratislavu

Po niekoľko-hodinovom státí s natiahnutým krkom, snažiac sa cez more hudbychtivých hláv zachytiť čo najviac z diania na pódiu, nás síce mnohých boleli kríže, no stálo to za to. Hviezdne trio basgitaristu Victora Wootena, ktoré do plne obsadeného bratislavského Ateliéru Babylon priniesla organizácia City Sounds, divákov očakávajúcich virtuóznu, energickú i hravú (prevažne) rytmickú exhibíciu nesklamalo.

 
V prvej časti večera patrilo pódium preplneného Babylonu slovenskej kapele GrooveHub. Trojici hudobníkov sa za relatívne krátky čas spoločného hudobného súžitia podarilo získať niekoľko zaujímavých ocenení, vydali debutový album, otvárali bratislavské jazzáky a teraz stáli na jednom pódiu s legendami svetového formátu. Túto jednoznačnú výzvu chytili za správny koniec, adrenalín z postu predkapely svojich hudobných vzorov bol pretavený do motivácie, čo sa jednoznačne prejavilo v hudbe rinúcej sa z pódia.
 
 
Suverénny nástup moderného groovu privítalo publikum ováciou, energie boli prepojené, vlak GrooveHub sa rozbehol. Sálu rozvibrovali originálne kompozície s množstvom tém, spoločných unizón a stoptimov, skladby s nepravidelnými metrami, groovovačky s úsmevným nadhľadom i veľkovýpravné filmové témy. Rôznorodosť nálad jednotlivých skladieb nepriniesol pocit nasilu poskladanej "best-ofky", ale pestrosť, zastrešenú spoločným rukopisom zohratej partie kamarátov. Hipsterské bicie Radovana Vallacha priviali chuť súčasného New Yorku, ale i dravej, miestami až jazzrockovej energie. Basgitara Adama Hudeca znela millerovsky sklenene i pastoriovsky spevavo, s efektovými výletmi do vlastného sveta. Rovnocenne dopĺňala hru klaviristu a zakladateľa kapely Ľubomíra Šrama, ktorý priniesol témy zvukov čistého klavíra, až po minimoogové fúzie.
 
 
Premyslená dramaturgia vystúpenia prepojená s konferovaním nedala priestor žiadnym hluchým miestam a dodala koncertu pocit profesionality, čo často zanedbajú aj veľké mená na scéne. Dramaturgicky neobvyklý ťah usporiadateľa - dať ako predkapelu trio, v ktorom hrá basgitara tiež významnú rolu - sa nakoniec ukázal ako skvelá voľba. GrooveHub v Babylone rozprúdil život, o čom svedčia nielen vypredané CD po koncerte, ale i pochvalné slová priamo od Victora Wootena na pódiu: "Počuli sme, že GrooveHub vyhrali jazzovú súťaž. Teraz už vieme prečo."
 
Foto: Peter Ťapaj
Autor textu: Peter Baláž
 

 

Nebolo to tak dávno, čo žijúca basgitarová legenda vystúpila na pódiu Ateliéru Babylon so svojím skoro-rodinným projektom. Pestrá a relatívne početná kapela však tentokrát ostala doma. Victor si totiž zavolal len minimálnu výpomoc, čo sa nástrojového obsadenia týka. Počas aktuálneho turné sú jeho spoluhráčmi majster bubnov Dennis Chambers a obľúbený saxofonista gitaristu Mike Sterna, Bob Franceschini. Primárne harmonický nástroj ako gitara či klávesy by ste na pódiu hľadali márne. Už len samotný charakter zvolenej zostavy teda mohol byť predzvesťou toho, akým hudobným smerom sa bude vystúpenie troch jazzových hviezd uberať.

 

Tí z nás, ktorí hudbu Victora Wootena dobre poznajú, dostali to, čo čakali. Mocný a úderný perkusívny basgitarový groove, aký vie z nástroja so štyrmi strunami vydať len Victor sám, na seba nenechal dlho čakať. Lídrovi sa podarilo dostať publikum do varu doslova počas prvého taktu rýchlej funkovej vypaľovačky. Victor počas koncertu predviedol celú škálu svojich majstrovských techník, od hry palcom cez guľometnú paľbu akcentovaných šestnástinových nôt hraných vytrhávaním struny ukazovákom až po zvonivé flažolety či hru oboma rukami na hmatníku suplujúcu spomínanú neprítomnosť harmonického nástroja. Nechýbalo ani basgitarové sólo bez doprovodu kapely postavené na vrstvení hudobných slučiek nahratých v reálnom čase, alebo "loopoch". Mnohí z nás si zrejme vybavia pasáž, keď si Victor pomocou looperu tón po tóne nahral stupnicovú melódiu takpovediac "odzadu" a pritom presne ostal v rytme. Čarovne nepochopiteľné. Záver vystúpenia sa niesol v znamení jeho najpopulárnejšej skladby "You Can't Hold No Groove", čo ocenili aj prítomní diváci.

 

 
Victor Wooten je známy tým, že sa nebojí riskovať a vnášať do svojej hudby nové neprebádané prvky. Nebolo tomu inak ani teraz a novotou sa tentoraz stalo použitie MIDI na basgitare. Inými slovami, z dobre známeho štvorstrunového telesa sa stal plne funkčný syntetizátor a to, čo bolo predtým obyčajnou basgitarou vzápätí znelo ako sláčikový orchester či flauta. Aby toho nebolo málo, Victor počas svojho "klávesového exkurzu" stále stíhal hrať aj svoj basový part. Komorná zostava odrazu neznela až tak komorne.
 
 
Veľký a dravý zvuk sa však nevalil len z prstov frontmana. Myslím, že mnohí diváci často upierali zrak na človeka sediaceho za bicími nástrojmi menom Dennis Chambers. Tak presne, konzistentne, disciplinovane a zároveň energicky hrajúceho bubeníka koniec-koncov vidno málokedy. Dennisove bubnové sóla boli napokon jedni z najstrhujúcejších momentov večera, ktoré svojou elegantnosťou a rytmickou komplexnosťou (čo je skutočne slabé slovo) uchvátili a úsmevne pomýlili aj samotného lídra. Nesmieme zabudnúť ani na saxofonistu Boba Franceschiniho, ktorý so sebou priniesol unikátny ľudským hlasom sketujúci dychový nástroj (vážne) a kvalitnú jazzovú kompozíciu "On the 13th Floor" z vlastnej kuchyne.
 
 
Trio pridávalo a mohutný potlesk divákov doznieval ešte nejaký čas po ich odchode z pódia. Bolo to vystúpenie energické, živelné, mohutné, miestami akrobatické, no vždy muzikálne a úprimné. Po nepochybne náročnom duševnom i fyzickom výkone ešte frontman Victor stál pri stánku s CD (predávala sa reedícia jeho sólového albumu "A Show of Hands") a rozdával podpisy. S každým, kto sa pri ňom pristavil, sa porozprával o čomkoľvek chcel a ochotne a trpezlivo odpovedal na všetky otázky zvedavcov. S každým, kto chcel, si podal ruku, alebo sa s nimi odfotil. Odišiel do šatne, keď odišli poslední diváci. Z jedného z najvýznamnejších basgitaristov planéty vyžarovala úprimnosť, pokoj a skromnosť. Bolo mi cťou podať si s ním ruku a prehodiť s ním pár slov a veľkým potešením zúčastniť sa tejto akcie ako divák i účinkujúci.
 
Foto: Peter Ťapaj
Autor textu: Adam Hudec

Galéria

_DSC8115_.JPG
_DSC8157_.JPG
_DSC8191_.JPG
_DSC8237_.JPG
_DSC8335_.JPG

 

 

Ďalšie články

Recenzia CD: Album Slovákov, ktorý prerástol Slovensko
Hoci ich prvé plnohodnotné autorské CD uzrelo svetlo sveta len nedávno, slovenská skupina Finally...
Di Meola a Rubalcaba naplnili obrátenú pyramídu
Al Di Meola & Gonzalo Rubalcaba, 15.11.2013 Slovenský rozhlas, Bratislava   Nezabudnuteľnú...
Brian Blade: Aj pri odlišných názoroch nás spája ľudskosť
Náš rozhovor s bubeníkom Brianom Bladeom je vyústením dlhoročného záujmu o jeho osobu a ...
Marcus Miller: Prestal som počúvať platne, aby som našiel svoj vlastný štýl
Marcus Miller (1959), ďalší z tých, čo hrávali s Milesom. Hranie s Milesom znamenalo pre každého...
Súťaž Jazz START UP hľadá nové talenty: Vyhrať môžu šnúru koncertov, aj debutový album
Už po siedmykrát spúšťa portál Jazz.sk v spolupráci s Rádiom Devín súťaž pre mladé jazzové talenty...
Senzácia súčasného jazzu na bratislavských džezákoch: Funk-jazzový Ghost-Note s basgitaristom MonoNeonom ako headlineri piatkového večera
Funk-jazzový Ghost-Note s basgitaristom MonoNeonom budú headlinerom prvého večera...
Na aukcii sa objaví legendárna trúbka Milesa Davisa: Jej cenu odhadujú až na 100 tisíc dolárov
Trúbka, na ktorej hrával a ktorú si sám navrhol legendárny trubkár Miles Davis, sa tento mesiac...
Recenzia CD: Energický fusion v podaní nemeckého NuHussel Orchestra
Čerstvá nahrávka ,,The Forest’’ vydaná v auguste pod hlavičkou Unit Records je zbierkou...