Minulú sobotu sa uskutočnil úvodný koncert tria nášho fenomenálneho basgitaristu, kontrabasistu, skladateľa a aranžéra Juraja Grigláka. Okrem Grigláka na basgitare hral na klávesoch jeho dlhoročný sideman Eugen Vizváry, na bicie nástroje to bol špeciálny hosť - izraelský bubeník svetovej úrovne Utsi Zimring. Griglákovo Power Trio odštartovalo svoje turné v bratislavskom Kafé Scherz.
Repertoár sobotňajšieho večera bol zložený z Griglákových a Vizváryho najnovších kompozícií. Ako úvodná zaznela lídrova skladba Time to Fly z rovnomenného albumu. Osvedčený tandem Griglák-Vizváry potvrdil svoju zohratosť. Griglákovo vystavané sólo plné pentatonických a bluesových riffov a doubletimových bopových pasáží fantasticky nabudilo celé trio ku spoločným hudobným zážitkom. Utsi Zimring fantasticky zapadol do koncepcie a celkového soundu kapely.
Pokračovalo sa autorskou kompozíciou Eugena Vizváryho. Išlo o skladbu Train to New Village z albumu Part Two: For Jaco. Bolo zaujímavé počúvať všetky tieto skladby v komornom triovom obsadení. Zaujímavé bolo aj to, že napriek malému obsadeniu sa zachoval veľký a sýty zvuk. Utsi Zimring každým svojim úderom výborne podporoval Vizváryho v jeho modernom sóle. Jeho výraz, výber tónov a frázovanie pripomínalo legendárneho Chick Coreu. Utsi Zimring úžasne prechádzal z moderného funkového štýlu do postcoltranovského systému nepárnych rytmických patternov, ktorými vynikajúco podfarboval repetitívny riff v tejto kompozícii.
Trio sa každým svojim tónom stále viac uvoľňovalo. Bolo ťažké veriť tomu, že títo páni v tejto zostave hrali svoj prvý živý koncert. Profesionalita, dlhoročná spolupráca Vizvýryho a Grigláka, špičková hudobná úroveň tohto tria sa naplno prejavovala. Utsi Zimring si hranie s našimi hudobníkmi náramne užíval. Neustále sa na svojich spoluhráčov usmieval. Mal som pocit, že sa prekvapoval z ich vynikajúcich improvizačných schopností, zvládnuteho remesla a originánych nápadov. V Griglákovej skladbe Slepovica Vizváry promptne reagoval na Zimringove náročné rytmické figúry, ktorými sprevádzal basgitarové sólo. Krásne boli aj jednotlivé zvuky, ktoré Vizváry používal počas celého koncertu. Takýmto spôsobom posunul zvukovú paletu kapely na vyššiu úroveň.
Odznela aj ďalšia vynikajúca kompozícia Eugena Vizváryho s názvom Last Night. Okrem brávurne zaranžovanej témy, voicingov a zvukov sme boli svedkami čarovných chvíľ aj pri improvizáciách. Vizváry sa krásne vyhrával s harmonickým pôdorysom v čom ho bezchybne podporil Juraj Griglák. Svoje doubletimové pasáže zasadil do jazz-funkového konceptu podobnému Herbiemu Hancockovi či Kennymu Kirklandovi. Brilantne opakoval svoje motívy čím vytváral veľké napätie a uvoľnenie. Utsi Zimring vo svojom sóle odkazoval na pánov ako Dave Weckl či Steve Gadd.
Poslednou skladbou koncertu bola Griglákova kompozícia s názom Inside. Po expresívnom basgitarovom intre plnom rôznych farieb, alikvótnych tónov a arpeggiách sa začal krásny basgitarový groove. Jednoduchá melódia je založená na call and response motívoch a jemnej lyrike. Vizváry aj Griglák hrali opäť naplno a "čistú hudbu" bez zaváhania, neistoty či náznaku ega. Čistý klavírny zvuk sa hodil najviac ako mohol do nálady tejto skladby. Vizváry hral krásne bopové doubletimové linky, moderné outliny, ale aj zaujímavé montuna a latin-jazzové riffy.
Koncert bol zážitkom pre všetkých poslucháčov, ktorí si ho počas celej doby naplno užívali. Ďakujem za krásny hudobný zážitok a teším sa na najbližšie projekty Grigláka či Vizváryho.
Dávid Oláh
