Koncert Gregoryho Portera, 22.4.2015, Stará tržnica, Bratislava.
Konečne sa dostalo aj na Bratislavu a svojou návštevou ju poctil svetovo známy, uznávaný spevák Gregory Porter. Nie je to síce jeho prvá návšteva Bratislavy, ide však o jeho prvé verejné vystúpenie, ak nerátame jeho minuloročný koncert pre uzavretú bankovú spoločnosť v máji 2014 v bratislavskej Redute. Koncert Gregoryho Portera je ďalším z radu exkluzívnych koncertov projektu City Sounds. V rámci projektu v závere minulého roka vystúpila v Bratislave aj speváčka Cassandra Wilson a už o pár týždňov príde úžasná černošská speváčka Lizz Wright, s ktorou sa Gregory Porter chystá nahrať duet na jej pripravované CD.
Za miesto konania zvolili organizátori Starú tržnicu, ktorá, hoci nie je ideálnym koncertným miestom, z času na čas poskytne priestor aj pre hudobné podujatia. Šancu vystúpiť pred Gregorym v úlohe „predskokanov“ dostali slovenskí Talent Transport a rakúska speváčka Susana Sawoff. Byť „supportom“ na koncerte slávnych interpretov je vždy pre mladé skupiny výzva a tiež jedinečná šanca zviditeľniť sa. Pre divákov to môže byť buď príjemné nahriatie sa na prevádzkovú teplotu alebo otravná strata času. Vo väčšine prípadov sú na takýchto koncertoch zastúpené obe skupiny návštevníkov.
Talent Transport je slovenské trio, ktoré patrí k jedným z najzaujímavejších zjavov na slovenskej hudobnej scéne. Sami svoju produkciu radia medzi fusion. Idú svojou vlastnou cestou a zdá sa, že zatiaľ si zvolili ten správny smer. Ako prvá predkapela odohrali svoj blok v postupne sa plniacej tržnici a publikum pomerne vďačne reagovalo. Videl som len časť ich vystúpenia a v pamäti mi zostal predovšetkým zvláštne prenikavý hlas klávesistu a speváka Vlada Šarišského. Možno to však bolo zvláštnou akustikou sály. V budúcnosti asi uprednostním ich samostnatný komorný koncert.
Po krátkej pauze nastúpila rakúska skladateľka, speváčka a klaviristka Susana Sawoff so svojim triom. Napriek postupne narastajúcemu očakávaniu na príchod hlavnej hviezdy večera dokázala speváčka zaujať. Komorne ladená hudba prístupná nielen jazzuchtivému publiku, príjemný spev a komunikácia s publikom, kvalitná doprovodná akustická skupina. Zaujímavá kombinácia, ideálna pre menšie koncerty v intímnejšom prostredí. Snáď ešte niekedy nabudúce, na inom mieste.
Nástup Gregoryho Portera dve hodiny po oficiálnom začiatku koncertu sa stretol s frenetickým aplauzom zaplnenej tržnice. Prvou skladbou bola Painted on Canvas, ktorá býva u Gregoryho bežne otváracou piesňou koncertu. Nadherná svižná a melodická skladba, v ktorej hneď na úvod predviedol svoj kompletný hlasový rozsah. Jeho nádherný sýty barytón má svoje čaro i v najvyšších polohách. Nasledovala On My Way To Harlem v ešte rýchlejšom tempe. Harlem je miestom, kde si Gregory odspieval nejaké roky po hudobných kluboch, a tak pieseň o ňom nevynechá na žiadnom vystúpení. Skladba s pulzujúcou rytmikou ponúkla hudobníkom možnosť predviesť svoju zručnosť v plnej kráse. Šance sa chopil najviac saxofonista Yosuke Satoh. Svoje neuveriteľne rýchle a zároveň husté sóla spustil naplno už v prvej skladbe a nepoľavil vo výkone až do záverečného prídavku. Za každé sólo zožal vždy aplauz, často doprevádzaný nadšenými výkrikmi z publika.
O skľudnenie rýchleho úvodu sa postarala skladba No Love Dying, kde kapela zľahka ustúpila do úzadia a umožnila Gregorymu ešte viac vyniknúť svojim dokonale ovládaným hlasom. Ďalšou skladbou bol notoricky známy Liquid Spirit z rovnomerného tretieho albumu Gregoryho Portera. Chytľavá melódia a predovšetkým rytmus, do ktorého tlieskala celá sála. To už bolo publikum rozvášnené a koncert nabral neuveriteľné obrátky. Záver skladby plynule prešiel do gospelu Wade in the Water. Gospely, z ktorých Gregoryho inšpirácia a tvorba vychádza, cítiť v každej skladbe. Nasledujúcou nádhernou baladickou skladbou Hey Laura Gregory opäť spomalil len na chvíľu. Obľúbenec publika, saxofonista Yosuke, vymenil saxofón za flautu a nechal divákov na chvíľu oddýchnuť od svojich strhujúcich sól. Kontrabasové intro Aarona Jamesa uviedlo ďalší hit, Musical Genocide. Aj ďalšia skladba, Wolfry, začala introm, tentokrát klávesovým, v podaní Chipa Crawforda. Na posledného člena doprovodnej skupiny, bubeníka Emanuela Herrolda, prišilel rad v intre skladby Work Song. Opäť jemné poľavenie v tempe, Gregoryho notoricky známa skladba Be Good (Lion’s Song) a po nej záverečná skladba, vypaľovačka 1960 What, ktorá odoznela večer ako jediná skladba z Gregoryho debutového albumu Water. Po výkone, ktorý spevák so svojou kapelou odviedol, sa nedalo očakávať nič iné ako neutíchajuci aplauz a prídavok. Tým bola skladba Free, a jej záver v tak trochu „ošúchanom“ postupnom odchádzaní jednotlivých muzikantov z pódia.
Koncert možno bez nadsádzky hodnotiť ako mimoriadny zážitok. Gregory Porter, nech už spieva kdekoľvek a s kýmkoľvek, dokáže svojou charizmou, úprimnosťou výpovede, vystupovaním a nádherným hlasovým prejavom zhypnotizovať masy. Publikum tak väčšinou nerieši technické podmienky koncertu, akými sú napríklad akustika sály. V Bratislave nie je veľmi z čoho vyberať, ak človek nechce ísť na koncert do športovej haly alebo zapadnúť do hlbokého čalúneného kresla divadla. Viem si však predstaviť koncert Gregoryho Portera, ktorý by bol komplet na státie. Väčšina Porterových skladieb si svojim strhujúcim tempom priam žiada aktívnejšiu účasť publika. To malo v tržnici možnosť zatancovať si na oboch stranách sály, čo mu však neumožňilo bližší kontakt s dianím na pódiu. Ale to tak býva, vždy musí byť „niečo za niečo“. Možno by stálo pre budúcnosť prehodnotiť cenu niektorých kategórií vstupeniek. Tridsať EUR by bola veľmi prijateľná cena v prípade státia pod pódiom a nie po krajoch sály. Dovidenia na koncerte Lizz Wright, priatelia.
Marián Pavlík
Foto: Zdenko Hanout
