Za všetkým stojí úzka skupina hudobníkov, kamarátov, a spolubývajúcich združená okolo swingového speváka, gitaristu a bandleadra Jana Čarka. Tesne po vypuknutí karantény nelenili a zo svojho bytu začali pravidelne vysielať rôznorodé koncerty prevažne brnenských hudobníkov. Prvý stream sa uskutočnil 15. marca a odvtedy počet odvysielaných večerov presiahol číslo päťdesiat, ktoré stále rastie. O tomto projekte, ako aj o swingovej komunite v Brne sme sa porozprávali s Jankom „Honzom” Čarkom.
Honzo, ty si v brnenskej swingovej komunite dôležitým článkom. Aká bola vlastne tvoja cesta k swingu a lindy - hopu?
Komunita swingových tanečníkov v Brne vznikla asi pred šiestimi rokmi vďaka dvom tanečníčkam Pavlíne Korcovej a Poline Zoline, ktoré po čase založili školu tanca Swing Wings. K tomu všetkému potrebovali živú hudbu, a tak postupne vyrástli dva symbiotické organizmy - tanečný a hudobný, ktoré sa navzájom podporovali. Zároveň už v Brne na JAMU fungovala jazzová katedra, kam chodili hudobníci, ktorí ovládali potrebné remeslo a hlavne msli záujem túto hudbu hrať. Vzniklo tak niekoľko kapiel, pri ktorých založení som stál. Vo Swing Wings ma prezývajú „chronický zakladač kapiel“, pretože ich bolo istý čas dosť veľa. (smiech)
Môžeš spomenúť tie najdôležitešie?
Z tých, ktoré pravidelne fungujú, je to gypsy swingový kvintet Django Jet, kde posledný rok spolupracujeme s cimbalistom Jirkom Gužíkom a snažíme sa hľadať priesečníky medzi týmto folkórnym nástrojom a gypsy swingom. Ďalej je to kapela Heart of Dixie, ktorá sa aktuálne sústreďuje na swingové tanečné festivaly v Európe. Momentálne vystupujeme v oktete so štyrmi dychmi a plnou big bandovou rytmikou. V tejto zostave hráme hlavne aranžmány Counta Basieho, upravené našim klaviristom Čeněkom Krautom pre menšiu zostavu, ktoré o niekoľko týždňov vyjdú aj na pripravovanom albume.
Poďme teraz k projektu Swinghouse. Čo bolo hlavným impulzom začať streamovať koncerty z domova?
Celé to začalo asi pred rokom, keď sme sa ja a klavirista Čeněk Kraut presťahovali k trombónistovi Janovi Galiovi. Napadlo nás, že z obývačky urobíme hudobnú miestnosť, ktorú sme postupne začali budovať. Už vtedy bolo mojím zámerom, že občas niečo odstreamujeme alebo nahráme. Potom však prišiel koronavírus a lockdown, a to celý proces urýchlilo. Keďže množstvo mojich kamarátov z umeleckého sektoru prišlo o prácu, chcel som im aj nejako pomôcť. Prizvali sme na pomoc zvukára Vojtu Panenku, fotografa Jiřího Lubojackého, akordeonistu Vojtu Drneka a samozrejme aj množstvo hudobných hostí. Zároveň nám pomohli kamaráti s technickým vybavením, dostali sme napríklad IT kameru, profesionálne sieťové riešenie a to nerátam všetky tie koláče, jedlo a pivá od kamarátov. (smiech)
Ako je to s hudbou a repertoárom? Hoci sa projekt volá Swinghouse, zdá sa, že od swingu postupne zmutoval do rôznych iných žánrov a odnoží.
Áno, začali sme síce swingom, ale keďže sme prvý mesiac hrali každý večer, nebolo to trvalo udržateľné. Postupne nám došlo, že potrebujeme hostí, ktorí zároveň prinesú programovú rôznorodosť. Začali sme večery ponímať žánrovo, od swingu cez blues, dixieland, folk, pop, gypsy swing, bluegrass, disco, bebop až po cool jazz. To nás čiastočne odbremenilo aj od každodenného skúšania nového repertoáru, ktoré nám zaberalo popri riešení technických problémov najviac času.
Všimol som si, že v rámci týždňového programu vznikli aj pravidelne sa opakujúce tematické „relácie“.
Začalo to nedeľnou sketch show á la Monthy Pyton. Tento deň nám prišlo vhodné poňať humorne, aby to nebolo len o muzike, ale aj o tom, čo nás okrem hudby baví. Pondelok je určený pre lindy-hopových tanečníkov a jeden večer je v réžii bubeníka Kristiána Kuruca.
Mal Swinghouse aj mediálny ohlas?
Áno a sme tomu veľmi radi. Objavili sme sa v Českej televízii, písal o nás portál jazzport.cz, na svojom facebooku nás zdieľalo aj americké vydavateľstvo Parma recordings. Asi najväčšia bomba je, že sa Swinghouse ocitol na stránke Jazz at Lincoln center v zozname streamovaných koncertov. Z toho sme doslova padli na zadok. (smiech)
Karanténne opatrenia sa postupne uvoľňujú, preto je na mieste otázka v akej podobe tento projekt zachovať pre dúfajme čoskoro normálny svet?
Myslím, že kanál Swinghouse by mohol ďalej reálne fungovať ako mobilná platforma, ktorá bude schopná naživo odvysielať a nahrať koncert aj mimo nášho bytu. Jednak tak nezanikne celkom veľká fanúšikovská základňa (facebooková stránka Swinghouse má vyše 2000 sledujúcich, pozn. autora), a jednak by to bola pomoc aj pre samotných hudobníkov, ktorí by dostali kvalitný audiovizuálny materiál pre svoju propagáciu. Ďalej by sme chceli zachovať dva koncerty týždenne, plus nedeľnú sketch show. Podobu, akú mal Swinghouse doteraz, by som už pomaly opustil. Bola to dočasná záležitosť spôsobená výnimočnou situáciou, ktorá nastala. Aj tak sa všetci najviac tešíme na to, ako pôjdeme do Ponavy (Ponava je hudobný klub v Brne, pozn.autora) na živý koncert a na pivo s priateľmi.
Dúfajme, že projekt Swinghouse s návratom verejných kultúrnych akcií neskončí, a že sa bude schopný prispôsobiť podmienkam sveta, ktorý sme pred dvoma mesiacmi poznali. Streamovanie kultúry by ju nemalo nahrádzať, ale koexistovať s ňou a pomáhať jej. Pomáhať tej kultúre, ktorá sa odohráva naživo priamo pred zrakmi divákov a poslucháčov.
Program Swinghousu na ďalšie dni
