Sú hudobníci, ktorých vývoj sledujem s napätím, pretože ich kompozičný a technický potenciál je výrazný od prvých hudobných počinov a tak je vždy prekvapením ako naložia s talentami ktorými disponujú. Valéra Mika mám v pamäti zo Slovenského inštitútu vo Viedni, kde som mu počas príprav na komorný koncert Preßburger klezmer Bandu nadhodil, aby mi zanôtil motív z Jarrettovho Kolínskeho koncertu, čo sa aj suverénne stalo.
O niečo neskôr som od Jána Sudzinu dostal jeho prvé CD v triu, s názvom Vibrations, States, Emotions (Hevhetia 2016) a bol som schopný slovom uchopiť ten pocit, ktorý som už zažil pri jeho improvizácii vo Viedni na staručkom Bösendorfri, bola to melanchólia. Zdôrazňujem však, že hoci je pojem emócie devalvovaný cynikmi a psychickými manipulátormi na sociálnych sieťach a aj v klasických médiách, je citovosť u Mika rezolútne pozbavená nánosu patetickosti a vypočítavosti, niet v nej ani kúsok exhibicionizmu iba láska, nadej a hľadanie rovnováhy, citujúc aj názvy jeho skladieb.
Melanchólia nemusí byť len marketingovou stratégiou na vyplavenie pokryteckého súcitu, ale navrátiac sa k jej pôvodnému významu je stavom v ktorom sa spája spomienka s hlbokým precitnutím a záchvevom duše. Toto sú podľa mňa pracovné nástroje Valéra Mika. Klávesmi ako keby pomaly otváral zákutia našej pamäte, v ktorých sa vynárajú stopy niečoho čo nami dokázalo zatriasť. Ťažko sa dá ubrániť slzám pri tých katarzných rezonanciách života, ktoré sú porciované v každej skladbe albumu Life.
Po tom, ako nám vo svojom prvom albume Valér poodhalil svoju metodiku, zvukového liečiteľa, alebo lepšie povedané terapeuta, tak sa nám jeho najaktuálnejším projektom snaží upriamiť pozornosť práve na tú zásobáreň všetkých emocionálnych stôp, ktorou je existenčná skúsenosť človeka. Iba tá je totiž jediným ukazovateľom toho, že žijeme. Nemôžem popisovať jednotlivé skladby albumu, na to je pre mňa totiž rozsiahly práve ako skúsenosť radosti i smútku, spokojnosti aj bolesti. Nie som pri tom sám. Aj Ján Hocek (jazzport.cz), ktorého si pre jeho analytický no súčasne osobne angažovaný prístup k interpretácii hudby veľmi vážim, považuje Life za „nepopsatelný“ a „nepostihnutelný“, tak ako život sám.
Môžem len konštatovať, že čakanie na takéto zážitky sa oplatí, a za seba titulovať tento album ako hudobný počin roka a to na medzinárodnej scéne. (Ja som pre mňa nič podstatnejšie v roku 2019 ani v žiadnom inom žánri nezaregistroval.)
Interpreti: Valér Miko, Tamás Belicza, Juraj Dávid Raši,
Hevhetia 2019 (HV 0200-2-331)
- Pilgrimage
- In the Footsteps
- Love
- Hope
- Challenge
- Lady R.
- Balance
Miroslav Haľák
