Recenzia CD: Valér Miko trio a vyznanie „životu“

Recenzia CD: Valér Miko trio a vyznanie „životu“
Miroslav Halak

Sú hudobníci, ktorých vývoj sledujem s napätím, pretože ich kompozičný a technický potenciál je výrazný od prvých hudobných počinov a tak je vždy prekvapením ako naložia s talentami ktorými disponujú. Valéra Mika mám v pamäti zo Slovenského inštitútu vo Viedni, kde som mu počas príprav na komorný koncert Preßburger klezmer Bandu nadhodil, aby mi zanôtil motív z Jarrettovho Kolínskeho koncertu, čo sa aj suverénne stalo.

 

O niečo neskôr som od Jána Sudzinu dostal jeho prvé CD v triu, s názvom Vibrations, States, Emotions (Hevhetia 2016) a bol som schopný slovom uchopiť ten pocit, ktorý som už zažil pri jeho improvizácii vo Viedni na staručkom Bösendorfri, bola to melanchólia. Zdôrazňujem však, že hoci je pojem emócie devalvovaný cynikmi a psychickými manipulátormi na sociálnych sieťach a aj v klasických médiách, je citovosť u Mika rezolútne pozbavená nánosu patetickosti a vypočítavosti, niet v nej ani kúsok exhibicionizmu iba láska, nadej a hľadanie rovnováhy, citujúc aj názvy jeho skladieb.

Melanchólia nemusí byť len marketingovou stratégiou na vyplavenie pokryteckého súcitu, ale navrátiac sa k jej pôvodnému významu je stavom v ktorom sa spája spomienka s hlbokým precitnutím a záchvevom duše. Toto sú podľa mňa pracovné nástroje Valéra Mika. Klávesmi ako keby pomaly otváral zákutia našej pamäte, v ktorých sa vynárajú stopy niečoho čo nami dokázalo zatriasť. Ťažko sa dá ubrániť slzám pri tých katarzných rezonanciách života, ktoré sú porciované v každej skladbe albumu Life.

Po tom, ako nám vo svojom prvom albume Valér poodhalil svoju metodiku, zvukového liečiteľa, alebo lepšie povedané terapeuta, tak sa nám jeho najaktuálnejším projektom snaží upriamiť pozornosť práve na tú zásobáreň všetkých emocionálnych stôp, ktorou je existenčná skúsenosť človeka. Iba tá je totiž jediným ukazovateľom toho, že žijeme. Nemôžem popisovať jednotlivé skladby albumu, na to je pre mňa totiž rozsiahly práve ako skúsenosť radosti i smútku, spokojnosti aj bolesti. Nie som pri tom sám. Aj Ján Hocek (jazzport.cz), ktorého si pre jeho analytický no súčasne osobne angažovaný prístup k interpretácii hudby veľmi vážim, považuje Life za „nepopsatelný“ a „nepostihnutelný“, tak ako život sám. 

Môžem len konštatovať, že čakanie na takéto zážitky sa oplatí, a za seba titulovať tento album ako hudobný počin roka a to na medzinárodnej scéne. (Ja som pre mňa nič podstatnejšie v roku 2019 ani v žiadnom inom žánri nezaregistroval.)   

Interpreti: Valér Miko, Tamás Belicza, Juraj Dávid Raši,
Hevhetia 2019 (HV 0200-2-331)

 

  1. Pilgrimage
  2. In the Footsteps
  3. Love
  4. Hope
  5. Challenge
  6. Lady R.
  7. Balance

Miroslav Haľák

Galéria

R-14546081-1576776631-3189.jpeg.jpg
maxresdefault.jpg

 

 

Ďalšie články

Jazz na Konzervatóriu v Košiciach: Saxofonista Ján Kopčák odovzdáva skúsenosti a vedomosti študentom
Ako študent sa vzdelával na prestížnych hudobných školách v Európe. Svoje skúsenosti a vedemosti sa...
Recenzia CD: Wicked Heads - Superheroes
The Cure, troška Nicka Cavea, experimentálny zvuk gitár a zvonkohier, charizmatický ženský...
Reportáž: Open Jazz Fest 2016, prvá časť (piatok)
Open Jazz Fest 2016, 22. a 23.7.2016, Zelená voda - Nové mesto nad Váhom Prázdninové mesiace...
Recenzia CD: Miloš Železňák, Anna a Vtáčiky
Ako neobyčajne znie názov tohto projektu Miloša Železňáka tak je aj jeho obsah ojedinelým,...
Keď to isté je podstatne iné alebo tučná analógová nádielka
Starostlivo zostavený výber nahrávok čoraz lepšieho „minibigbadu“ Fats Jazz Band, ktorý vyšiel v...
Ďalšie objavy v Brne alebo exkurzia za česko-slovenským jazzom
V úvodnom reporte z Central European Jazz Showcase, ktorý prebehol minulý týždeň (27.–28. júna) v...
Ako som objavoval slovenský jazz. V Brne.
„Prečo tam vlastne chceš ísť?“, pýtala sa ma pred niekoľkými dňami, v predvečer brnianského...
Soundtrack k môjmu životu – John Pizzarelli Trio: Live at Birdland
Každý má na (pomyselnom) nočnom stolíku knihy či nahrávky, ktoré nás sprevádzajú a potešujú...