Vzostup a pád jazzu v Rusku: Zvuk Ameriky v sovietskych ušiach

Vzostup a pád jazzu v Rusku: Zvuk Ameriky v sovietskych ušiach
„Dnes hrá jazz, zajtra zapredá svoju krajinu.“ Aj takto sa hovorilo v sovietskom Rusku o jazze, jednom z najikonickejších a zároveň najhodnotnejších kultúrnych prínosov konkurenčnej superveľmoci na druhej strane planéty. Jazz bol v Rusku dlhú dobu pochopiteľne cudzí a odsudzovaný, no aj do tejto krajiny si vďaka svojej vrodenej univerzálnosti a ľudskosti postupne našiel cestu. Nasledujúce riadky sú úvodom a nahliadnutím do historickej cesty jazzu v najväčšej slovanskej krajine.
 
Jazz sa v Rusku začal etablovať skôr, ako by možno intuitívne človek očakával. Prvý jazzový koncert v Moskve sa konal už v októbri roku 1922. Miestnu kapelu, zrejme prvé ruské jazzové zoskupenie vôbec, však vtedy neviedol hudobník, ale tanečník. Volal sa Valentin Parnakh a bol to talentovaný básnik, prekladateľ a literárny historik, ktorý zhruba v období prvej svetovej vojny strávil roky života v západnej Európe. Kvintet v zložení klavír, saxofón, klarinet, pozauna a bicie dokonca dosiahol úspech a dostal angažmán v divadle u slávneho režiséra Vsevoloda Meyerholda, kde zvuk ich jazzu mal symbolicky stvárňovať „západnú realitu“.
 
V medzivojnovom období sa napriek postupnej sovietizácií Ruska podarilo usporiadať prvé koncerty amerických jazzových formácií. V roku 1926 niekoľko mesiacov vystupovali v moskovských sálach a divadlách Benny Payton's Jazz Kings, ktorí do krajiny priniesli horúci zvuk New Orleans. Nasledovala prvá originálna ruská jazzová nahrávka klaviristu Alexandra Tsfasmana v roku 1928. Iróniou je, že rozširovaniu jazzu pomohol aj globálny konflikt. Táto hudba bola počas druhej svetovej vojny považovaná za hudbu „spojencov“ a potom, čo sa sovietske Rusko stalo terčom nacistickej agresie, stala sa kultúrne i ideologicky zaujímavou. Ba čo viac, niektorí publicisti jazz spájali s kultúrnym hlasom „amerického proletariátu“, ktorým podľa nich bolo afro-americké obyvateľstvo.
 
Úpadok a útlm, ktorý napokon pretrval až skoro do konca 20. storočia, paradoxne nastal nie počas, ale po skončení najväčšieho ozbrojeného konfliktu v dejinách. Na svedomí ho mal globálny boj dvoch povojnových veľmocí. Kultúrny i ideologický život bol prísne strážený a zvuk slobodnej Ameriky odrazu nemal v socialistickom zväze čo hľadať. 
 
Vedeli ste, že v roku 1929 sa Stalin snažil zákonom zakázať saxofón? Nebol úspešný. Jeho vojna proti „trúbe amerického kapitalizmu“ pokračovala v štyridsiatych rokoch, tentokrát už v preňho výhodnejšej politicko-kultúrnej klíme. Hudobníci utekali do exilu a saxofónové party v skladbách pre orchester sa museli prearanžovať pre fagoty.
 
Železnú oponu sa spočiatku nepodarilo preraziť ani velikánovi Louis Armstrongovi, ktorého turné v päťdesiatych rokoch zatrhla samotná ministerka kultúry, Jekaterina Furtseva, so slovami: „Hrozilo, že bude populárny.“ Jazzovej legende sa však poradilo spojiť sa so svojími ruskými fanúšikmi prostredníctvom rádia Slobodná Európa v roku 1958. Adresoval im niekoľko slov v ruštine a zaimprovizoval do skladby „Päť minút“, vtedy hit číslo jeden sovietskej “hitparády“ (pozri nahrávku nižšie).
 
 
Do priameho kontaktu s ruským publikom sa v tomto období dostal až Benny Goodman so svojím big bandom. Stalo sa tak v roku 1962, paradoxne v časoch najväčšej eskalácie studenej vojny (v tom čase bolo nad Sovietskym zväzom zostrelené americké špionážne lietadlo U2). V snahe minimalizovať vplyv „kapitalistickej provokácie“, stranícky aparát a odbory prideľovali lístky na koncert iba „ideologicky nezávadným“ robotníkom. Vtedajší vodca Nikita Chruščov sa zúčastnil tiež, no znudený odišiel počas prestávky. Nahrávka z koncertu existuje...
 
Tŕnistá cesta jazzu v Rusku začala byť schodnejšia až počas otepľovania globálnych vzťahov a neskoršej Gorbačovej perestrojky. Toto obdobie niektorí nazývajú aj zlatou érou, kedy sa o slovo začala hlásiť aj jazzová avantgarda (podrobnejší článok v angličtine tu). Ako napokon vyzerá ruský jazz v súčasnosti, odbremenený od ťarchy železnej opony, si povieme inokedy.
 
 

 

 

Ďalšie články

Ako vznikla skladba What A Wonderful World v podaní Louis Armstronga
Čo by bolo, keby sa Tony Bennett vyjadril ináč, keby ho samotný vydavateľ v USA neodmietol a keby...
Louis Armstrong: Najzaujímavejšie fakty o kráľovi jazzu
Louis Armstrong patrí k jedným z najvýznamnejších osobností v celej histórii jazzu. Tento...
Top 10: Hrané filmy o jazzových hudobníkoch - 1. časť
Rozmýšľate, aký film si pozrieť dnes večer? Ak máte chuť na niečo iné ako typické americké...
Jazzman týždňa: Benny Goodman
  Benny Goodman bol americký jazzový a swingový hudobník, klarinetista a kapelník. Často...
Spectaculum na hudobných cestách: World Music Expo v Španielsku
Koncom októbra 2023 sa Alexandra Pastorková, zástupkyňa Občianskeho združenia Spectaculum, vybrala...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...