Opäť si si dovolím upozorniť čitateľky a čitateľov portálu jazz.sk na produkciu z Dánska. Táto krajina má skvelú jazzovú scénu a vzhľadom na moje aktuálne, čoraz hlbšie sa ponáranie do zvukových vôd tejto severskej hudobnej scény ma už ani neprekvapuje ak sa ku mne zase dostáva ďalšia vydarená produkcia so skvelým rukopisom, vynikajúcimi hudobníkmi a závideniahodným zvukom. To všetko a ešte viac platí aj o kapele s veselým názvom A Plane To Catch.
Pre sexteto v zložení Rolf Thofte – trúbka, Andreas Toftemark – saxofón, Mads Nørgaard – gitara, Simon Eskildsen – klávesové nástroje, Anton Langbæk – basgitara a David Basiakov – bicie nástroje/perkusie, je "Soul Piece" už druhým albumom v priebehu dvoch rokov vydaným v mojom obľúbenom vydavateľstve April Records. Kým na prvom s názvom "Moko Jumbie" spracovávali inšpirácie hudobnej kultúry západnej Afriky, teraz sa páni z Kodane vrhli na nevyčerpateľnú studnicu pozitívnych vibrácií soulu, rhythm and bluesu a funku 60. i 70. rokov. Delay a chorus na gitare, rozžhavené lampy na combe, bránicu zasahujúca basa na poctivých tranzistoroch, hravý cinkot činelov, kúzlo analógových syntezátorov a k tomu hymnické melódie dychov - asi tak by sa dali zhrnúť v skratke jednotlivé esencie tohto nostalgického hudobného parfumu. Ide o poriadny kus soulu, aby som parafrázoval názov albumu.
Je nesmierne zábavné, akými chronicky známymi atmosférami sú jednotlivé kompozície nasiaknuté a predsa v prevedení A Plane To Catch neprestávajú baviť. Idete od tracku k tracku a vám sa to zdá jednak povedomé, ale zároveň paradoxne aj tak svieže, že nemáte chuť preskočiť skladbu. A tak sa len pohupujete spleťou groovov, uznanlivo prikyvujete každému správnemu gestu, vzrušene ustrniete pri každom stoptime a pousmejete sa každému známemu riffu. Dovolím si tvrdiť, že dnes ešte môžeme hovoriť o módnych návratoch rokov 80. a ich rezonancii, respektíve postmodernej mutácii v nasledujúcich dekádach. V prípade 60. rokov a ich revolúcii v hudbe už asi nemá zmysel hovoriť o revivale, ide totiž o konštantu, o nutnosť, bez ktorej sa nedajú pochopiť základy napríklad takých energiou nabitých žánrov, aké nám servírujú páni z Dánska. Bravó! A som rád, že k stáliciam na tomto poli, ako napríklad Larry Goldings, Medeski – Martin and Wood, či k novším formáciám ako The New Mastersounds alebo Polyrythmics, pribudli aj A Plane To Catch!
Autor: Miroslav Haľák
