Nebol to iba hukot zbraní, ale aj swingujúci rytmus saxofónov a bicích, ktorý sa ozýval na bojiskách prvej svetovej vojny. Presne pred sto rokmi zakotvil vo Francúzsku 369. pluk pechoty Spojených štátov amerických a s ním aj jeho kapela s príznačným názvom, Harlem Hellfighters. Vo vojnou zmietanej Európe sa vylodil jazz.
V jeden februárový pondelok v roku 1918 sa Harlem Hellfighters podujali odohrať koncert, ktorý sa mal stať prvým jazzovým vystúpením na európskej pôde. Stalo sa to na severovýchode Francúzska, v divadle Graslin mesta Nantes. Noble Sissle, jeden z členov kapely, píše vo svojich pamätiach: „Keď sme skončili, z publika sa ozýval burácajúci smiech, na tvárach sa zračila radosť a ja som musel konštatovať, že toto je to, čo Francúzsko v týchto ťažkých chvíľach potrebovalo.“ Nantská noc navždy poznačila zvuk Európy. „Francúzsko je hore nohami,“ píše sa v lokálnom denníku z tejto doby. Sissle dodáva: „Nakazili sa jazzovým bacilom, ktorý našiel ich slabé miesto.“
369. pechota bola jedna zo štyroch afro-amerických plukov vyslaných z rasovo segregovanej krajiny za morom, aby bojovali pod francúzskym velením. Viedol ich James Reese Europe, plukovník, ktorý zároveň dal dokopy 40-člennú kapelu plnú špičkových hudobníkov. Keď zrovna nebojovali na fronte, hrali pre potešenie vojakov i domácich. Europe tvrdí, že ľudia šaleli, kamkoľvek šli. Pluk bol vo Francúzsku ocenený medailou za odvahu. Krajina zároveň odmenila medailou 171 členov jednotky za oslobodenie dedinky Sechault, kde im postavili aj pomník.
Najznámejšiu skladbu kapely, „One Patrol in No Man's Land” (Hliadka v zemi nikoho, pozn. prekl.), zložil plukovník Europe v nemocnici po úraze. Domov sa vrátil ako vojnový hrdina, no zomrel len niekoľko mesiacov po návrate ako 39-ročný. V máji 1919 ho podrezal jeden z jeho kolegov z kapely. Titulky v tlači zneli: „Kráľ jazzu je mŕtvy.“ Štafetu však onedlho prebrali ďalší, medzi nimi aj Duke Ellington a Louis Armstrong. Jazzová doba v Amerike sa začala a Európa nasledovala.
Zdroj: Channel News Asia