Stanley Crouch, ikonický sociálny kritik, ktorý považoval jazz za metaforu nezmazateľného prínosu černochov pre americkú demokraciu, zomrel v stredu 16.9.2020 v nemocnici v Bronxe vo veku 74 rokov. Jeho manželka Gloria Nixon Crouch uviedla, že príčinou úmrtia boli komplikácie dlhej bližšie neurčenej choroby.
Stanleyho Croucha nie je také ľahké kategorizovať. Pôvodne černošský nacionalista, ktorý v roku 1965 zažil tzv. "Watts" rasové nepokoje v jeho rodnom Los Angeles, sa postupom času zmenil na čítaného esejistu, novinára, prozaika a držiteľa "genius award" nadácie MacArthur Foundation. Popri tom všetkom po celú dobu presadzoval jazz, rozšíril svoju prítomnosť v americkom kultúrom svete tým, že pomohol založiť ikonické Jazz at Lincoln Center v New Yorku a kariérne podporiť trubkára Wyntona Marsalisa, ktorý sa stal spoluzakladateľom spomínaného centra a od roku 1991 pôsobí ako jeho umelecký vedúci.
Crouch sa sám považoval za radikálneho pragmatika, o svojom pohľade na život sa vyjadril takto: "Som za čokoľvek, čo má najväčšiu šancu fungovať, byť zároveň inšpiratívnym a nesentimentálnym, odhaliť kategórie falošného rozdeľovania a byť nad rámec rasy."
Vyznávajúc tento pragmatizmus, Crouch si našiel odporcov medzi ostatnými černochmi, ktorých kritizoval za to, že sa definujú rasovo a redukujú svoje bohaté černošské na pozíciu obete. No medzi černochmi našiel aj pozitívne osobnosti - ctil si svojich intelektuálnych mentorov Jamesa Baldwina, Ralpha Ellisona a Alberta Murraya, ktorí podľa jeho názoru dokázali svet vidieť nad rámec konvencií rasy a ideológie, no pritom úspechy černochov považovali za integrálnu súčasť "Americkej skúsenosti".
Potom, ako sa Crouch so svojou prvou partnerkou Samernou Scott presťahoval do New Yorku, rozišli sa a Samerna sa s ich spoločnou dcérou Dawneen (používa pseudonym Gaia) vrátila do Kalifornie. Stanley sa následne v roku 1994 oženil so sochárkou Gloriou Nixon, s ktorou žil až do svojej smrti. Okrem Glorie a Gaie zanechal Crouch na tomto svete aj mladú vnučku.
Zdroj: nytimes.com
Autor: Martin Uherek
