Alkohol v Jazzovom veku: Hudba za dverami prohibície

Alkohol v Jazzovom veku: Hudba za dverami prohibície
Jana Dekánková

"SPEAKEASIES" boli v období prohibície v USA, čiže približne medzi rokmi 1920 až 1933, nelegálne miesta, kde sa predával pašovaný, podomácky vyrobený alkohol. Slovo "speakeasy" označuje, že sa o takých miestach šepkalo alebo rozprávalo s veľkou opatrnosťou, pretože utajení strážcovia zákona mohli byť kdekoľvek. Zároveň bolo treba do takýchto barov často vedieť HESLO NA VSTUP, ktoré sa šírilo ústne iba šepotom. Iný zdroj tvrdí, že názov pochádza od slangového názvu pre čiernu paliareň alebo predajňu alkoholu, ktorú volali Speak-easy shop alebo speak softly shop ako uvádza Britský slangový slovník z roku 1823.

Prohibícia neznamenala zákaz pitia alkoholu, ako sa mnohí nesprávne domnievame. Bol to vládou vydaný zákaz veľkovýroby, prepravy, dovozu a predaja alkoholu (okrem medicínskych účelov), ktorý bol všeobecne nazývaný "Liquor". Týmto pojmom sa označovala najmä whiskey, domáce pálenky a víno, ale aj akýkoľvek ďalší alkohol, ktorý mal viac ako 0,5 % alkoholu. Domáca výroba napríklad jablčného muštu a vína z ovocia nebola nikdy zákonom zakázaná rovnako ako konzumácia samotná. Používanie vína na náboženské účely ostalo taktiež povolené.

 

Dôvodom zavedenia prohibície v USA bol fakt, že pitie alkoholu sa už od 18-teho storočia stalo každodennou súčasťou života najmä nižších sociálnych vrstiev, ktoré sa tak stávali nespoľahlivými a neschopnými plnohodnotne pracovať a viesť takzvaný normálny rodinný život. Tento zákon nevstúpil do platnosti z jedného dňa na druhý a ani v jeden deň v celých spojených štátoch. Niektoré štáty sa v jeho definícii líšili, rovnako ako sa neskôr výrazne líšili v jeho následnom odstraňovaní od roku 1933. Napríklad v Mexiku tento zákon neplatil vôbec. Preto si ľudia už od roku 1919 robili domáce zásoby alkoholu.

Čo však výrazne nepomáhalo účinnosti prohibičného zákona (tzv. Volstead Act – od mena Andrewa Volsteada, ktorý ho, ako právnik, sformuloval), boli okolité štáty: Kanada a karibské ostrovy, z ktorých do USA prúdil najmä rum. Americkí vládni predstavitelia sa sťažovali u W. Churchilla, aby zabránil pašovaniu alkoholu z Kanady, ako vtedajšej britskej kolónie, cez rieku Detriot. Churchill im však odkázal, že prohibičný zákon považuje za najväčšiu urážku ľudstva.

Myslím, že keď sa ľudstvu niečo zakáže, vždy zapojí viac svoje šedé bunky mozgové a nájde spôsob ako zákaz obísť. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Lekári na receptoch na víno zarobili za toto obdobie vyše 40 miliónov dolárov. V lekárňach sa predávalo aj podomácky vyrobené 22% víno ako liek. Ľudia začali používať na výrobu alkoholických nápojov aj etylalkohol a vláda reagovala tak, že doňho začala pridávať jed. Okamžite sa však našli chemici, ktorí vedeli jed zneutralizovať a etylalkohol sa stal opäť použiteľným.

Podomácky vyrobený tvrdý alkohol s nazýval na severe USA "bathtube gin" (vaňový gin) a na juhu "moonshine" (svit mesiaca). Z tohto názvu pochádza aj pomenovanie pašerákov alkoholu "moonshine runners". Pašeráci boli v jeho preprave rovnako vynaliezaví ako tí dnešní.

  

Americkí politici sa rozdelili na dva tábory: "Drys" a "Wets". "Drys" boli zástancovia abstinencie, prevažne republikáni z južných štátov a argumentovali naprávaním pokrivenej morálky bežného ľudu a zachovaním ich zdravia. "Wets" boli prevažne demokrati zo severských štátov a obviňovali zákon zo zvýšenia kriminality a morálneho úpadku, pretože bolo evidentné, že sa zákon často beztrestne porušuje a potom prečo by sa mali ostatné zákony dodržiavať? Zároveň poukazovali na jeden z faktorov, prečo bola nakoniec prohibícia zrušená a to na fakt príjmu z daní. Z predaja alkoholických výrobkov prichádzalo pre prohibíciou do štátneho rozpočtu až 14%!

Traduje sa, že prezidenti, ktorí sa počas tohto obdobia vystriedali v Bielom dome, si so sebou prinášali a odnášali aj svoju zbierku alkoholu. Noviny písali o tom, že zákon má zmysel iba pre najnižšiu sociálnu vrstvu, lebo bohatí si môžu aj tak robiť čo chcú. Najväčší mediálny poprask nastal v roku 1930, kedy
boli vyhlásené predčasné voľby a dva týždne pred nimi uverejnil The Washington Post na svojej titulnej strane rozhovor s pašerákom Georgeom Cassidazom, ktorý dopodrobna opisoval ako už 10 rokov pašuje alkohol 80% členov kongresu.

Účinok tohto zákona je sporný, nakoľko počas jeho platnosti sa síce znížila oficiálna konzumácia alkoholu na polovicu, ale vzrástla kriminalita 24%, drogová závislosť o 44% a policajné náklady o 12% od začiatku prohibície.

Nakoniec zákon v roku 1933 zrušili aj z dôvodu svetovej hospodárskej krízy a nutnosti zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu. Ale nie tak, ako si my predstavujeme, jeho ukončenie neznamenalo jeho absolútne zrušenie. "Cullen-Harrison Act" - alebo 21. Dodatok za prezidenta Roosevelta povolil 4%-né pivo a víno. Definoval za opojné nápoje všetky, ktoré obsahovali viac ako 0,5% alkoholu. Stále bol zakázaný prevoz a dovoz tvrdého alkoholu. Jednotlivé štáty sa mohli rozhodnúť ako s prohibíciou ďalej naložiť. Dodnes je napríklad zakázaný predaj alkoholu v niektorých indiánskych rezerváciách a v niektorých južanských štátoch je zakázaný predaj tvrdého alkoholu.

Ale späť k Speakeasies:

Keby nebola vyhlásená prohibícia, nikdy by nevznikli načierno saloony bez licencie, ktoré mali, dovolím si povedať, jeden z najväčších vplyvov na vývoj a popularitu jazzu!!

Speakeasies začínali väčšinou ako malé zastrčené garáže, alebo suterény obytných domov v nenápadných štvrtiach s heslom pre vstup. Niektoré sa našli až nedávno pri rekonštrukciách domov. Najprv do nich začali chodiť muži, ale veľmi skoro sa začali pridávať ženy. Ženy mali v tom čas výrazne iný spoločenský štatút, než majú dnes a očakávalo sa od nich plnenie ich podstaty - zabezpečiť domov pre manžela a starať sa o deti. Bolo skoro 100%-ným pravidlom, že ak žena aj mala prácu za slobodna, vydajom automaticky putovala do domácnosti. Napríklad v zmluve pre učiteľku z roku 1923 je vyslovene napísané, že ak sa vydá, jej zmluva stráca platnosť (nehovoriac o tom, že nemá dovolené chodiť do mesta, jesť zmrzlinu, nosiť sukne nad členky a rozprávať sa na verejnosti s mladými mužmi).

Ženy, ktoré holdovali alkoholu tak činili iba v utajení svojich domovov. Tie, ktoré popíjali na verejnosti alebo v saloons boli považované za nemorálne alebo skoro až prostitútky. Od prohibície sa začalo pitie žien v nelegálnych kluboch, mimo očí verejnosti, akceptovať a vytvorilo novú normu. Ženy sa stali novými zákazníčkami trhu a nie zanedbateľnými. Bolo im tam dovolené fajčiť a ich morálne hranice sa začali posúvať trochu iným smerom, než by si ich edwardiánske matky želali. Ženy začali v tomto biznise dokonca podnikať - Texas Guinan otvorila vyše 300 speakeasies, Belle Livingstone, Helen Morgan vlastnili tiež niekoľko takýchto klubov.  Najznámejší vlastník speakeasies bol predsa len nechválne známy Al Capone, ktorý ich vlastnil okolo 10.000.

Z garáží a pivníc sa stávali väčšie kluby a posúvali sa smerom do centier miest. Alkohol v nich sa nepredával vždy napriamo, ale pomocou nejakého triku. Napríklad existovali kluby typu "Blind Pig" alebo "Blind Tiger". Blind Pig bol klub, kde mal majiteľ nejaké domáce zvieratko, ktoré vedelo robiť určitý, povedzme cirkusový kúsok. Majiteľ za predvedenie kúsku vyzbieral vopred peniaze a potom keď ho zviera zvládlo, nalial všetkým akože len tak z dobrej nálady po poháriku. Iný prípad bol "Blind Tiger". Mohla to byť bežná herňa biliardu, kde bola v stene alebo vo dverách nenápadná zásuvka či okienko. Klient tam vložil peniaze, zatvoril, zaklopal a povedal napríklad Whiskey. Po chvíli otvoril a tam bolo, čo si želal.

  

Pre prípad náhlych razií mužov zákona vymýšľali speakiesies rôzne úskoky. V New Yorku bol napríklad "21" Club, ktorý mal špeciálny otočný bar, ktorý sa behom desiatok sekúnd vedel otočiť o 365 stupňov a na jeho mieste stál zrazu biliardový stôl.

K alkoholu sa vždy ruka v ruke dostaví aj hazard a niečo na pobavenie. Jednotlivé kluby medzi sebou súperili o klientelu rôznym spôsobom. Jeden pridal živú hudbu, ďalší speváčku, iný tanečnice, a ten najbohatší celovečerný program. Keďže jazzoví hudobníci boli veľmi často afroamerického pôvodu a klientela v niektorých štvrtiach výlučne biela, tak sa stalo, že to boli prvé miesta v Amerike, kde sa v jednej miestnosti ocitli belosi s Afroameričanmi alebo takzvanými "tens" (opálení), hovorovým slovom mulatmi. V tom čase to bol absolútny precedens, nakoľko v USA snáď až do 70-tych rokov vládla veľmi silná rasová neznášanlivosť.

A najrevolučnejšia hudba v tých časoch bola jazz. Milovaná mladými, nepochopená a ostro kritizovaná ich rodičmi. Táto hudba nebola koncertná, ani prudko intelektuálna. V 20-tych rokoch to bola frivolná uvoľnená improvizácia nových piesní napísaných v synkopickom rytme. Väčšina mala texty, ako inak, o láske a prípadne sociálnych problémoch. A na ňu sa tancovalo. Dekadentné tance ako charleston, shimmy, black bottom, truckin', a najslušnejší z nich bol hádam fox-trott. Ženy kvôli tancu skrátili sukne na historicky najkratšiu dĺžku od dôb Antiky - pod kolená.

  

Speakeasies sa stali centrami spoločenského diania ale aj technických inovácií. V legendárnom Cotton Clube - 1923-1935 (1936-1940) bol prvý krát v histórii použitý efekt hmlu pomocou suchého ľadu - v skladne Ill Wind, ktorú hral Duke Ellington so svojim orchestrom spievala ju Adelaide Hall. Jazz sa v podhubí práve speakeasies vyvinul z malých dixielandových kapiel po veľké big-bandy svetoznámeho renomé.

So zánikom prohibičného zákona zanikol aj vzrušujúci duch tajomna Speakeasies. Niektoré ostali otvorené ako kluby aj naďalej, ale tie menšie postupne zanikli prevalcované novými podnikmi na hlavných uliciach.

Za rozvoj jazzu vďačíme v nemalej miere práve prohibičnému zákonu a jemu za vznik živnej pôdy pre jazz - Speakeasies.

Galéria

IMG_9303.JPG
5_Prohibition_Disposal(9).jpg
1904_Tap_Room.jpg
article-2511371-1991147E00000578-470_468x464.jpg
e6a533df3c210432626be399c94ff141.jpg
end-of-prohibition-december-5-1933.jpg
gal-prohibition17-web-jpg.jpg
liquor.jpg
Marlborough House.jpg
Policeman_and_wrecked_car_and_cases_of_moonshine.jpg
prohibition_2605609b.jpg
prohibition-observance-and-enforcement-bill-cannon.jpg
Raid_at_elk_lake.jpg
rexfeatures2@feature.jpg
roaring-warehouse-20s-speakeasy-victoria-warehouse-blog.jpg
speakeasy_2.jpg
speakeasy_1920s.jpg
speakeasy-prohibition-1920s.jpg
Temperance4.jpg
tfc4-012-3_celebrating-the-end-of-prohibition.jpg
we-want-beer.jpg
IMG_9300.JPG
IMG_9301.JPG
IMG_9302.JPG
IMG_9304.JPG
6add39e78be4237e9818b1f68f56502a.jpg
71ZibffgxWL._SL1100_.jpg
enhanced-buzz-14109-1367259241-0.jpg
image3.jpg
MonkeyAntipodists1.jpg
1931_Tex_glam_t.jpg
5296edfb-12ea-4304-9726-6b1a0b022cab.jpg

 

 

Ďalšie články

Jazzové vtipy :-)
K letnému dovolenkovému obdobiu patrí relax a uvoľnenie. Preto nachvíľu odbočíme od „...
6 zaujímavých faktov o jazze, ktoré ste (možno) nevedeli
Jazz je dnes nesmierne širokým pojmom, pod ktorým si môžeme predstaviť rozmanitú hudbu. Nebolo tomu...
Etta James – Radosť, bolesť, horkosť i utrpenie 3/3
Pokračovanie druhého dielu:          Etta James sa pretransformovala na...
VRAVELO SA V COTTON CLUBE - Čiernobiely jazz
"Vravelo sa v Cotton Clube" je séria príbehov z obdobia jazzového veku. Sám F. Scott Fitzgerald by...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...