BJD 2015: Nedeľa v duchu intímnej atmosféry, bluesového shouting a nekončiacich standing ovations

BJD 2015: Nedeľa v duchu intímnej atmosféry, bluesového shouting a nekončiacich standing ovations

Tretí, posledný večer najväčšieho slovenského jazzového festivalu sa niesol v duchu kľudu a pohody s kvalitnými výkonmi, neobvyklými nástrojmi a nakoniec headlinerom, ktorý si vyslúžil standing ovation už len pri vychádzaní na pódium. O tom, že sa páčilo, presvedčil aj mohutný nekončiaci potlesk na záver festivalu, ktorý tak urobil peknú bodku za víkendových programom tohto ročníka Bratislavských Jazzových Dní.

 

Prvým účinkujúcim nedeľného večera bola francúzska kapela, ktorú vedie kontrabasista Stéphane Kerecki. V tomto prípade bolo rozhodnutie dramaturgie veľmi trefné, kvarteto ovplyvnené francúzskou novú vlnou filmovej hudby 50-tych a 60-tych rokov bolo veľmi vhodným a intímnym začiatkom posledného festivalového dňa. Ich hudba je vraj o to zaujímavejšia, že žiadny z členov kapely ešte nebol na svete, keď režiséri François Truffaut, Jacques Rivette a Claude Chabrol vytvorili svoje prvé filmové klenoty - napriek tomu všetci našli spoločnú lásku ku tomuto obdobiu. Lahodný jemný zvuk soprán saxofónu Emile Parisiena bol príjemným protikladom ku piatkovým a sobotným koncertom a jeho hru dofarboval aj klavirista Guillaume de Chassy, ktorý v kapele len pred pár mesiacmi nahradil nebohého anglického pianistu John Taylora. O celistvý feeling kvarteta sa postaral aj bubeník Fabrice Moreau a leader Stéphane Kerecki svojim decentným sprievodom. Ťažko toto vystúpenie opísať inak ako slovom "francúzske". Kto má rád francúzsku hudbu a novú vlnu filmového umenia, mohol sa rozplývať v príjemnej intimite, ktorá napĺňala sálu a miestami pripomínala až klasickú hudbu. Poslucháči, ktorí čakali energickú, efektnú hru alebo virtuozitu, urobili lepšie, ak sa išli občerstviť a počkali si na ďalšie koncerty.

 

Život do Incheby na pódiu B priniesol Juraj Schweigert & The Groove Time so svojim repertoárom v štýle west coast bluesu a vitálnym spevom aj hrou na ústnej harmonike. V spolupráci s gitaristom Zsolt Szitásim, basistom Martinom Kapustníkom a bubeníkom Jurajom Rašim ponúkol publiku crossover medzi blues, jazzom a inými žánrami. Zazneli skladby z ich najnovšieho albumu Novelty Shop, medzi nimi napríklad Russian Mob, s ktorou Juraj súťažil aj v tomto ročníku súťaže Jazz START UP. Koncert vyvrcholil swingovým pulzujúcim blues s názvom Flip Flop and Fly, kde Schweigert zahral efektné sólo. Gitarista Szitási mu neostal nič dlžný a po jeho výkone  Juraj predstavil kapelu za sprievodu rytmiky a vďačného potlesku publika.

 

Ak sa niekomu prvý koncert večera zdal francúzsky, taliansky kvartet huslistu Luca Ciarla mohol zapôsobiť svojim obsadením podobným dojmom. Kombinácia huslí, akordeónu, basy a bicích mierne evokuje parížsky gypsy jazz, no leader Luca Ciarla svoju hudbu poníma inak - ako sám povedal, “to, čo počujete, odráža môj pohľad na hudbu. Vyrastal som na vážnej hudbe, no verím, že všetci moji hrdinovia, či už Thelonious Monk alebo Johann Sebastian Bach, sa do mojej tvorby a štýlu dostali. Všetko som to zmiešal v jednom veľkom hrnci a spojili sme to improvizáciou.” Hoci bol Luca hlavným sólistom koncertu, dostatok priestoru dostali aj ostatní členovia kapely. Napríklad v skladbe Caravan, v ktorej sa striedalo 5/4 a 4/4 metrum, zahral bubeník Giovanni Angelini energické sólo za doprovodu kontrabasistu Nicola Di Camillo. O akordeonistovi Vince Abbracciante sa svetoznámy francúzsky akordeonista Richard Galliano vyjadril, že je to medzi svojimi rovesníkmi jeden z najtalentovanejších hráčov na tento nástroj - ten svoje schopnosti predviedol v skladbe L’artigiana De Ostuni, ktorá bola medley (kombináciou) albánskej ľudovej piesne a jeho kompozície. Najväčší obdiv však zožal leader Luca Ciarla so svojou sólovou skladbou, v ktorej postupne nahrával zvuky do loopu (sľučky) a do toho následne improvizoval, vrátane efektov ako pískanie alebo spev v unisonach s husľami. Ciarla prejavil aj zmysel pre humor, keď sa po poslednej skladbe ľudí rovno spýtal, či chcú prídavok - “teda nemusíme kráčať preč a znovu sa vracať, môžeme rovno začať hrať?” Za smiechu a potlesku publika zahrala kapela skladbu Violin Air, v ktorej huslista ešte raz demonštroval svoje sólistické umenie, aby nenechal nikoho na pochybách, že jeho kvartet patrí k najlepším v Taliansku.

 

Poslednou súťažnou kapelou Pódia mladých talentov Nadácie SPP bolo trio Frankie Kimono. Poslucháčom ponúkli svoju verziu fusionom ladených vlastných skladieb v klasickom modernom obsadení Peter Zajaček - gitara, Tamás Belicza - basgitara a Jaro Žigo ml. - bicie. Samotní Frankie Kimono sa nepovažujú za vyslovene jazzovú kapelu, ich hudba je ovplyvnená širokým žánrovým spektrom od bluesu, jazzu, funku až po reggae, drum'n'bass či rock. Týmto koncertom sa zároveň ukončilo hlasovanie a začali sa počítať hlasy, aby sa zistilo, kto bude mať tú česť otvárať na hlavnom pódiu budúci ročník BJD.

 

Stage A už o niekoľko minút neskôr ožil mocným hlbokým vokálom americkej speváčky menom Marla Glen. Keď som vchádzal do sály, mal som takmer neomylný dojem, že počujem spievať muža, s prejavom blízkym Louis Armstrongovi. No na pódiu stála útla žena v košeli s modrou kravatou a napĺňala sálu mohutným “shouting”. Tento štýl spevu využívali pôvodne černošskí kazatelia pri svojich bohoslužbách, neskôr bluesoví speváci a spočíva v rytmickom zvolaní textu takmer bez melódie a s veľkou emóciou. Marla je rozhodne pokračovateľkou tejto línie, pričom publikum vtiahla do deja svojimi vlastnými skladbami so silnou výpoveďou - v jej textoch zaznievali výkriky ako napríklad “time is in our hands (čas je v našich rukách)”, “are you heading for your peace of mind? (hľadáš svoj kúsok kľudu)”. Okrem svojho hlasu speváčka prezentovala aj ovládanie hudobných nástrojov - hrala na gitare, perkusie a aj ústnu harmoniku, na ktorej zahrala krátky duet so saxofonistkou Catrin Groth ako úvod ku skladbe I Saw U.F.O. Tu preukázala aj svoj zmysel pre humor, spevom vyrozprávala príbeh o tom, ako cestovala autobusom a na oblohe sa nad ňou zjavilo UFO, pričom sa zapojili aj dve vokalistky, oponovali jej a kývali nad ňou rukami. Marla Glen publiku ponúkla plnohodnotnú show, miestami bola rozprávačkou, miestami speváčkou a dokonca na chvíľu aj tanečníčkou, keď uvádzala funky skladbu You Can't Run, You Can't Hide. Vôbec ma neprekvapilo, keď si nadšení poslucháči potleskom a standing ovation vypýtali prídavok a Marla im ho s radosťou dopriala.

Koncerty na pódiu B uzavrelo české zoskupenie Jaromír Honzák Quartet, s ktorým leader prezentoval skladby zo svojho nového albumu s názvom Uncertainty. Kapela odohrala moderný jazzový program, zaujímavou bola skladba Lajka, venovaná prvému psovi vo vesmíre ako aj skladba Forward, v ktorej hráči postupne v téme rozvíjali krátky rytmický motív. Najvýraznejším elementom vystúpenia bol podľa môjho názoru gitarista David Dorůžka, ktorého vynikajúce sólistické výkony už poznáme z jeho vlastných projektov.

 

To, že si headliner vyslúži po vystúpení vstávanie zo stoličiek a neutíchajúci potlesk, nie je už ničím výnimočným, no aby zožal standing ovation ešte len pri príchode na pódium - to zo strany organizátorov hovorí o skutočne dobrom výbere. Takéto prijatie čakalo poslednú kapelu tohto ročníka Bratislavských Jazzových Dní, americkú supergroup FourplayKlavirista Bob James, gitarista Chuck Loeb, basista Nathan East a bubeník Harvey Mason pripravili svojim fanúšikom show, na ktorej prezentovali najnovší album Silver, venovaný oslave 25 rokov spoločnej existencie kapely. Spev bez slov Nathana Easta sa výborne dopĺňali s jeho hrou na šesťstrunovej base a sólové výmeny klavíra a gitary boli plné invencie a jazzového language. V skladbe Chucka Loeba Quick Silver dostal sólový priestor aj basista a pískané melódie v unisone s basou si vyslúžili mocný potlesk publika. Pevné groovy, takmer telepatická zohratosť a virtuózne spoločné jednohlasné pasáže zaručili, že ich ľudia nenechajú odísť bez prídavku, no keď v poslednej skladbe v závere odpálili veľkolepé virtuózne unisona, celá sála sa zdvihla zo stoličiek. Na záver Fourplay pridalo efektnú skladbu v štýle funky a každý sa ukázal ako sólista - klavirista, basista, gitarista aj bubeník sa navzájom striedali a podávali si motívy, pričom stále boli kratšie a kratšie, až nakoniec hrali takmer súčasne cez seba. Monumentálny záver na zavesenom akorde a bubeníkove prechody a vírenie po čineloch pripomínali vrchol rockového koncertu a blikajúce svetlá tento dojem ešte umocnili. Fourplay, ako aj celé Bratislavské Jazzové Dni, dali svojim priaznivcom to, na čo čakali - efektnú show a kvalitné inštrumentálne výkony.

Autor: Martin Uherek

Foto: Zdenko Hanout (celá galéria k zhliadnutiu tu)

Galéria

jazz_01.jpg
jazz_02.jpg

 

 

Ďalšie články

Juraj Schweigert: Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom
Porozprával som sa s vynikajúcim hráčom na ústnu harmoniku Jurajom Schweigertom. Juraj je známy...
Jarné bratislavské jazzové dni 2016: Mladosť, duša, i technológie
Z tohtoročných Jarných bratislavských jazzových dní, ktoré sa konali 2. júna 2016 v priestoroch...
BJD 2015: Piatok ponúkol pestrú kombináciu fusion, moderného jazzu a veľkého zvuku
V piatok 23.10. hostila Incheba 41. ročník najznámejšieho slovenského jazzového festivalu...
Sobota na BJD 2019: Pestrý večer venovaný "women in jazz" bol plný pôvabu, hlbokých emócií a vášne
Druhý deň bratislavských jazzákov bol venovaný ženám. Je to podľa mňa krásne, že sa dostalo toľkej...
Deväťdesiatdeväť úderov Roya Haynesa
Začiatkom novembra otriasla hudobným (nielen jazzovým) svetom správa o odchode Quincyho Jonesa a...
City Sounds: pozoruhodne zostavené jesenné menu
O hudobne výživnej ponuke novembrového City Sounds Festivalu sme už prednedávnom písali a už v...
Pozitívna správa o dystopickej budúcnosti – album „Mammatus“ Sisy Fehér
Multižánrová slovenská speváčka a hudobníčka Sisa Fehér sa posledné desaťročie pohybovala medzi...
Soundtrack k môjmu životu – John Patitucci: Mistura Fina
Číra esencialita Brazílie a vrcholného hudobného majstrovstva. Dokonalé prepojenie zdanlivo...