Utorkový koncert v bratislavskom Kafé Scherz bol veľmi silným zážitkom nie len pre mňa, ale aj všetkých prítomných. Neraz som sa pristihla s otvorenými ústami, absolútne pohltená elektrickým dianím na pódiu. Tá mladá svieža výbušná a vzrušujúca energia, ktorú hudobníci vytvárali, nás všetkých ovládla a sústavne privádzala do stavov nadšenia, úžasu ale aj hlbokých citov.
Britský saxofonista Sam Knight sa v utorok 2. júna so svojim výnimočným projektom The European Quartet predstavil v dvoch setoch plných dynamických rôznorodých skladieb, vo vačšine vlastných kompozícií.
Pozornosť poslucháčov na začiatku koncertu upútalo krásne intímne sólové intro kontrabasistu Michala Šelepa, ktoré prešlo do jemného latin groovu originálnej skladby Sama Knighta s názvom ,,Filter‘‘. Tajomná atmosféra s vygradovanou témou a saxofónovým sólom, pri ktorom sa dala okamžite vnímať intenzívna komunikácia a množstvo kreatívnej energie, ktoré na pódiu vznikalo. Sólami sa predstavili všetci členovia kapely. Každý na úvod porozprával svoj príbeh. Tú výpovednú hodnotu každého sóla si veľmi cením a považujem za dôležitý element samotného umenia improvizácie.
Britský saxofonista mal za sebou veľkú podporu aj od Tibora Felediho na klávesoch a Davida Juraja Rašiho na bicích. K tomu ako zohraná je rytmika v tomto zložení Feledi/Šelep/Raši netreba ani veľa dodávať. Okrem hlavného projektu Tibor Feledi Kairos Quintet, v ktorom už takmer dva roky spolu aktívne pôsobia, ste ich mohli počuť aj poslednú sobotu v samotnom v triu pod menom ,,Papa´s combo’‘ na jazzovom Festivale Jazzernica. Pre mňa, ako členku Kairos Quintetu to je vysnívaná rytmická sekcia, a o to viac som si užila možnosť byť len pozorným poslucháčom na koncerte.
Po prvej skladbe sa publiku Sam Knight prihovoril vznešenou britskou angličtinou objasňujúc zámer, s ktorým vytvoril tento zatiaľ jednorazový kvartet. Jeho cieľ je v najbližších rokoch viac cestovať a hrať s miestnymi muzikantami po Európe. Keďže na Slovensku už má prirodzene silné konexie vďaka jeho manželke, skvelej jazzovej flautistke Marií Rehákovej, prvý projekt zrealizoval práve u nás.
Druhou skladbou bola ďalšia vlastná kompozícia saxofonistu s názvom ,,Musk of the underground‘‘ . Celkom náročnú no pútavo skomponovanú skladbu v úprave pre túto zostavu odohorali chlapci brilantne. Veľký dojem robili najmä vychytané stopky, v ktorých boli hráči spolu ako jeden. Bola cítiť hravosť v striedaní tempa a groovov. Obdivuhodné bolo majstrovstvo s akým Sam Knight ovláda svoj nástroj. Nie len to, ale aj ľahkosť, brilantnosť, dychberúci drive, využívanie celého rozsahu nástroja a výstavby samotných sól boli tými do uší a očí bijúcimi elementami. Pri tejto skladbe som si uvedomila ako ma neskutočne baví ich počúvať. Poslucháča dokázali naozaj nechať vo vytŕžení z toho čo príde.
Nasledovala prvá balada večera, opäť orginálna kompozícia ,,Change of circumstance’‘, v ktorej ukázal Sam svoju jemnejšiu a citlivejšiu tvár, a tým odhalil zjavnú dlhoročnú prácu na samotnej tvorbe tónu jeho tenor saxofónu. Zmysel pre cit v aboslútnom piane či charakter vo výškach a príjemne vibráto, ktoré skladbe dávalo až popovejší nádych. V sóle len potvrdil muzikálnosť s akou prepája jednotlivé akordy skladby skrze originálne melodické linky. Naozaj krásna intímna skladba.
Zmenou bola skladba z dielne Pata Methenyho s názvom ,,Interval Waltz‘‘, zaujímavá modálna kompozícia, ako už názov prezrádza s intervalicko – motivickou témou v trojštvrťovom takte. Kapela v skladbe skvelo spoločne spolupracovala, dvíhala dynamiku v budovaní sól a vytvárala intenzívne napätie. Kvalita a orginalita každého hráča v tejto zostave bola zrejmá.
Ďalšou skladbou bol známy ,,Minor Blues‘‘ od Kurta Rosenwinkela, v ktorej sa opäť predstavili všetci hráči v sólach, no špeciálne mi zarezonovalo to saxofónové a aj záverečné spoločné ,,riffové‘‘ vyhrávky, ktoré dokonale rytmicky rozbíjal Raši v sóle na bicie.
Poslednou skladbou prvého setu bol aranžmán Boba Berga známej piesne ,,You and the night and the music‘‘ pôvodne zložená Arturom Schwartzom. Kapela aj publikum si užili zaujímavý aranžmán a jeho reharmonizácie. Vlnu nadšenia zdvihol najmä Samov nástup na sólo. Sálou sa ozvalo spontánne viachlasné ,,Yeah!’’.
Druhý set otvorili originálnou vlastnou skladbou, z ktorej sa vykľul blues. Priznávam, že zo saxofónového sóla som naozaj obrazne povedané ,,zomrela’’. Neskutočné štýlové frázovanie a bluesový ,,feel’’ iba človeka presvedčili o Samovej univerzálnosť ako saxofonistu. Rovnako skvelé bolo basové sólo.
Nasledovala ,,February Summer‘‘ príjemná skladba, ktorej atmosféru krásne vyplnil Tibor na klávesy s typickým ,,fender’‘ zvukom.
Snáď najväčší tlak večera vytvorila skladba Tibora Felediho ,,Zlatá brána‘‘. Skladba inšpirovaná detskou piesňou, odetá do moderného jazzového groovu, pravidelne hrávaná jeho Kairos Quintetom. Tam už som prestala zapisovať a len si naplno užívala to neskutočné, čo sa na pódiu odohrávalo a len ticho som závidela, že nie som na pódiu s nimi:).
Oficiálne poslednou skladbou bola vlastná kompozícia ,,Grinding Teeth‘‘ avšak z pódia sme ich tak skoro nepustili a preto nasledoval prídavok v podobe známych ,,rhythm changes’‘ od Sonnyho Rollinsa: Oleo, v ktorom sa navzájom vyburcovali hráči v sólach k úplnemu maximu.
Verím, že to nebolo naposledy, čo sme v Bratislave mohli počuť saxofonistu Sama Knighta s jeho európskym kvartetom. Veľmi odporúčam sledovať jeho projekty, nové videá a budúce koncerty, aby ste ten ďalší už nepremeškali.
Lenka Molčányiová
