CD Movin' Spirit: Lukáš Oravec prezentuje ďalšiu kapelu snov

CD Movin' Spirit: Lukáš Oravec prezentuje ďalšiu kapelu snov
Dávid Oláh

Slovenský trubkár, skladateľ a pedagóg Lukáš Oravec pokračuje vo vydávaní autorskej hudby svojho kvarteta. Na albume "Movin' Spirit" mu okrem stálej rytmickej sekcie Marián Ševčík - bicie nástroje a Tomáš Baroš - kontrabas, sekundujú dvaja americkí jazzmani žijúci v Európe - klavirista Danny Grissett a saxofonista Seamus Blake. Ako znie album, ktorý bol tento rok jedným z dvoch víťazov Rádiohláv ako aj laureátom ocenenia ESPRIT?  

 

Lukáš Oravec patrí k strednej generácii jazzových umelcov, ktorí sú verní tomuto žánru v jeho mainstreamovej podobe. Dokazuje to aj na albume "Movin' Spirit". Do kapely si okem dvornej rytmickej sekcie zavolal dve výnimočné osobnosti svetovej jazzovej scény - klaviristu Dannyho Grissetta a saxofonistu Seamusa Blakea.  

 

Album obsahuje 7 originálnych kompozícií. Päť z pera Oravca a dvomi skladbami prispel Danny Grissett. Album má vynikajúci zvuk, ako sme pri Oravcových počinoch zvyknutí. Výnimočná je pre mňa atmosféra a plynulosť jednotlivých tém. Sólisti hrajú s obrovským citom, nadhľadom a kontrolou. Sóla sú skvelo vygradované. Ani jeden tón nie je zbytočný. Témy majú skvelé aranžmány pre malú kapelu (small band arrangements) - štýlové stop timy, vybrané časti melódie sú vo vybraných častiach interpretované v unizóne saxofónu a trúbky, inokedy iba trúbky, alebo krídlovky. Melódie sú príjemné a "chytľavé", nechýba im však potrebný "smrad" a špecifický "feeling". 

 

Špeciálne ma zaujala afro-kubánska "Cuba Libre" Lukáša Oravca, kde okrem excelentne "šľapajúcej" rytmiky, vynikajú dychári v sólach založených na vzájomnom striedaní (trading choruses). V balade "Jeanette" Oravec pripomína Freddieho Hubbarda, Woodyho Shawa a Roya Hargrova. Sólo je založené na melodických linkách vychádzjúcich z bopu, blues a diatonických motívov. Oravec hrá logicky, rozpráva nám krásny príbeh. V rovnakom duchu naňho nadväzuje Danny Grissett. "Blue J" Dannyho Grissetta má modálny charakter v pomalom swingovom tempe, vďaka čomu tu počas témy a improvizácií vynikajú vybrané módy a ich kolorit. 

 

Seamus Blake geniálne zapadol do konceptu Oravcovej kapely. Ide o virtuózneho saxofonistu s nádherným zvukom, melodickými a rytmickými nápadmi, pomocou ktorých neustále buduje a rozvíja svoje sóla. Napriek tomu však vie, kedy prestať hrať a nechať priestor spoluhráčom. Má dokonalo zvládnutý jazzový language, vychádzajúci z legiend ako napríklad John Coltrane, Michael Brecker, Joe Henderson, Charlie Parker, Kenny Garrett či Wayne Shorter. Ikonické sú pre mňa hlavne jeho prechody zo štandardného rozsahu saxofónu, do altissimovej polohy nástroja. Blake svoj arzenál používa logicky a muzikálne podľa konceptu a štýlu konkrétnej skladby.  

 

 

Danny Grissett si skvelo rozumie s Barošom a Ševčíkom. Trio má organický zvuk a vytvára nielen bezchybný, ale aj nesmierne muzikálny "oporný bod" pre Oravca a Blaka. Grissett, rovnako ako Blake, patrí medzi absolútnu svetovu špičku súčasného straightaheadového jazzu. V jeho hre je najbadateľnejší vplyv Chicka Coreu. Má však zvládnutú celú líniu jazzových klaviristov od swingovej éry, až po súčasnosť, čo mu zabezpečuje hráčsku a interpretačnú slobodu. Nesmierne vnímavo reaguje na sólistov. Jeho "comping" je nielen reakciou na sólistov, ale v mnohých prípadoch sa stáva vďaka jeho sprievodu "lídrom", ktorý posúva hudobné smerovanie kapely do nových rovín.      

 

Záverečná Oravcova "Orfa Roots" je založená na free prístupe, vychádzajúceho z konceptu druhého kvinteta Milesa Davisa. Kapela sa tu nádherne vyhráva s každou hudobnou zložkou. Každý z hráčov experimentuje, hľadá a objavuje v otvorenej modálnej ploche. Špeciálne tu vyniká Grissett, ktorý dokonalo spája štýl Hanockca, Tynera a Coreu. Oravcove sólo pokračuje v kontrastnom medium swingu. Jeho melódie, bopové a bluesové frázy a patterny, ktoré posúva v rôznych intervaloch, sú založené na silnom rytmickom základe (práca s pauzami a rozvíjaním motívu), vďaka čomu sa nedostáva do samoúčelnej polohy. Čerešničkou na torte je Seamus Blake, ktorý excelentne strieda štýl moderných velikánov tenorového saxofónu (Henderson, Shorter, Coltrane, Brecker).

 

 

Album "Movin Spirit" je ďalším albumom Lukáša Oravca, ktorý po všetkých stránkach prekračuje naše hranice. Hostia, zvuk, repertoár, dramaturgia, v spojení s vyššie spomínanými umeleckými kvalitami, vytvorila pre mňa osobne jeho zatiaľ najvydarenejší počin.

 

Autor: Dávid Oláh

 

 

Ďalšie články

Lukáš Oravec: Amerika spravila v jazze najvačšiu dieru do sveta, v Európe je krásna rôznorodosť
Náš popredný trubkár, skladateľ a pedagóg Lukáš Oravec sa onedlho vydá na koncertnú šnúru po...
Kvarteto Lukáša Oravca spojilo sily s Moravskou filharmóniou
Len pred niekoľkými mesiacmi vypustil trubkár a skladateľ Lukáš Oravec do sveta album svojho...
Finále Oravcovho turné s excelentným Jerrym Bergonzim
Kým niektorí umelci si pripomínajú výročia jednorázovo, trubkár a bandlíder Lukáš Oravec sa...
Ako dnes žije Jamey Aebersold?
Sotva by sme našli jazzmana, ktorý neprišiel do kontaktu s kultovými „Play-a-longs“ amerického...
Swingin’ Christmas – atmosféra swingových Vianoc
Špeciálne vianočné turné orchestra FATS JAZZ BAND začína už túto sobotu 26. novembra v legendárnom...
Konečne poznáme víťaza Sarah Vaughan SASSY Awards
Nedeľné finále Sarah Vaughan International Jazz Vocal Competition, známe ako SASSY Awards,...
Slovenská poézia a jazz budú znieť v Novom Sade
František Báleš Ansámbel minulý prekvapili zhudobnením poézie slovenského klasika Pavla Országha-...