Esperanza Spalding odkazuje Slovensku: Neprezradím vám, ako sa to skončí!

Esperanza Spalding odkazuje Slovensku: Neprezradím vám, ako sa to skončí!

Basistka a speváčka Esperanza Spalding už onedlho prvýkrát vystúpi v strednej Európe a to v rámci tohtoročných Bratislavských Jazzových Dní. Organizátori okrem tradičného víkendového festivalového programu pridali jeden špeciálny deň, utorok 27.10.2015, kedy v  Starej tržnici vystúpi táto diva so svojim novým projektom Emily's D + Evolution. V rozhovore s Esperanzou sme zisťovali, na čo sa už o pár týždňov môžeme tešiť.

 

Všetci hovoria o tvojom novom projekte Emily’s D + Evolution, povedz nám teda hneď na začiatok, čo tento projekt predstaví, o čom bude?

Keby som ho mala predstaviť, asi poviem, že to nie je jazz, že sú to úžasné piesne, o zahĺbení sa do seba a odhaľovaní vecí, ktoré v sebe skrývate, za ktoré sa hanbíte, v ktorých nie ste dobrí alebo sa ich možno bojíte - tých častí seba, ktoré skúmate iba v súkromí. Tento projekt je o tom, ako tie veci zobrať a nájsť spôsob ako ich preskúmať aj na verejnosti. Nájsť spôsob ako spojiť aj tie najvzdialenejšie protiklady seba do nádherného prejavu svojej individuality. V podstate zoberiete tie veci a myšlienky a skúmate ich, ako keby to bola nejaká detská hra. Ako malé deti, ktoré sa radi neustále na niečo hrajú. A je to o sile naučiť sa a odhodlať sa robiť veci, ktoré nemusíte predstierať, keď ste vo svojom "detskom svete". Je to ťažké presne popísať, lebo hudba sa opísať nedá, môžem len povedať, že to nie je jazz, ale znie to ako ja. A je to skvelé!

 

Akým spôsobom niečo zoberieš zo svojho vnútra a zahráš to? Používaš na to slová svojich piesní alebo hudbu?

Existuje veľa rôznych spôsobov, každý to robí inak. Pamätáš si, keď si bol malý chlapec a vymýšlal si si so svojimi kamarátmi hry? Nemyslel si na to, kto čo povie, akým jazykom budete hovoriť, jednoducho používaš nástroje, ktoré máš momentálne k dispozícii a výsledkom je vyjadrenie toho, kým si. Naše nástroje sú pódium, naše telá a hudobné nástroje a tieto piesne. Mojim nástrojom je poézia basy a hlasu. A tu nejde o to ako, ale či - či to urobíš alebo nie. Ja myslím, že úžasným na umení je práve tá možnosť odhaliť sa. Je to ako divadlo, kde môžeš ukázať a odhaliť všetko, čím si.

 

Pokiaľ si ochotná to urobiť.

Presne, pokiaľ si ochotný. Ale aj keď nie si ochotný odhaliť sa, je to ako povedal Quincy Jones - nikdy nemôžeš hrať menej ani viac ako to, kým v skutočnosti si. Aj keď si myslíš, že sa skrývaš, je to všetko tam. Pre mňa tento projekt znamená jednoducho vrhnúť sa do toho naplno a povedať si - fakt tam chcem ísť celá.

Jedným zo symbolov tohto projektu je fakt, že Emily je moje stredné meno, ktoré mám už od narodenia. Symbolizuje to túžbu zobrať to, čo je v mojom strede a urobiť to stredobodom všetkého na pódiu, a nechať "to", aby ma viedlo, nie aby som to celé viedla ja, chápeš?

 

Myslím, že áno.

A ja to nechcem meniť, nechcem byť nijaká iná, ako v skutočnosti som, snažím sa v tomto projekte byť naozaj úprimná. Snažím sa o to vždy, ale pri Emily's D + Evolution to platí niekoľkonásobne - tu naozaj nie je nič dané, nič známe, o čo by sa dalo oprieť, nie je to o improvizácii, teda nie takej, ako ju vnímajú jazzoví hudobníci. Nie je to o tom byť basistkou ani speváčkou, je to o hudbe, príbehoch a celkovom pocite, ktorý ty vnímaš, keď stojíš v publiku. Takže sa tam neopieram o nijakú istotu a neexistuje záruka, že sa mi podarí ťa vtiahnuť do deja, pretože nebudem hrať nijaké úžasné sóla ani nijaké bláznivé jazzové veci.

 

Ako do tohto konceptu zapadajú tvoji spoluhráči? Nemôžu predsa presne vidieť do tvojej hlavy a cítiť to rovnako, ako to vnímajú oni?

Veľa sa rozprávame o umení, o tomto koncepte a úprimne povedané, keď spoločne hráme na pódiu, cítim, že nás spája fakt, že všetci neustále skúmame naše životy. Sme naozaj výnimočná skupina ľudí, veľmi kreatívní, veľmi otvorení a skúmaví ľudia. O tomto koncepte sa rozprávame na pódiu aj mimo neho a zaoberáme sa tými myšlienkami aj keď nehráme. Tento experiment nekončí tým, že je po koncerte, prebieha neustále a my sa k nemu vraciame v našich rozhovoroch a aj pri hraní mimo pódia. Takže celý svet sa stáva miestom, kde sa bez prestávky hráme s témami, ktoré sú momentálne v našich životoch dôležité. Ale myslím, že sme všetci naozaj veľmi podobne zmýšľajúci. A všetci sme veľmi zvedaví na to, čo každý večer zažijeme na pódiu.

 

Čo sa teda deje na pódiu? Vystúpite, začnete hrať, zaspievaš piesne, ktoré si vytvorila a čo sa stane potom?

To ti nemôžem povedať! (smiech) Je to ako keby som práve napísala a natočila film. Neprezradím vám, ako sa to skončí, ja chcem aby ste prišli a celý ho zažili!

A okrem toho je to každý deň iné, je to doslova nikdy nekončiaci proces, každý večer pozerám videá z koncertu, ktorí sme práve odohrali a rozmýšľam, čo by sme zajtra mohli zlepšiť a celá kapela hľadá, čo by sme mohli skúsiť nabudúce inak... jednoducho to musíte vidieť!

A keď nás potom uvidíš ďalší raz, zas to bude iné. 

 

Čítal som, že v tomto projekte sa objavujú aj prvky divadelnej drámy, vieš mi vysvetliť, čo to znamená?

Nie, neviem. (smiech) Ale je to pravda! Je tam aj kúsok drámy.

Jedna vec, čo ma veľmi baví na tomto projekte je počúvať ľudí, ktorí prišli na koncert a potom rozprávajú o svojich pocitoch, často sa ich názory líšia. Každý si je takmer istý, že vie o čom v tých piesňach spievam a obvykle to vôbec nie je to, čo nimi ja skutočne hovorím. Ale je to úžasné! Veľmi ma teší, že sa v mysli publika pri našom hraní niečo udeje a rada nechám ľuďom priestor, aby si vytvorili vlastný dojem.

 

Spomínala si úžasných spoluhráčov - kto presne tvorí kapelu Emily's D + Evolution?

Na bicích hrá Justin Tyson, na gitare Matt Stevens, potom je tam Corey King, ktorý spieva vokály a hrá občas aj na base. Emily Elbert tiež spieva vokály a hrá trochu na gitare a ja hrám na klavíri, basgitare a spievam.

 

Chcela by si na záver odkázať niečo slovenským fanúšikom, ktorí prídu na tvoj koncert do Bratislavy?

Áno, buďte otvorení a užite si to! Mala by to byť zábava, netrápte sa a nesnažte sa príliš. Ľudia zaplatia za to, aby si užili pekný večer a zabavili sa a my vám sľubujeme, že sa dotkneme vašich nôh, sŕdc a hláv. Takže ak sa uvoľníte a necháte nás zahrať sa trošku s vašou hlavou a vašim srdcom a vašimi nohami, všetci si to poriadne užijeme!

 

Esperanza, ďakujeme za rozhovor!

 

Martin Uherek

 

 

Ďalšie články

Cenu Ladislava Martoníka 2014 dostal klavirista a pedagóg Klaudius Kováč
Klavirista a pedagóg Klaudius Kováč je na slovenskej jazzovej scéne známym menom - okrem pôsobenia...
Juraj Schweigert: Za každých okolností treba ostať pri zemi a človekom
Porozprával som sa s vynikajúcim hráčom na ústnu harmoniku Jurajom Schweigertom. Juraj je známy...
Jazzman týždňa: Esperanza Spalding
Neskutočne spieva. Obdivuhodne ovláda kontrabas. A basgitaru. Originálne komponuje. A je...
Recenzia CD: Bobby McFerrin – Spirityouall
Hm. Takže, Bobby McFerrin sa na novom albume rozhodol vrátiť ku koreňom. Doska Spirityouall je...
Súťaž Jazz START UP hľadá nové talenty: Vyhrať môžu šnúru koncertov, aj debutový album
Už po siedmykrát spúšťa portál Jazz.sk v spolupráci s Rádiom Devín súťaž pre mladé jazzové talenty...
Jazzman týždňa: Cannonball Adderley
Jeden z prvých pokračovateľov saxofonistu Charlieho "Birda" Parkera, spočiatku titulovaný ako nový...
V Trnave sa zídu milovníci špičkového zvuku: HIFI výstava prinesie posluchové testy i prednášky, na svoje si prídu aj jazzmani
Posledný septembrový víkend bude v Trnave patriť fanúšikom dokonalého zvuku. Postará sa o to už po...
Klavirista Miloš Biháry so svojim Jazz Funk Brothers Orchestra prichádza s debutom: Krst albumu Don´t Worry "BIHARY" už v októbri v Slovenskom rozhlase
Vo štvrtok 10. októbra príde na trh debutový jazzový album skladateľa, aranžéra a klaviristu Miloša...