Maďarsko-slovenská formácia Lawn Dogs je pre mňa jedným z najväčších talentov jazz fusion scény za posledných päť rokov. Ich hudobné vyjadrovanie je založené na inovatívnych riešeniach. Neraz mám pri ich hudbe pocit, že cieľom kapely je prinášať čerstvý, neopočúvaný zvuk. Progresivita je hnacím motorom týchto muzikantov aj v prípade ich druhého albumu „Eclectic Dreams“.
Prvýkrát som Lawn Dogs počul prostredníctvom debutového albumu „The New Poetry of the Fallen Testament“ (2022). Táto platňa ukázala obrovský potenciál štyroch muzikantov, objavujúcich málo známe zákutia žánru fusion. Už v tom čase mi bolo jasné, že chlapci majú pred sebou veľmi nádejnú budúcnosť. Túto skutočnosť ocenila i stránka nativedsd.com, podľa ktorej tento počin získal titul Album of the Year. Počínanie kapely som sledoval aj na trojskladbovom EP „Live In BBS“ (2024), ktoré mi napriek krátkej stopáži urobilo značnú radosť. No ešte väčšiu radosť som mal vtedy, keď mi basgitarista Kristóf Szabó ponúkol na recenzovanie ich aktuálnu nahrávku „Eclectic Dreams“, ktorá vyšla v decembri 2025.
Grafika CD má jemný oranžový podklad. Maľby na ňom sú prevažne abstraktné, niektoré majú geometrický charakter, inde uvidíte náčrt tváre a odtlačky rúk. Myslím, že k tejto hudbe sú podobné výjavy veľmi slušivé. Zvuk nahrávky je v porovnaní s debutom, ktorý znel dosť uvoľnene a dával vyniknúť mnohým detailom, trochu odlišný. Na CD sa dostal mastering, ktorý pridáva nástrojom na údernosti. Zvuk pôsobí teraz kompaktnejšie, je na pomery kapely akoby hutnejší. Pritom je počuť, že chalani si dali na nahrávaní záležať a využili kvalitnú štúdiovú techniku. Zároveň ubudlo spomínanej detailnosti a uvoľnenosti v jemnejších pasážach. Tie teraz znejú tak, akoby mali podobnú hlasitosť, ako intenzívnejšie časti. Našťastie si poslucháč môže jednotlivé nástroje pri troche pozornosti vychutnať.
Hudba Lawn Dogs sa podľa svojich tvorcov pohybuje v trojuholníku jazz/fusion/electro. Veľký priestor má gitarista Vincent Szabó, prezentujúci sa krásnou, čistou hrou, občas skreslenou kvákadlom, či iným efektom. Vincent má schopnosť hrať košaté sóla podľa toho, čo si vyžaduje atmosféra skladby. Z jeho hry cítim vplyv post rocku, hlavne čo sa týka zvuku a podobného ladenia gitary. Nemenej podstatná je Kristófova basgitara, kúzliaca prepracované linky, ktoré akoby žili vlastným životom. Pritom do tejto hudby vynikajúco zapadajú. Za virtuózne je možné označiť aj bicie Szabolcsa Vargu, ktorý hrá veľmi nelineárne. Mnohé obyčajné miesta vie ozvláštniť nepredvídateľnými údermi. Dobre to demonštrujú skladby Never Stop a Uninhabited Island, navyše ozvláštnené zaujímavou hrou na činely.
Po kompozičnej stránke sa v porovnaní s debutom zmenilo to, že teraz kapela využíva úspornejší a stručnejší prístup. Skladby sú o čosi kratšie, ale nemám pocit, že by boli jednoduchšie. Ide len o to, že muzikanti okolo takpovediac nosných motívov neukladajú ďalšie vedľajšie myšlienky. Sústreďujú sa na to, aby mali skladby plynulejší „flow“, udržali poslucháčovu pozornosť a zbytočne ho nezahlcovali. Hráč na klávesových nástrojoch Lukács Márton prekresľuje melódiami každú skladbu podľa jej charakteru. Raz je to nádherný ambient (On the Train Again), potom máme dočinenia s intenzívnym sólovaním Rhodesu (Uninhabited Island), inokedy nás zasiahne melancholický klavír (Eclectic Dreams). Myslím, že Lukács predstavuje výborného sparingpartnera k Vincentovej gitarovej precíznosti.
Lawn Dogs sa na svojom druhom dlhohrajúcom albume „Eclectic Dreams“, ktorý je dostupný na stránke kapely, vydali mierne odlišným smerom, než aký sme počuli na debute. Ich kombinácia jazz fusion a elektroniky sa rozrástla o vplyvy post rocku a inštrumentálnej gitarovej hudby. Ich vyjadrovanie je veľmi efektívne a účelné, stále si však zachováva inštrumentálnu virtuozitu a vysokú kompozičnú kvalitu. Som presvedčený o tom, že ich nová nahrávka je plná silných a progresívnych nápadov.
Autor: Marek Danko
