Fusion je hudobný žáner, ktorý mieša prvky rôznych hudobných štýlov. Najväčší rozkvet fusionu bol v neskorých 60. rokoch, ktorý trval do 70. rokov minulého storočia. Formovali ho hudobníci s otvoreným myslením a novátorským talentom, ktorí sa nebáli experimentovať. Do svojej hudby začali vkladať prvky rockovej hudby a big beatu.
Medzi piliere fusionu sa zaraďujú umelci ako Miles Davis, Jaco Pastorius, Larry Coryell, John Scofield, Herbie Hancock či Michael Brecker. Menovať by sme mohli oveľa viac hudobníkov. Mnohé nahrávky mali obrovskú predajnosť a úspech, čo viedlo ku koncertom, kde obecenstvo zaplnilo celé štadióny. V tomto článku chcem pripomenúť štyri albumy, ktoré sú podľa môjho názoru nedocenené a zabudnuté.
THE ELEVENTH HOUSE: "Introducing the Elevent House With Larry Coryell" (Vanguard, 1974)
Lídrom tohto CD je nedávno zosnulí gitarista a skladateľ Larry Coryell. Vstup medzi svetovú špičku jazzu mu zaručila spolupráca s Herbie Mannom a Gary Burtonom. Na tomto albume s ním spolupracujú budúce hviezdy ako Randy Brecker, Mike Mandel či Alphonse Mouzon. Coryellov moderný jazz-rockový sound a improvizácie založené na voľnosti a intuícii spolu s úžasnými sidemanmi zaručujú nový „smradľavý“ hudobný koncept. Kompozície sú autorskými skladbami jednotlivých účastníkov, ktoré čerpajú z dobovej psychodelickej hudby a funkových groovov.
THE GARY BURTON QUARTET: "Duster" (RCA Victor, 1967)
Vibrafonista Gary Burton spolu s Larry Coryellom, Steve Swallowom a legendárnym Roy Haynesom, ponúkol hudbu, ktorá je považovaná za predzvesť fusionu v jeho následnej podobe. Kombinácia intenzívnych Burtonových paličiek s hlučnými rytmickými linkami Steva Swallowova a presnosťu Roy Haynesa je priam nákazlivá. Hudba na tomto CD je veľmi rôznorodá. Skladba Burtona a Coryella „One, Two, 1-2-3-4“ má úžasný ťah v šialenom tempe. Zatiaľ čo Swallowova „General Mojo´s Well-LAid Plan“ sa krásne rozlieha v priestore.
JOHN ABERCROMBIE/DAVE HOLLAND/JACK DEJOHNETTE: "Gateway" (ECM, 1975)
Hlavný favorit nahrávacej spoločnosti ECM gitarista John Abercrombie spojil sily s Dave Hollandom a Jack DeJohnettom. Holland aj DeJohnette pôsobili na Davisových prvých „elektrických“ nahrávkach. Hudba na tomto CD je veľmi interaktívna, ťažko klasifikovateľná a často veľmi náročná. Všetkých šesť skladieb na tomto albume v sebe majú prvky free jazzu, rocku a jazzu. Či už ide o jedenásť minútovú skladbu Dave Hollanda „May Dance“, alebo spoločnú kompozíciu Hollanda a DeJohnetta „Unshielded Desire.“ Laidbackové a pokojnejšie sú Hollandove „Waiting“ a „Jamala.“
THE NAT ADDERLEY SEXTET & RICK HOLMES: "Cannonball Adderley Presents Soul Zodiac" (Capitol, 1972)
CD, ktoré v sebe nosí prvky Soul jazzu, psychedélie, space rocku, elektronických a prvkov a dokonca je tu aj hovorené slovo – čítania DJ-a s Los Angeles. Toto všetko sa nachádza na dvoalbume, ktorý je považovaný za najviac nekonvenčný z celého obdobia fusionu. Každý track nesie názov ako astrologické znamenie. Úžasná je hudobná rôznorodosť jednotlivých nahrávok. V skladba „Libra“ sa spolu s flautou ukazuje akustický prístup. Stopa “Aries“ v sebe nesie hard-rockový feel, ktorý podporovaný expresívnymi dlhými tónmi kornetu Nata Adderleyho a hlavne metalovým zvukom gitary Mike Deasya. „Capricorn“ sa nesie v klasickejšom hard bopovom duchu, čo je spôsobené introm a záverečným outrom dychov. Nat si na album prizval legendárneho Canonballa na dve stopy ako hosťa. V kapele účinkuje mladý George Duke, basista Walter Booker, bubeník Roy McCurdy a saxofonista Ernie Watts.
Autor: Dávid Oláh
Zdroj: https://jazztimes.com
Odkazy:
- Gitarista Larry Coryell vydáva 3CD s doteraz nezverejnenými nahrávkami živých koncertov
- Nový album: Jeff Lorber Fusion – Galaxy
- Jaco Pastorius: Filmový dokument a nevydané nahrávky
- Eugen Vizváry: Vďaka albumom spoznáva človek sám seba
- Gary Burton: Raz príde deň, kedy budem musieť s hraním skončiť
- Dave Holland sa vydal do elektrických vôd
