Frank Rosolino (*20.8.1926 - †26.11.1978), patrí medzi najvýznamnejších amerických jazzových trombónistov, najmä v žánri bebopu a hardbopu.
Narodil sa v USA, v Detroite (štát Michigan). S hudbou začal ako 9- ročný, keď sa začal učiť na gitare. Ako 14 ročný „presedlal“ na trombón a bol prijatý na strednú školu, kde hral v malých formáciách napr. s Milt Jacksonom. Školu nedokončil. V priebehu 2. svetovej vojny bol prijatý do armády a bol členom armádneho orchestra.
Po návrate z armády pokračoval v Detroite v hudobnej činnosti, ale najvýznamnejšie ho ovplyvnilo a poučilo „vzdelanie ulice“, t.j. počúvanie živých koncertov v miestnych kluboch Ballroom a Bluebird. Tu hrali mnohí už renomovaní jazzmeni napr. bratia Hank, Thad a Elvin Jonesovci, Tommy Flanagan, Kenny Burrell, Paul Chambers. Neskôr to boli návštevy v jazzových kluboch na 52. ulici v NY, kde chodil počúvať Charlieho Parkera. V týchto rokoch už Frank Rosolino bol členom a hrával v bigbandoch Boba Chestera, Glena Graya, Tonyho Pastora, ale najvýznamnejší boli Gene Krupa and Stan Kenton.
Po období účinkovania v orchestri Stan Kentona sa odsťahoval do Los Angeles, kde sa usadil a hral v orchestri Howard Rumsey's Lighthouse All-Stars (1954–1960). Popri svojom angažmáne v orchestri, bol Rosolino ale veľmi aktívny a činný aj ako štúdiový hráč a spolupracoval a nahrával s takými osobnosťami ako Frank Sinatra, Sarah Vaughan, Tony Bennett, Peggy Lee, Mel Tormé, Michel Legrand, Quincy Jones a ďalší. Tiež spolupracoval s filmovými spoločnosťami a nahrával filmovú hudbu k mnohým – aj veľmi významným filmom. Okrem toho, že FR bol skvelým sólistom na trombóne, bol aj výborný jazzový spevák a v mnohých jeho nahrávkach náruživo a strhujúco scatuje.
Žiaľ, život Franka Rosolina sa skončil predčasne (52) a neuveriteľne tragicky – v roku 1978, potom ako zastrelil svojich dvoch synov (!), sám spáchal samovraždu.
Frank Rosolino je pre mňa obzvlášť obľúbený trombónový favorit. S jeho nahrávkami som sa stretol už pred mnohými rokmi a okamžite ma nadchol jeho absolútne skvelý a brilantný štýl hry na trombóne a to nielen pre čistú a bravúrnu technickú hru, ale aj jeho krásny prednes a invenciu v celom enormnom rozsahu. Istota jeho sól najmä vo vysokých “stratosferických” polohách je fascinujúca a jeho LP, ktoré nahral s účelovo postaveným “all stars” trombónovým bigbandom a kde hrajú 12-ti trombónoví velikáni (on sám hrá 1.trombón vo výškových partoch) v skvelých aranžmánoch, tak to LP som skoro zodral…
Frank Rosolino – to sú dole všetky klobúky!
Vlado Vizár
