V utorok 17. decembra sa v bratislavskom koncertnom štúdiu Slovenského Rozhlasu uskutočnil nesmierne zaujímavý koncert. Podobne ako aj v predchádzajúcom roku, vystúpili na tomto pódiu umelci, ktorí sú na svetovej úrovni. Nebol to nikto iný ako zoskupenie Janoska Ensemble, ktoré aj tentokrát spojilo sily s výnimočným hudobníkom, akordeonistom Richardom Gallianom.
Aj tento rok sa kvôli veľkému záujmu rozhodol City Sounds Festival zorganizovať dva koncerty v jeden deň. Treba povedať, že štúdiu Slovenského Rozhlasu sa opäť naplnilo do posledného miesta. Po úvodných slovách vďaky tandemu organizátorov Mateja Šáleka a Mariána Pavloviča prišlo na pódium zoskupenie, ktorých koncerty sú obrovským zážitkom. Nebolo tomu inak ani tentokrát. Janoska Ensemble zahrala úvodnú skladbu, ktorá nás všetkých nabudila k ďalšej produkcii. František Jánoška následne pozval na pódium hosťa Richarda Galliana. Janoska Ensemble si s Gallianom výborne sadli. Ich spoločné muzicírovanie bolo autentické, prirodzené a umelecky na jednej úrovni. Janoska Ensemble aj tento rok dokázali, že patria k majstrovským hudobníkom, ktorí si k sebe môžu pozvať legendy ako Bireli Lagréne či Richard Galliano.
Na úvod zaznela známa skladba Astora Piazzolu „Libertango“. Playlist večera sa skladal prevažne z latino hudby – autorských kompozícií jednotlivých členov Janoska Ensemble, ale aj z krásnych tém Galliana. V polovici koncertu dostal priestor pre sólové vystúpenie majster Galliano, ktorý ukázal, že je stále vo výbornej forme. Svoju náročnú tému interpretoval s obrovskou ľahkosťou a nadhľadom. Bez problémov sa sprevádzal (hral basovú linku) a improvizoval. V jeho hudbe je cítiť vplyv jazzu, klasickej hudby, ale aj latina. Okrem akordeónu hral v niektorých skladbách aj na ústnej harmonike, kedy mi silno pripomínal Tootsa Thielemansa. Janoska Ensemble spolu s Gallianom hrali tak, akoby spolu hrali celý život. Špeciálne ma oslovili improvizácie Romana Jánošku, v ktorých nechýbali swingové riffy, bopové linky, hranie „outside“, ale aj dlhé vrúcne tóny plné dynamiky a logickej gradácie. Svoju virtuozitu a muzikálnosť však ukázal aj klavirista František, ktorý má taktiež vybudovaný svoj vlastný „sound“ a koncept hry. Kapela hrala ako hodinky, napriek tomu, že ide o zoskupenie bez bubeníka. Napriek tomu ide o hráčov s výborným citom pre rytmus – František, Roman a kontrabasista Július Darvas nekompromisne držali “time“.
Po búrlivých potleskoch zaplneného priestoru štúdia Slovenského Rozhlasu, sa kapela vrátila a zahrala prídavok ďalší Piazollov hit „Oblivion“. V úplnom závere sme sa dočkali druhého prídavku, v ktorom sme sa aj my zapojili do muzicírovania tlieskaním.
Musím povedať, že koncert dopadol bezchybne. Na svoje si prišiel každý. Milovník jazzu, klasickej hudby, „jánoška štýlu“, či samotného Richarda Galliana. Janoska Ensemble a Richard Galliano sú umelcami, ktorých mená sú zárukou tej najvyššej kvality. Kto si tento koncert nechal ujsť, môže ľutovať.
Dávid Oláh
Foto: Rudolf Baranovič
