Za málo peňazí veľa muziky – síce nezodpovedá zneniu slovenského porekadla, ale takto to bolo koncom týždňa na Trenčianskom jazzovom festivale. Jubilejný ročník sa nestretol s rozpočtom adekvátnym vzácnemu jubileu. Festival zostal „slovenský“ svojim obsadením, ale v žiadnom prípade neprišiel o hodnotný džez v podaní nádejných hudobníkov ako aj ostrieľaných džezových stálic.
Predpovede počasia dávali na koniec týždňa skôr priestor mrakom a chladu než slnečným lúčom. Možno práve synergia aktivít na Mierovom námestí v Trenčíne rozohnala chmáry a počas dňa prebiehajúci Bio jarmok vyhrieval pódium pre odpoludňajší džez. Do slnečnej pohody nastúpila Patrícia Páleníčková so svojou kapelou. Hudba Patra bandu vhodne zapadla do ešte stále čulého ruchu Bio jarmoku... Čistá, prívetivá, zbytočne nedráždivá, prizdobená príjemným Patinim spevom. Námestím sa niesla pohodová atmosféra. Slnko pomaly zachádzalo za kostolnú vežu a do tejto nálady nastúpil trenčiansky džezový poter, ktorý formuje Jakub Šedivý. Popri štúdiu gitary na Konzervatóriu Jaroslava Ježka v Prahe stíha organizovať aktivity kapely s názvom Jazzvec. Už toto vtipné slovné spojenie prezrádza rozihranosť a pestrosť hudobného výrazu kapely, Tomáš Martinek klávesy, Peter Vasko gitara, Samuel Barcík basová gitara, Lukáš Chovanec bicie. Aj tu je účinnou súčasťou speváčka, Petra Reháková. Zaumavosťou aj podľa moderátora koncertu je to, že tieto trenčianske džezové nádeje v čase založenia festivalu Jazz pod hradom ešte neboli na svete... To je dôkaz, že odkaz festivalu a dlhodobosť aktivít Trenčianskej jazzovej spoločnosti zanechávajú svoje stopy.
Už sa zmrákalo a citeľne sa ochladilo, keď prišli na pódium „dospeláci“. Známe osobnosti, džezové i trenčianske... Dušan Húščava tu má priateľov a obdivovateľov z čias jeho pôsobenia vo vojenskej hudbe, Janko Babič osoba známa nie len za bicími, ale aj z občianskeho diania v meste. Kontrabasista Andrej Šebo chodí do Trenčína roky rokúce z rôznymi kapelami a vedie svoju tradičnú basovú linku asi najlepšie na Slovensku, Peter Jankech, hoci teraz klavirista, stretáva v Trenčíne spoluhráčov zo symfonického orchestra, kde hral na lesný roh. Vlado Vizár to tu pozná od čias Traditional Clubu a mesto je aj pre neho stálou hudobnou destináciou. Je namieste pripomenúť, že ho zdobí čerstvo získané ocenenie Jazzmen roka, nie len pre jeho výbornú hru na trombón, ale práve pre jeho neúnavnú organizačnú a publicistickú činnosť. Pred šiestimi rokmi písali Trenčianske noviny pod titulkom „Nad Trenčínom vyšla hviezda“ o koncerte mladej začínajúcej speváčky z Prievidze. Medzičasom vyštudovala Konzervatórium Jaroslava Ježka v Prahe a tamtiež je žiadanou sólistkou v najvyšších džezových kruhoch. Odskočila si do Trenčína, aby z ostrieľanými džezovými harcovníkmi zaspievala koncert hodný najvyšších európskych kritérií. Zuzka Vlčeková zohriala už do tmy ponorené námestie parádnym prednesom ťažkých džezových štandardov. Kapela hrala skvele a podporila miestami, pani Ellu pripomínajúci hlas momentálne asi najlepšej džezovej speváčky na Slovensku... To bol prvý deň festivalu na Mierovom námestí.
Na druhý deň sa sťahovala džezová karavána do kina Hviezda. Večer sa začal do prívetivo naplnenej sály. Publikum s hrdosťou očakávalo koncert ďalšej mladej trenčianskej formácie. Pravdou je, že sa zopakovali niektoré tváre z predchádzajúceho dňa, ale to na veci, že Trenčín má silné džezové zázemie v mladých adeptoch tohto kumštu, nič nemení. Suverénna katarína Ambrosová spievala i konferovala, na gitaru Daniel Páleník, na bicie Dominik Krasuľa, a formáciu dotvorili spomínané známe tváre z koncertu na námestí Peter Vasko gitara, Samuel Barčík a Tomáš Martinek. Uhladený, precízny výkon, postavený na solídnej technike ovládania nástrojov, dynamike a džezovom cítení navádza k myšlienke, že za takýmto prejavom musí byť skúsená ruka. Kapela je pod kuratelou Základnej umeleckej školy v Trenčíne a jej učiteľa gitaristu Jarka Oliša.
Druhým hudobným aktom večera bol projekt Erika Rothensteina „Blázni z Chelmu“. Vynikajúci koncert zaujal aj mladších vyznávačov džezu. Tak, ako to už býva, oproti albumu z rovnomenným názvom bol aj včerajší koncert skúsenej formácie v znamení „byť pri tom“ a byť súčasťou tvorivého diania. Majstrovské sóla „chetbakerského“ trumpetistu Maťka Ďurdinu, spoľahlivý kontrabas Vlada Máčaja, expresívne bicie Mariana Ševčíka, posúval do špecifickej roviny vynikajúci flamenco štýl gitaristu Paľa Berezu. Erik Rothenstein to celé potvrdil perfektným klarinetom a nezvyklým baritonsaxofónom. Opäť výborne.
Záver jubilejného festivalu patril, celkom oprávnene trenčianskej formácii Aurélius Q. Členovia tejto kapely, ktorá vlani oslávila 20 rokov trvania a aktívnej činnosti, boli aj pri vzniku Trenčianskeho jazzového festivalu Jazz pod hradom. Peter Belák a jeho priatelia sú dodnes základom hudobnej kuchyne, z ktorej vyšli štyri albumy nevšednej kvality. Aj koncert prezentoval vyhranenú štýlovosť ich tvorby, ktorá je postavená na spracovaní slovenských ľudových motívov. Za výbornými hudobnými nápadmi a aranžmánmi stojí Peter Belák. Na ich realizácii sa podieľa nová posila formácie husľová virtuózka Kristína Hlistová, bubeník Marian Karšay a spomínané jadro kapely Peter Sedlák spev, Erich Vladár klávesy, Ivan Letaši basová gitara. Možno je treba spresniť inštrumentáciu a niektoré detaily v prednese, aby kapela dosiahla zaslúžené ocenenie v európskom kontexte. Vynikajúca atmosféra v sále i na pódiu takmer nedávala možnosť skončiť. Boli prídavky a hralo sa až do polnoci.
Aj to je dôkazom toho, že XX. Trenčiansky jazzový festival bol úspech. Džez slovenskej proveniencie s trenčianskou visačkou najvyššej kvality rozohnal chmáry a obavy z nedostatku financií. Atmosféra a oddanosť všetkých zúčastnených, na pódiu i v hľadisku však potvrdila správnosť a hodnoty festivalu. Tie sú v jeho tradícií, ale hlavne v jeho budúcnosti. Všetko najlepšie do ďalšej džezovej dvadsiatky si želajú džezuchtiví Trenčania.
Jano Babič
