Speváčka, ktorá vo svojich vlasoch nosila kvety gardénie, známa predovšetkým svojim srdcervúcim a hlboko emotívnym prejavom, ťažkým životom a neskutočnou charizmou svojho spevu. Jazzová diva, ktorá sa radí medzi najvýznamnejšie speváčky zlatej éry jazzu - to bola "Lady Day", ako ju prezýval jej blízky priateľ, tenor saxofonista Lester Young. Známa bola však najmä pod svojim umeleckým menom, Billie Holiday.
Billie Holiday, vlastným menom Eleanora Fagan, sa narodila 7. apríla 1915 slobodnej matke v meste Philadelphia, štáte Pennsylvania. Jej biologický otec bol jazzový banjista a gitarista Clarence Holiday, po ktorom si zobrala svoje umelecké priezvisko. Billie prišla na svet ako dieťa dvoch teenagerov, pričom otec Clarence jej matku čoskoro opustil, aby sa naplno venoval svojej muzikantskej kariére. Sadie Fagan tak ostala na výchovu Billie sama a v najbližších rokoch si spolu prežili množstvo ťažkých zážitkov, ktoré speváčku na celý život poznačili a ovplyvnili jej spev.
Billie vo veku 11 rokov navždy opustila základnú školu a už nikdy do nijakej vzdelávacej inštitúcie nenastúpila - namiesto toho už ako mladé dievča začala pomáhať svojej matke v novootvorenej reštaurácii. O niekoľko rokov nato, v roku 1929, sa spoločne presťahovali do New Yorku, tu však bola vážna núdza o prácu a Sadie bola prinútená zarábať peniaze ako prostitútka. Netrvalo dlho a podobný osud postihol aj mladú, ani nie 14-ročnú Billie, ktorá sa podobne ako jej matka stala "zamestnankyňou" nevestinca na západnej 140. ulici.
V tomto období začala Billie po prvý krát aj vystupovať v nočných kluboch ako speváčka a svoje umelecké meno vytvorila kombináciou obdivovanej herečky Billie Dove a svojho otca Clarenca Holiday. Tieto vystúpenia Billie postupne začali prinášať úspech a stala sa známou, čo jej umožnilo spievať v ďalších a ďalších kluboch, medzi nimi v Grey Dawn, Pod's and Jerry's, Brooklyn Elks' Club, ako aj Bright Spot, kde ju v roku 1931 počul klarinetista a kapelník Benny Goodman. Zlom v jej kariére prišiel v roku 1933, keď ju ako 18-ročnú počul vyhľadávač talentov John Hammond a vybavil jej debutové nahrávanie so spomínaným Bennym Goodmanom. Jednalo sa o dve skladby, "Your Mother's Son-in-Law" a "Riffin' the Scotch".
Následne podpísala Billie v roku 1935 zmluvu s vydavateľstvom Brunswick Records, s úmyslom nahrávať popové piesne v jazzovom štýle, spolu s klaviristom Teddym Wilsonom a viacerými hviezdami vtedajšej doby, akými boli saxofonisti Ben Webster a Lester Young, trubkári Roy Eldridge a Buck Clayton a ďalší. Výsledkom bolo viac než 70 skladieb, ktoré mapujú skoré obdobie speváčkinej kariéry, ako aj výnimočné štýlové sóla jazzových velikánov. V roku 1937 nadviazala Holiday spoluprácu s bigbandom Counta Basieho a neskôr aj klarinetistom Artie Shawom a absolvovala s nimi cesty po celých Spojených štátoch.
Skutočný komerčný úspech zažila Holiday najmä v 40. rokoch, v spolupráci s vydavateľstvami Columbia Records a Commodore. Medzi najznámejšie skladby z tohto obdobia patrí Strange Fruit, venované temnej spomienke na lynčovanie černochov, God Bless The Child, ktorú Billie nepriamo venovala svojim rodičom, ako aj mnohé iné - I Cover The Waterfront, I Can't Get Started, Don't Explain...
V roku 1947 bola BIllie na absolútnom vrchole svojej kariéry, v posledných 3 rokoch dokázala zarobiť okolo 250 tisíc dolárov, no jej život ovládali viacerí démoni, ktorí v tomto období začali vychádzať na povrch a v najbližších rokoch spôsobili jej pád, ako aj predčasný koniec jej života. Išlo o alkohol a drogy, konkrétne najmä heroín, na ktorom bola speváčka závislá už od obdobia svojej temnej mladosti. 16. mája 1947 bola Billie zatknutá kvôli držaniu narkotík a po krátkom procese, na ktorý sa vraj jej pridelený právnik ani nedostavil, bola odsúdená do väzenia Alderson Federal Prison Camp v Západnej Virginii.
Prepustená bola už v roku 1948 na základe dobrého správania a jej manažér okamžite prišiel s ideou koncertu pri príležitosti návratu na scénu. Malo ísť o skutočne výnimočné miesto - newyorský koncertný priestor Carnegie Hall. Tu Billie Holiday vystúpila pred vypredanou sálou 27. marca 1948. Toto vystúpenie predstavovalo pozitívnu víziu budúcnosti, no už v roku 1949 bola Holiday zatknutá znovu - a potýčky so zákonom pokračovali najbližšie roky. Začiatok 50. rokov predstavoval problémy, nielen z právneho hľadiska, ale aj vrámci speváčkinho zdravotného stavu. V roku 1956 vyšla jej autobiografia, ktorú pomohol napísať William Dufty, s názvom Lady Sings The Blues.
V roku 1957 sa Billie objavila na televíznych obrazovkách v programe The Sound of Jazz stanice CBS, kde vystúpila spolu so svojim dlhoročným spoluhráčom a priateľom, tenorsaxofonistom Lesterom Youngom. Vtedy ešte nikto nevedel, že obaja sú vzdialení od svojej smrti menej ako 2 roky. Lester Young zomrel začiatkom roka 1959 a hoci Holiday chcela spievať na jeho pohrebe, nebolo jej to dovolené. Medzi najznámejšie albumy tohto neskoršieho obdobia sa radí Body & Soul, Lady in Satin a najmä srdcervúci titul Last Recordings, ktorý predstavuje jej posledný výtvor pred smrťou, nahratý v marci 1959 a vydaný posmrtne.
31. mája 1959 bola Billie hospitalizovaná v newyorskej Metropolitnej nemocnici a zatiaľ čo ležala na nemocničnom lôžku, do jej izby vtrhli policajní agenti a s podozrením ohľadom narkotík ju prehľadali a speváčku zatkli. S putami na rukách tak niekoľko týždňov ležala na mieste, ktoré sa malo stať poslednou stanicou jej života - 17. júla 1959 speváčka Billie Holiday tu v starostlivosti lekárov zomrela. Policajná stráž bola vraj odvolaná z jej izby iba niekoľko hodín pred jej smrťou a vraj zomrela so 70 centami na svojom bankovom účte, teda úplne bez peňazí. Jej život tak skončil ako takmer dokonalá tragédia, podobne ako začal a prebiehal. Napriek tomu všetkému sa Billie svojou intimitou a jedinečnosťou dokázala vypracovať na jednu z najosobitejších speváčok jazzovej histórie a jej nahrávky ostávajú klenotmi až do dnešnej doby - pre každého, kto je ochotný otvoriť svoje srdce a vypočuť si výpoveď ženy, ktorá svoje spomienky na ťažký život vyspievala vo svojich skladbách.
Autor: Martin Uherek
