Jazzman týždňa: Dizzy Gillespie

Jazzman týždňa: Dizzy Gillespie

Jeden z hlavných zakladateľov bebopu, vždy vysmiaty milovník kanadských žartíkov, ktorý ako prvý povýšil jazzovú trúbku na virtuózny nástroj, ako ju poznáme dnes. Tvorca jedného z prvých bebopových bigbandov, experimentátor s novými rytmami Latinskej Ameriky a neobyčajný showman - to bol "Dizzy" Gillespie.

 

John Birks "Dizzy" Gillespie sa narodil 21. októbra 1917 v malom mestečku Cheraw v Južnej Karolíne ako posledné z deviatich detí. Jeho otec James bol miestnym kapelníkom, preto mladý John začal už ako štvorročný hrať na klavíri. Keď mal 12 rokov, sám sa naučil hrať na trombón a trúbku a keď jeden večer v rádiu počul hrať trubkára Roya Eldridgea, zaumienil si, že sa stane jazzovým hudobníkom.

 

Svoj prvý koncert v profesionálnej kapele odohral s orchestrom Franka Fairfaxa v roku 1935, následne sa prepracoval do bigbandov Edgara Hayesa a Teddyho Hilla, kde v roku 1937 nahradil svoj detský idol, Roya Eldridgea. Keď John v auguste toho roku vystupoval s Hayesom vo Washingtone D.C., stretol mladú tanečníčku Lorraine Willis, ktorá sa o niekoľko rokov stala jeho ženou - ňou ostala až do trubkárovej smrti v roku 1993.

 

Už ako mladý získal John prezývku "Dizzy", ktorá s ním zostala až do konca života. V preklade znamená "uletený" a presne vystihovala to, čím bol mladý trubkár charakteristický. Jeho úsmev, charizma a zmysel pre humor bavili každého, kto sa s ním stretol a kto sa nemal na pozore, veľmi ľahko sa stal obeťou Dizzyho vždy prítomných kanadských žartíkov.

 

Práve takto to bolo aj v kapele Caba Callowaya, s ktorou Dizzy zaznamenal svoj prvý prelom na hudobnej scéne  a kde nahral jednu zo svojich prvých kompozícií "Pickin' the Cabbage", v nej sa predstavil ako vášnivý sólista. Po známom konflikte v roku 1941 Calloway Gillespieho z kapely vyhodil - počas jednej zo skúšok niekto lídra trafil malou papierovou guličkou a vina padla na notorického vtipkára Dizzyho, ktorý bol takýmito vecami známy. Ten obvinenie odmietol a hádka sa vyhrotila až do pästného súboja, počas ktorého mladý trubkár bodol Callowaya nožom do nohy. Potom, ako ich ostatní členovia kapely rozdelili, líder Gillespieho okamžite vyhodil.

 

V čase pôsobenia v Callowayovej kapele písal John aranžmány pre bigbandy Woodyho Hermana a Jimmyho Dorseyho a následne hosťoval v orchestri Elly Fitzgerald. Onedlho sa na neho opäť usmialo štastie a dostal sa do kapely Billieho Eckstine-a, ktorá je všeobecne považovaná za jedno z prvých bebopových zoskupení v histórii jazzu. V tom čase tu pôsobil Charlie Parker a viacero ďalších mladých progresívnych hudobníkov, ktorí spoločne vytvárali nové aranžmány, štýly improvizácie a kompozície, ktoré dnes poznáme pod slovom "bebop".

 

V kultovom newyorskom klube Minton's Playhouse sa v prvej polovici 40. rokov stretával s hudobníkmi ako boli Charlie Parker, Thelonious Monk, Bud Powell, Kenny Clarke a Oscar Pettiford, kde prostredníctvom pravidelných pondelkových jam sessions spoločne vytvorili štýl "bebop", ktorý dominoval zvyšku desaťročia. Gillespieho kompozície Groovin' High, Woody 'N' You, Salt Peanuts, Night In Tunisia a mnoho ďalších sa stali jazzovými štandardmi a v tej dobe predstavovali hymny mladej generácie "moderných" hudobníkov. V nasledujúcich rokoch si Gillespie vyslúžil aj titul "ambasádor jazzu", kvôli svojej neustálej snahe spopularizovať bebop sa stal jeho symbolom a pre mnohých je doteraz najznámejšou tvárou tohto žánru, spolu so saxofonistom Charlie Parkerom.

 

Počas 40. rokov začal Gillespie experimentovať aj s afro-kubánskou hudbou a vplyvy latina spojil so svojím bebopovým cítením. Jedným z najvýznamnejších spolupracovníkov v tomto štýle pre trubkára predstavoval perkusionista Chano Pozo, ktorý sa stal trvalým členom jeho kapely. Medzi najznámejšie kompozície "afro-cuban jazzu" patrili Manteca a Tin Tin Deo.

 

Gillespie od roku 1953 začal používať charakteristickú "ohnutú" trúbku, ktorý korpus smeroval namiesto rovno smerom nahor. Pôvodom tohto vynálezu bola nehoda v klube Snookie's v Manhattane pri príležitosti narodeninovej párty Dizzyho manželky Lorraine, kde niektorí zo skupiny tanečníkov spadli na Dizzyho nástroj a ohli ho. Po jeho následnom vyskúšaní Dizzy zistil, že sa s takto zdeformovanou trúbkou počuje lepšie tak si podľa tohto poškodeného kusu dal vyrobiť nový nástroj, pričom tento dizajn používal až do svojej smrti.

 

Okrem atypickej trúbky bol v neskorších rokoch Gillespie pre publikum charakteristický aj svojimi vypučenými lícami. Tie boli dôsledkom dlhoročného hrania postupného oslabovania lícnych svalov, vzduch v nich ku koncu Dizzyho života prakticky držala už len koža, no napriek tomu bol trubkár rozhodnutý vystupovať až do úplného konca - ten nastal v roku 1993, keď Dizzy ako sedemdesiatpäť ročný po dlhej kariére podľahol rakovine pankreasu.

 

Zdroj: wikipedia.org

Autor: Martin Uherek

 

 

Ďalšie články

Top 5: Jazzová trúbka na všetky spôsoby
Skutočná ikona i symbol jazzu, krása tohto nástroja možno tkvie aj v kontraste jeho na prvý pohľad...
Július Baroš Quintet navštívil v rámci slovenského tour aj Banskú Bystricu
V stredu, 2. októbra 2013 mali priaznivci jazu v Banskej Bystrici ďalší sviatok. V...
VRAVELO SA V COTTON CLUBE – Volanie Džungle
"Vravelo sa v Cotton Clube" je séria príbehov z obdobia jazzového veku. Sám F. Scott Fitzgerald by...
Po dlhom boji zomrel legendárny trubkár Clark Terry
Legendárny trubkár Clark Terry, ktorý na jazzovej scéne pôsobil vyše 70 rokov, po dlhom boji s...
Počuli ste minuloročné prekvapenia českej jazzovej scény?
Len pred niekoľkými dňami sme sa dozvedeli meno laureáta jazzového albumu roka 2023 v rámci ocenení...
Na ubolenú dušu - David Miilmann Group: What´s Left
Druhý album dánskej skupiny okolo gitaristu Davida Miilmanna je pohladením v čase jarných únav...
Priatelia a kamaráti WAF Bandu
Meno speváka (ale aj klaviristu či aranžéra) Matúša Uhliarika poznajú už zopár rokov priaznivci...
Saxofónový súboj freeTenors
Legendárnymi jazzovymi súbojmi – jazz battles, sa preslávili v New Orleans najmä osobnosti ako Joe...