Legendárny trubkár Clark Terry, ktorý na jazzovej scéne pôsobil vyše 70 rokov, po dlhom boji s pokročilou cukrovkou opustil tento svet 21. februára vo veku 94 rokov. O tom, kto to bol, čo dosiahol a čo zanechal jazzovému svetu sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.
Clark Terry, narodený 14. decembra 1920, bol jednou z najdominantnejších osobností jazzovej trúbky. Narodil sa v St. Louis, Missouri a počas svojej mladosti sa presadil ako výnimočný sólista v big bandoch Count Basieho, Duke Ellingtona a Charlie Barnetta. Jeho hra a improvizačná schopnosť na trubke bola vzorom pre ďalšie generácie významných muzikantov - Miles Davis aj Quincy Jones uvádzajú Clarka ako hlavný vplyv počas ich hudobných začiatkov. Terry bol počas svojho života aj významným pedagógom, už v 40-tych rokoch dal Davisovi niekoľko neformálných hudobných lekcií.
Potom, ako Clark opustil bigband Duke Ellingtona, sa preslávil aj medzinárodne, keď dostal ponuku byť prvým zamestnaným černošským hudobníkom v televízii NBC (National Broadcasting Company). 10 rokov hrával kapele pre reláciu The Tonight Show, kde sa stal charakteristickým pre svoje spievanie v štýle "scatting" so svojim hitom Mumbles (prekl. mrmlanie).
Clark Terry v show Legends of Jazz so svojim hitom Mumbles
Terry bol počas svojho života veľmi často spájaný s hudbou big bandov. Okrem pôsobenia u Basieho, Ellingtona, a Barnetta v 50-tych rokoch aktívne vystupoval v programe Jazz At The Philharmonics, s ktorým cestoval po celom svete. V 60-tych rokoch hrával v bigbande Quincy Jonesa, v 70-tych rokoch si založil svoj vlastný The Big B-A-D Band a v 80-tych rokoch vystupoval ako sólista bigbandu televízie NBC.
Clark často hrával aj v malých kapelách, najviac s klaviristom Oscar Petersonom, trombonistom J.J. Johnsonom a Bob Brookmeyerom. Počas svojho života niekoľko krát vystupoval v Carnegie Hall, Town Hall, Lincol Center a hral na audienciách pre 7 amerických prezidentov.
Okrem zamerania na hudbu Terry vnímal aj celosvetové problémy a potrebu ďalšieho vzdelávania mladých a ochotne sa podieľal na charitatívnych koncertoch, napr. v roku 1998 tribute to George Gershwin, ktorý vyzbieral peniaze pre boj s chorobou AIDS. Už vo svojej mladosti spolu s basistom Milt Hintonom začali kupovať nástroje a dávali zadarmo hudobné lekcie mladým talentom - to viedlo ku založeniu podpornej organizácie pre hudobníkov Jazz Mobile v Harleme. Všetky činnosti, ktoré Clark robil popri hudbe boli zamerané na jeden hlavný cieľ - VYTVÁRANIE A PODPORU ZÁUJMU O JAZZ U MLADÝCH. Od roku 2000 Terry organizoval "Clark Terry Jazz Festivals" na pevnine aj mori, viedol vlastné jazzové tábory a objavil sa na viac ako 50-tich jazzových festivaloch na všetkých 6 kontinentoch.
Známym je príbeh mladého slepého klaviristu Justin Kauflina, ktorého mentorom bol Clark Terry niekoľko posledných rokov a o ich spoločnom príbehu bol minulý rok natočený dokumentárny film s názvom Keep On Keepin' On (o ňom sme už na portáli písali). Veríme, že sa čoskoro objaví aj v slovenských kinách.
Clark Terry bol jedným z najčastejšie nahrávaných jazzových hudobníkov - objavil sa na 905 nahrávacích sessions (ktoré sú verejnosti známe). Na porovnanie s ostatnými trubkármi - Louis Armstrong ich nahral 620, Harry "Sweets" Edison 563 a Dizzy Gillespie 501.
V roku 2010 získal ocenenie Grammy za svoje celoživotné dielo. Iba 4 ďalší trubkári v histórii získali toto ocenenie: Louis Armstrong (ktorý bol Terryho mentorom), Miles Davis (ktorý bol Terryho "žiakom"), Dizzy Gillespie (ktorý Terryho pomenoval najlepším jazzovým trubkárom na tejto zemi) a Benny Carter.
Clark Terry posledných pár rokov bojoval s pokročilým štádiom cukrovky, ktoré ho postupne pripravilo o obe dolné končatiny, zrak a v posledných mesiacoch aj o sluch. Pred necelými dvomi týždňami, 13. februára 2015 bol Clark z domácej liečby, kde sa o neho starala jeho manželka Gwen, presunutý do opatery v hospici. Tu včera, 21.februára 2015 zomrel, obkolesený členmi svojej rodiny, študentmi a priateľmi.
Terry bol vo veku 94 rokov najstaršou žijúcou legendou jazzu a hoci nakoniec opustil tento svet, veríme, že jeho vízia ostane živá ešte dlho - prostredníctvom jeho hudby, činnosti jeho žiakov a spomienok na jeho neutíchajúce nadšenie pre šírenie jazzu. Jeho žena Gwen sa na Clarkovej stránke so svojim manželom rozlúčila tými najkrajšími slovami: "Náš milovaný Clark Terry sa pridal k sekcii nebeského big bandu, kde bude hrať a spievať s anjelmi. Opustil nás pokojne, obklopený rodinou, študentmi a priateľmi. Clark počas svojho života spoznal a hral s mnohými úžasnými ľuďmi. Cez svoje priateľstvá objavil veľa radosti a jeho najväčšou záľubou bolo trávenie času so svojimi študentmi. Bude nám chýbať každú minútu každého dňa, ale on bude žiť ďalej cez nádhernú hudbu a pozitívnu energiu, ktorú rozdal celému svetu. Clark bude žiť v našich srdciach navždy. S láskou, Gwen Terry."
Zdroj: wikipedia.org, clarkterry.com
Autor: Martin Uherek
